je mi ľúto, ale musím to opakovať: rôzne aktivity všetkých tých dezinformátorov a rozoštvávačov by mali menej šancí, ťažšiu prácu a museli by namáhavejšie prispôsobovať svoje stratégie a taktické postupy, keby už nenašli svoje terče – najrôznejšie segmenty demokratických spoločností – pripravené prijímať ich úchylné posolstvá.

Inštitucionálne, kultúrne aj morálne základy slobodných zriadení boli skrátka už predtým podkopané, a to príliš často nie zvonku, ale zvnútra, nezriedka vlastnými politickými reprezentáciami aj intelektuálnymi elitami.

otázky bez odpovedí

Demokratický Západ – viac v inštitucionálnom než striktne zemepisnom zmysle slova – z času na čas podlieha sebabičovaniu, ktoré môže prerásť do samovražedných sklonov. Ani prechodný pocit triumfu po páde železnej opony (tej minulej) tieto sklony nezrušil. Iba ich dočasne prekryl, na chvíľu sa akoby stratili zo zorného poľa, aj to nie úplne. 

Po prvé, boli tu už spomenuté „elity“, ktoré sú okrem iného aj dediči istých intelektuálnych vzorcov nazerania na svet, ľudí, spoločnosť – a v neposlednom rade dediči zavrhujúceho postoja k vlastnej spoločnosti, vlasti, národu, kultúre, zdedenej morálke, inštitúciám.