nenarozprávali a nenapočúvali sme sa už ako decká dosť vtipov na tému Lenin?  Rozprávky o tom, ako sa učil na samé jednotky, ako miloval deti; básničky o tom, ako urobil „raj na zemi“ (či prinajmenšom v Rusku)? A k tomu všetky tie „dialekticko-materialistické“ zaklínadlá o „večnom živote“ jeho a jeho „odkazu“?

premenlivá výzva

Nuž, háčik je v tom, že ten „odkaz“ sa zdá byť pozoruhodne živý – viac než sa mohlo niekomu príjemne mariť v nedávnej dobe eufórie z údajne globálneho víťazného ťaženia demokracie, voľného trhu a z údajného konca veľkých svetodejinných zápasov o veľké idey. 

Už tá viera v celosvetový konzumný „raj“ bola sama osebe podozrivá. A ako sa ukazuje, marxizmus-leninizmus je tu naďalej s nami, doma aj vo svete, v nových, adaptujúcich sa podobách. 

Niekedy sú to rôznym spôsobom zamaskované a v rôznej miere uvedomované rezíduá či fragmenty, inokedy explicitné tézy a programy. Niekedy môže ísť o výslovné nadväzovanie a odvolávanie sa (napríklad v prípade dnešného čínskeho režimu). Inokedy to môžu byť opakujúce sa, skoro by som povedal „archetypálne“ vzorce myslenia a správania u más aj u mocenských či intelektuálnych „elít“, ktoré sa aktivujú najmä v časoch veľkých kríz a ktorých súvislosť či nadväznosť na Marxovo a Leninovo (aj na Stalinovo či Maovo) dedičstvo môže zostávať skrytá, prípadne reflektovaná až druhotne a dodatočne.

Skrátka a dobre, ak by ešte dnes ležala Leninova múmia v Moskovskom mauzóleu, bolo by príhodné zavesiť nad vchod nadpis: „Správy o mojej smrti sú značne prehnané“. 

V každom prípade je jasné, že nevystačíme s vtipkovaním. Ani s väčšinou obvyklých klišé. Marxizmus-leninizmus sa vyznačoval „systémovou“, logickou prepojenosťou a zároveň ohromujúcou prispôsobivosťou a pružnosťou výkladu, aké žiadny liberalizmus, konzervativizmus, progresivizmus, tradicionalizmus či demokratický socializmus doposiaľ nedokázal reprodukovať. Ak sa nejaké „izmy“ v našej civilizačnej oblasti k tomuto priblížili, hoci len do istej miery, boli to fašizmus a nacizmus: ich vodcovia a ideológovia narábali so symbolmi, heslami, konceptmi či programovými tézami, ktoré mohli vyzerať ako zrkadlový obraz boľševizmu – a vedeli zručne narábať so strachom z boľševizmu obchádzajúceho Európu, za ktorej záchrancov sa vedeli rovnako zručne vyhlasovať.