krik kombinovaný s plačom. Cítim akoby pichanie do mozgu, dnes už neviemkoľkýkrát. Dnes už neviemkoľkýkrát tresne celou silou do obrazovky počítača – nikto z nás nechápe, že ešte drží. Aj keď klávesnica už je možno piata v poradí. Káble som vymenila minulý týždeň, ale len preto, aby som neustále nemusela posúvať obrazovku – pretože blbý kontakt spôsoboval, že vypadával obraz. 

Keď minulý týždeň rozbil dvierka na peci a sklo sa roztrepalo na márne kúsky, povedala som si: konečne. Po tom, čo do nich udrel miliónkrát. Po tom, čo sme prosili, kričali, zakazovali, blokovali ruky tesne pred úderom. Nepomáha nič. Keď si potrebuje tresnúť, tresne. 

Keď hodí o zem mobil, beriem ho za ruku, vyberám zo šuflíka rozbitý tablet a ukazujem: pozri, čo si urobil. Pozri, čo sa stane aj s týmto mobilom. Netuším, či rozumie. Ale teoreticky by pri pohľade na nepoužiteľné niečo, čo má rád, mohol.