všetko začalo vcelku nenápadne. Právnik a pedagóg Michal Bencsik vydal v Trnave roku 1722 spis s názvom Novissima diaeta nobilissima principis statuumque et ordinum regni Hungarie, v preklade Najvznešenejšie a najnovšie snemovanie, princípy a štatúty a vznik kráľovstva uhorského. Autor spisu bol erudovaný odborník, na Trnavskej univerzite viedol Katedru uhorského a rímskeho práva a právne zastupoval Bratislavskú stolicu a Ostrihomskú kapitulu. Bol tiež autorom návrhu na nový uhorský trestný zákonník. Samotný spis nebol rozsiahlym dielom, mal len 28 strán, jeho obsah bol však silne netolerantný. Jednak bol netolerantný nábožensky, ale aj – a to nás zaujíma hlavne – netolerantný voči Slovákom. Autor v ňom priamo útočil na Slovákov a ich dejiny. Slovákov nazval podrobeným národom s nejasným pôvodom, potomkami Svätopluka, ktorý predal svoju krajinu Maďarom za bieleho koňa, či ako nejednotný národ, kde západná časť hovorí po česky a východná po rusínsky. Bolo tam toho ešte oveľa viac, navyše ako hlavný cieľ svojich invektív si vybral mešťanov Trenčianskej stolice. Zrejme aj preto, že Trenčianska stolica s mestami Trenčín, Žilina či Nové Mesto bola už dlhší čas čisto slovenská, vydávali sa tu slovenské knihy a hrali slovenské divadelné hry.   

Spis bol distribuovaný na bratislavskom uhorskom sneme, ktorý sa konal v rokoch 1722 – 1723, a okamžite vzbudil pozornosť. A to hlavne pozornosť u účastníkov z Trenčianskej stolice.