Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pavol Pálfi (19. 1. 1592 – 6. 11. 1653)

.vladimír Marko .spoločnosť .história

„Palác Pálfiovcov stojí na výnimočnom mieste, je vznešeného vzhľadu a je to stavba veľkolepá… Priečelie budovy je orientované na záhradu. Sály a komnaty nasledujú za sebou rad za radom. Východná časť budovy však nezaujme pozorovateľa iba svojimi rozmermi. Najviac sa mi páčila freska vo výklenku budovy, na ktorej zhora z terasy pozerajú na diváka ľudia, ktorí pôsobia celkom živým dojmom. Sály na pravej strane taktiež vyzdobili množstvom obrazov ľudí a zvierat.“

Pavol Pálfi (19. 1. 1592 – 6. 11. 1653) FOTO WIKIMEDIA COMMONS

šľachtický rod Pálfiovcov patrí bez debaty medzi najdôležitejšie urodzené rody v celej histórii Uhorska. Viac ako 450 rokov, od polovice 16. storočia až po počiatok 20. storočia, ovplyvňovali príslušníci tohto rodu chod histórie nielen Uhorska, ale viackrát aj celej Európy.

Pálfiovci sú nielen jedným z najdôležitejších, ale aj jedným z najstarších rodov Uhorska. Ich najstarším preukázaným predkom bol Paul Knoth z roku 1383. Názov rodu Pálfi je odvodený z latinského Pauli filius (Pavlov syn). Keďže v histórii Uhorska bolo toľko významných členov pálfiovského rodu, nebolo jednoduché vybrať do nášho zoznamu niektorého predstaviteľa. Nakoniec vyhral Pavol Pálfi (Pálffy Pál de Erdöd), hlavne vďaka jeho výraznému vplyvu na vývoj udalostí týkajúcich sa nášho územia.

Pavol Pálfi, kvôli presnému zaradeniu Pavol IV. Pálfi, bol v priebehu svojho života predsedom Uhorskej komory, najvyššej to finančnej inštitúcie vtedajšieho Uhorska, dedičný hlavný kapitán Bratislavského hradu, župan Bratislavskej stolice, uhorský palatín a miestodržiteľ. Zanechal na Slovensku také novovybudované alebo zrekonštruované stavebné skvosty, ako je jeho záhradný palác v Bratislave, paláce v Stupave a Malackách či hrad v Bojniciach. No a postaral sa tiež o veľkolepú prestavbu Bratislavského hradu.

Bol v poradí siedmym dieťaťom Mikuláša Pálfiho (Pálffy Miklós de Erdöd) a Márie Fugerovej (Fugger Mária). Jeho otec bol ďalší významný člen pálfiovského rodu. Preslávil sa ako „turkobijec“, keďže počas pätnásťročnej vojny s Osmanskou ríšou porazil nepriateľa celkovo v 26 bitkách. Po tej najslávnejšej, v bitke o Ráb (Györ), dostal okrem grófskeho titulu aj titul „hrdina z Rábu“.

Pavol sa narodil 19. januára 1592 na hrade Červený Kameň, kde prežil aj väčšiu časť svojho raného detstva. Už v šiestich rokoch ho však rodičia poslali na štúdiá, najskôr do jezuitskej školy vo Viedni a neskôr v bavorskom Ingolstadte a v moravskom Olomouci. Ako dvadsaťročný sa vydal na študijnú cestu do Talianska, v rámci ktorej pobudol určitý čas v Perugii, Neapole, Ríme a Siene.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite