tie nepochopiteľné veci sú v lepšom prípade čiastočne alebo úplne skryté a neodhalené, a preto zrozumiteľné iba priamym aktérom alebo ich potomkom. V horšom prípade sú nepochopiteľné veci úplne zabudnuté a nevysvetlené, a preto takými už navždy aj ostanú. Uvedieme dva extrémne príklady, ako sa dá, respektíve nedá dopátrať k podstate doteraz nepochopiteľných vecí.

Prvý príklad je nádejný a je ním Spišský archív, ktorý vlastní veľké množstvo doteraz neotvorených a nepreskúmaných kníh a historických dokumentov. Archív stále ponúka šancu na spoznanie a pochopenie mnohých udalostí, o ktorých dnes tušíme máločo alebo nič. Druhým príkladom, skoro beznádejným, sú mestské a obecné kroniky, ktoré sú stratené alebo neúplné. Nie sú v nich dostatočne a bez prerušenia zachytené udalosti posledného, 20. storočia. Prečo asi? Viaceré udalosti v búrlivom 20. storočí neboli vždy dôkazom ušľachtilého správania sa občanov Spiša a ich politických a úradníckych reprezentantov. Takíto ľudia a ich rodinní príslušníci sa radi postarali o odstránenie svedectiev aj písomných dôkazov o svojom morálnom ľudskom zlyhaní, z ktorého vo svojej dobe profitovali na úkor iných. Profitovali kolaboráciou s nedemokratickou totalitnou mocou, fašistickou alebo komunistickou, a niekedy s obidvomi.

exody, po ktorých Spiš zostal osirelý

Prečo je 20. storočie medzníkovým storočím pre celkový sociálny, kultúrny, ekonomický a politický dopad na Spiš? Skrátene povedané, jeho dopad poškodil občiansku klímu na Spiši, ktorá bola dovtedy charakterizovaná národnostnou, náboženskou a jazykovou pestrosťou. Samozrejme, že aj v staršom období nájdeme príklady, keď panovníci Spiša vyhnali alebo neprijali niektoré skupiny kočovníkov, prípadne uvalili na ich zotrvanie veľmi prísne nariadenia, z dnešného pohľadu evidentne diskriminačné. Dejiny 20. storočia na Spiši však boli dejinami nepretržitých násilností, vyháňaní, deportácií, zabíjaní, odstraňovaní a odchodu veľkých skupín obyvateľstva. Kto na konci 20. storočia udržoval v spišských mestách sociálnu kontinuitu so začiatkom toho istého storočia? Takých rodín nie je veľa, takže sociálna klíma sa na Spiši v priebehu 20. storočia úplne zmenila a nie k lepšiemu. Skôr, ako sa k myšlienke dopadu rôznorodých násilností a smutných nedobrovoľných udalostí 20. storočia voči veľkým skupinám miestneho obyvateľstva vrátime, vymenujme ich krátky zoznam:

1. vysťahovanie za prácou do Ameriky; 
2. vyhnanie Maďarov; 
3. vyhnanie Čechov; 
4. nútené práce do Hitlerovej ríše; 
5. deportácie Židov; 
6. odvlečenie do gulagov; 
7. revanš voči Karpatským Nemcom; 
8. likvidácia buržoázie; 
9. prenasledovanie Rusínov; 
10. likvidácia súkromných roľníkov; 
11. likvidácia kňazov, rehoľníkov a ich ochrancov; 
12. odstránenie obcí kvôli vytvoreniu vojenského pásma;
13. emigrácia po auguste 1968; 
14. odchody Rómov.

Ak týchto 14 vymenovaných skupín „odchodov“ nazveme spoločným menom exody, tak vidíme, že skoro polovica z nich je založená na etnickom, národnostnom princípe. Niektoré majú pôvod sociálny a ekonomický, ďalšie náboženský a zároveň platí, že všetky majú vždy pôvod politický. Pravdou je, že mnohé exody boli výsledkom kombinácie viacerých príčin.