kým Matej Bel a jeho dielo sú predsa len ako-tak u nás známe, Samuel Mikovíni (Mikovíny Sámuel) vypadol z našej histórie prakticky úplne. Má síce pomník na dunajskom nábreží v Bratislave a pamätnú tabuľu na mieste jeho nultého bratislavského poludníka (jej text tvorí úvod k tomuto rozprávaniu), ale máloktorý okoloidúci by vedel povedať, koho ten pomník a čo ten nultý poludník vlastne predstavujú. A pritom bol Samuel Mikovíni jedným z najvýznamnejších vzdelancov Uhorska, a to nielen v 18. storočí, v ktorom žil, ale v celej uhorskej histórii. Bol skutočným polyhistorom, pri jeho mene sa objavujú tituly mathematicus, architectus, geometer, bol skvelý rytec a grafik, zememerač a kartograf, vodohospodársky a banský inžinier, staviteľ ciest, mostov a vojenských stavieb, astronóm, matematik, profesor banskej školy a určite sme ešte niektoré z jeho špecializácií nespomenuli. 

Je zaujímavé, že hoci bol v dospelosti známym a uznávaným človekom, jeho detstvo a mladosť zostávajú stále trochu zahmlené. Nevie sa dokonca ani presný rok, kedy sa narodil – v literatúre sa uvádza jeho narodenie v rozmedzí rokov 1686 – 1700. Aj miesto jeho narodenia uvádzajú rôzni životopisci rôzne. Ján Purgina, autor monumentálnej biografie Samuela Mikovíniho, ho umiestňuje do Ábelovej v Novohrade, iní autori do neďalekých Turíčok (dnes súčasť Cinobane). Jeho otec bol evanjelickým farárom, o matke sa nevie prakticky vôbec nič, dokonca nepoznáme ani jej krstné meno.    

Základnú školu absolvoval v Ábelovej, lýceum v dnešnej Bratislave. V roku 1719 sa objavil v Norimbergu, kde sa začal priúčať mediryteckému remeslu, a v rokoch 1721 – 1723 študoval na univerzite v neďalekom Altdorfe. Z tohto obdobia pochádza aj jeho prvé samostatné dielo. Keďže na univerzitu do Altdorfu prichádzalo mnoho študentov z celého Nemecka aj z cudziny, Mikovíni pre nich vydal akéhosi sprievodcu po meste – Merkwürdigste von der Löbl. Nürnbergischen Universitäts Stadt ALTDORF. Súčasťou sprievodcu je aj obrazová časť – pohľady na Altdorf a jeho univerzitu. Už v tom čase sa jeho námety vyznačovali veľkou geometrickou presnosťou, ktorá ponúka jasnú predstavu o meste z času jeho pôsobenia. Rovnako je to aj v jeho ďalšom obrazovom diele, kolekcii medirytín zo starého Norimbergu Nürnbergischen Prospekte. Bola to táto geometrická presnosť, ktorá upútala aj Mateja Bela a ktorá bola základom spolupráce týchto dvoch géniov.