prešporčan Ján Wolfgang Kempelen (Johann Wolfgang von Kempelen) nepatril vo svojej dobe k významným vedcom, jeho diela nepomohli ľudstvu vykročiť výrazne dopredu. Nevymyslel vodnú turbínu, ako jeho starší rodák Andrej Segner, nepotiahol cez Pressburg nultý poludník, ako to spravil Samuel Mikovíni, nebol ani uznávaný učenec, ako ďalší jeho súputník Adam František Kollár. Bol však nesmierne vynachádzavým človekom a žiadny cieľ, ktorý si určil, nepredstavoval pre neho neriešiteľný problém. A to bez ohľadu na to, či mal ten cieľ charakter technický, organizačný, vojensko-politický alebo umelecký. Navyše bol verným služobníkom cisárovnej a uhorskej kráľovnej Márie Terézie. Čímkoľvek ho vladárka poverila, nechal všetko tak a ponáhľal sa splniť jej príkaz.

Skôr však, ako sa budeme venovať jeho plodnému životu, patrí sa podať o ňom niekoľko základných faktov. Narodil sa v roku 1734 v Pressburgu, dnešnej Bratislave, v nemeckej rodine colného úradníka Engelberta von Kempelena. Jeho rodný dom bol ani nie sto metrov vzdialený od miesta, kde sa o tridsať rokov skôr narodil Ján Andrej Segner (jemu sme venovali predchádzajúce rozprávanie).

Otec z neho chcel mať právnika, a tak vyštudoval vo Viedni právo a filozofiu. Štúdiá ukončil v roku 1755, čím začala jeho práca cisársko-kráľovského úradníka. V kancelárii však dlho nepobudol. Vrchnosť si hneď spočiatku všimla jeho technické a organizačné schopnosti a začala ich využívať.