dve revolúcie

Prvá odštartovala komunistický experiment v Rusku, z ktorého sa stal experiment s polovicou ľudstva. Tá druhá ukončila tento experiment v našej niekdajšej spoločnej, česko-slovenskej vlasti. Ak v oboch prípadoch išlo o revolúciu, ako chápať ich ideové posolstvá, stojace proti sebe? Ktorá z nich bola skutočnou revolúciou? Ktorá z nich „posúvala dejiny dopredu“ a ktorá „nazad“? Čuduj sa svete, ani v tomto dodnes nepanuje zhoda. Ba ani v tom, čo znamená „dopredu“ a „späť“. Dnes možno ešte menej než v posledných dekádach.

totalitná dialektika, totálny zmätok

Komunisti boli vždy ochotní onačiť všetko, čo ohrozovalo ich mocenský monopol, za „kontrarevolúciu“. Ale v novembri 1989 bol už režim natoľko rozožratý a spráchnivený, že do neho stačilo „ťuknúť“. Po tom, čo Kremeľ, topiaci sa vo vlastných problémoch, dal od podobných „ťuknutí“ ruky preč, sa náš normalizačný režim zosypal prekvapivo rýchlo a ľahko – tak ľahko, až to mnohých dodnes inšpiruje ku konšpiračným špekuláciám. Súdruhovia na čele štátu a strany už nekládli odpor. 

Kto mohol, prezliekol kabát. Niektoré z lepšie postavených komunistických kádrov začali podnikať, najmä ich mladí potomkovia – tí na to mali „hardvér“ aj „softvér“, teda aj financie, aj nejaké tie informácie a zručnosti, aké disidenti a radoví občania zväčša nemali odkiaľ získať. Nejeden včerajší príslušník revolučnej avantgardy proletariátu bol zrazu kapitalistom a nejeden včerajší „kontrarevolucionár“ bol zrazu novým, ponovembrovým proletárom...