toľko stará maďarská povesť o príchode do ich novej vlasti. Presne takto to v skutočnosti nebolo, ale v podstate pravda od povesti až tak vzdialená nebola. Teda, až na toho Turula.

História prvého tisícročia zaznamenala štyri veľké vpády nomádskych kmeňov na územie strednej a západnej Európy. Ako prví prišli v piatom storočí Huni. Tí, hlavne pod vedením Atilu, boli postrachom prakticky pre celú Európu, od Byzantskej ríše na východe po dnešné Francúzsko na západe. Po smrti svojho vojvodcu sa z mapy Európy vytratili a zrejme splynuli s pôvodným obyvateľstvom. Spolu s Hunmi tiahli Bulhari. 

Tí však ďaleko nepostúpili, ich pochod sa zastavil na Balkánskom polostrove, kde v roku 681 založili stredoveký štát. O jedno storočie neskôr pritiahli Avari. Tí sa dostali o niečo viac na západ a usídlili sa v Panónii, odkiaľ ohrozovali Slovanov. Po Samovom víťazstve sa stiahli viac na východ. Posledná zmienka o Avarskom kaganáte je z roku 822. No a poslednou skupinou nomádskych kmeňov, ktorá pritiahla do strednej Európy, boli Maďari. 

Pravlasťou Maďarov je takzvaný Etelköz (v preklade Medziriečie), oblasť medzi Dneprom a Dnestrom, severozápadne od Čierneho mora. Prvé zmienky o nich sú z prvej polovice 9. storočia, v roku 862 sa objavujú už aj v strednej Európe. Boli to nomádi ako sa patrí – skvelí jazdci, ktorí celý svoj život strávili na koňoch a ktorých hlavnou zbraňou bol luk.