môžeme iba špekulovať, aký by bol vývoj tohto mestečka bez striebra a zlata pod ním. Strmé úbočia, ťažko zvládnuteľný terén nielen pre stavby, ale i pre cesty, nehostinná pôda… nebolo to ideálne miesto pre život. Vzácne kovy však prilákali ľudí, ktorí dokázali prekonať aj najkomplikovanejšie prírodné podmienky.

zlato a striebro prilákali odbornosť

Z neveľkej osady, kde ťažba prebiehala najprv povrchovo, sa postupne stávalo mesto, kráľovské mesto. Prichádzali ďalší a ďalší odborníci – nemeckí, rakúski, maďarskí, českí aj iní. Prišli ako odborný personál do baní, ako vynálezcovia, ako profesori, ako študenti. Čím viac ich prichádzalo, tým významnejšia bola Banská Štiavnica a tým efektívnejšia ťažba drahých kovov nastávala.

Baníctvo potrebovalo odborné kádre, preto tu založili Banskú školu (Berg schola) podľa vzoru českej školy v Jáchymove. Bola to však škola, ktorú by sme dnes nazvali strednou odbornou školou, a vyučovanie bolo v zásade akýmsi zaúčaním priamo do praxe úradníkmi banskej komory. Časom ani toto nestačilo, pokrok v technológiách bol nevyhnutný a to si vyžadovalo výchovu odborníkov s vysokoškolským vzdelaním. Dekrétom Márie Terézie z roku 1762 vznikla legendárna Banícka akadémia. Dnes určite každý lokálpatriot povie, že bola jediná a prvá na svete, hoci realita bola mierne iná. To však vôbec nevadí a ani neznižuje jej význam pre mesto či baníctvo, či krajinu.