v našej časti sveta si to nie vždy uvedomujeme. Druhá svetová vojna svojím spôsobom prebiehala mimo Európy ešte pred 1. septembrom 1939 a pokračovala aj po kapitulácii Nemecka 8. mája 1945. To, čo sa dialo v Ázii, je nemenej významné než udalosti v Európe, a pritom má svoj dopad – aj politický dopad – na celý svet vrátane Európy. Aj v nasledujúcej dobe studenej vojny, aj po nej. A záver príbehu tejto vojny vo východnej Ázii bol tiež úsvitom nukleárneho veku.

v spätnom zrkadle

Ten úsvit nukleárneho veku na prvý pohľad vyzerá ako jediný krátky šokujúci okamih: oslepujúca žiara explózie nad Hirošimou ráno 6. augusta 1945 ukončila predchádzajúcu éru, v ktorej platili klasické poučky. Náhle sa mohlo zdať, že celý systém vojenskej vedy, ba azda aj tradičnej diplomacie sa ocitá pred otázkami, v histórii ľudstva doposiaľ neznámymi – a teda bez precedensov predchádzajúcich riešení, o ktoré by sa dalo oprieť rozhodovanie v novej situácii. 

Ale to všetko je skôr spätný pohľad. Než došlo k bombardovaniu Hirošimy a Nagasaki, pred ním, ba aj po ňom bolo stále do istej miery možné pozerať sa na atómovú bombu ako na zbraň síce výkonnejšiu, v zásade však iba jednu zbraň medzi inými. A hoci jej prvé použitie vyzerá ako blesk z jasného neba, viedol k nemu dlhší mnohorozmerný príbeh. Niektoré jeho momenty sme si už pripomenuli, niektoré si pripomenieme v tejto časti.