politika je obmedzená vo svojich možnostiach, no nenahraditeľná vo svojej podstate. A nielen veľké dejinné postavy, aj my ostatní sa – aspoň z času na čas – ocitáme v podobných situáciách.

ako občania a voliči

Aj keď máme na výber z obmedzenej škály možností nie veľmi vábnych alternatív, predsa musíme voľbu vykonať. Čo je ešte nepríjemnejšie, zodpovednosti nás nezbaví ani to, ak sa rozhodneme nerobiť nič. Napríklad zdržať sa hlasovania. Alebo nejsť voliť. Na to máme, alebo by sme mali mať, právo. No aj zdržanie sa voľby je voľba.

Áno, viem si predstaviť, že za istých okolností to môže byť dokonca legitímna voľba. Som dokonca presvedčený, že k volebnému právu má patriť právo nevoliť. Za normalizácie boli v ČSSR dokonca perzekvovaní niektorí aktivisti, ktorí si dovolili svojim občanom pripomenúť, že hlasovať nemusia; tobôž ak je výsledok vopred zaručený. Súdruhovia-normalizátori to rozpoznali ako hrozbu. Aj deklarácia nevôle totiž môže byť deklaráciou slobodnej vôle, a tej sa, samozrejme, báli – už pre jej existenciu. Normalizačný režim je síce minulosť, no práve preto, že dnes je naše volebné právo – ešte stále – skutočné, si treba uvedomiť o to viac, čo je tu v stávke.