v posledných týždňoch prebleskla v médiách správa, že nemecká nahrávacia a vydavateľská spoločnosť BMG ukončuje s Rogerom Watersom zmluvu. Ako dôvod sa zväčša uvádzajú jeho antisemitské, resp. protiizraelské postoje. Watersovo správanie nepochybne prekročilo hranicu znesiteľnosti a ospravedlniteľnosti, a je právom odsudzované. A predsa sa tu nemôžem zbaviť akejsi pachute; pocitu, že sa tu čosi nedopovedalo a nedopovie; podozrenia, že dištancovanie sa od Watersovej osoby by mohlo byť pre niekoho aj alibisticky pohodlné.

Roger Waters je smutný prípad. Vlastne je ho v istých ohľadoch škoda. Bol to talentovaný chlap, schopný na sebe aj tvrdo pracovať. Aspoň v čase, keď ešte jeho hlavný biznis bolo hrať rock and roll. Nie, že by už vtedy netrpel zmätenými predstavami; tie boli vždy až príliš viditeľné a počuteľné. Nie, že by nebol neznášanlivý egomaniak. Cez to všetko sa však dalo ľahšie preniesť, ba aj podprahové posolstvá niektorých jeho vyjadrení sa dali ľahšie ignorovať, kým ho bolo možné vnímať v prvom rade ako muzikanta a až potom ideológa.