Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Esej: V lete 1914 sa začala vojna s následkami nepredstaviteľnými pre dovtedajší svet. Čo viedlo k osudným rozhodnutiam?

.tomáš Zálešák .spoločnosť .esej

Už zase je tu okrúhle, tentokrát 110. výročie začiatku prvej svetovej vojny: vlastne to bol začiatok vojnových udalostí v rozpätí rokov 1914 – 1945; udalostí, ktoré viaceré pramene nie bezdôvodne označujú za „druhú tridsaťročnú vojnu“.

Esej: V lete 1914 sa začala vojna s následkami nepredstaviteľnými pre dovtedajší svet. Čo viedlo k osudným rozhodnutiam? HILARY JANE MORGAN/UNIVERSAL IMAGES GROUP/GETTY IMAGES Preteky v námornom zbrojení vrcholia. Admirál John „Jacky“ Fisher (vľavo), architekt moderného britského námorníctva a Winston Churchill ako prvý lord admirality v roku 1914.

náš dnešný svet od sveta pred rokom 1914 akoby oddeľovali pohoria bezprecedentných udalostí, ktoré navždy zmenili tvár sveta aj Európy. Ba môžeme sa domnievať, že bez nich by aj trajektórie či trendy nášho dnešného vývoja vyzerali inak. Akokoľvek, sú tu odlišnosti, ktoré sťažujú porovnávanie, no aj podobnosti, ktoré znepokojujú. 

Súvislosť medzi prvou a druhou svetovou vojnou je dosť dobre viditeľná. Je pomerne ľahké poukázať na príčiny: rozpad európskych impérií, geopolitické vákuum, ktoré po sebe zanechali, neprezieravú politiku víťazných mocností, nástup totalitných hnutí a režimov v medzivojnovom období atď. Ale ako je to v prípade vypuknutia prvej svetovej vojny, ktorá bola ako „Veľká vojna“ ešte menej precedentnou než následná, hoci väčšia katastrofa? 

V prípade roku 1914 sa nám viaceré klišé stávajú neupotrebiteľnými a v prameňoch, ktoré sa zaoberajú obdobím vedúcim k vojne, sa dá niekedy zaznamenať akási bezradnosť. Udalosti boli šokom. Ale akým, v akom zmysle, prečo? Interpretácie sa, pravda, množili: od bezmocného konštatovania šoku a prekvapenia až po Leninovu teóriu „imperialistickej vojny“ a imperializmu ako „zahnívajúceho štádia“ kapitalizmu, v ktorom kapitalistické mocnosti bojujú o svetové odbytištia pre prebytok svojej produkcie. Táto teória spájala zvodne jednoduché a zdanlivo neomylné vysvetlenia s domnele neomylnými predpoveďami pre budúcnosť v rámci na pohľad nepriestrelného systému marxistického výkladu dejín. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite