odohral sa samit NATO vo Vilniuse, kde sa niečo povedalo a niečo nepovedalo – boli očakávania a aj sklamania. Ako by si zhodnotil ty priebeh samitu a jeho výsledky?

Dalibor Roháč: Či je pohár poloplný alebo poloprázdny, závisí od vnímania pozorovateľa. Na samite sa stali dobré veci: dobrou správou je členstvo Švédska, takisto fakt, že Aliancia už má obranné plány pre svoje východné krídlo. Horšou správou je, že neexistuje politická vôľa v kľúčových krajinách Aliancie pre jasné vyjadrenie kedy, ako a za akých podmienok sa Ukrajina stane členskou krajinou. To bolo, samozrejme, pre Ukrajinu a jej podporovateľov sklamaním, i keď prezident Biden sa pred samitom snažil manažovať očakávania a hovoriť o tom, že k tomuto kroku na samite nepríde. Sklamaním je to preto, lebo to posiela Ukrajincom signál, že sú vo vojne proti Rusku sami – samozrejme, napriek západnej pomoci. Bude to mať vplyv na priebeh vojny a na to, kedy a ako sa vojna skončí.

 aký konkrétny vplyv na priebeh vojny a jej koniec máš na mysli?

Pre Ukrajincov je dôležité, aby koniec vojny odradil Rusko od ďalších útokov. Ak sa Kremeľ nevzdá svojich vojnových cieľov – teda výmeny režimu na Ukrajine a začlenenia Ukrajiny do väčšieho ruského sveta, tak na Ukrajine trvalý mier nebude. Ukrajinci majú v zásade dve možnosti, ako Kremeľ od týchto cieľov odradiť: jedna možnosť je, že Ukrajina sa stane z bezpečnostného hľadiska akýmsi novodobým Izraelom, „dikobrazom“ s ostňami na všetky strany. Že Ukrajina bude míňať obrovské peniaze na svoju obranu a bezpečnosť a zároveň zvráti strategické výhody, ktoré Rusko získalo za posledných desať rokov: Krym a kontrolu nad Čiernym morom, nehovoriac o premostení Donbasu a Krymu. Tu treba povedať jedno: ak budú Ukrajinci ponechaní sami na seba, budú mať obrovský strategický záujem získať Krym naspäť, pretože práve z neho inak prídu ruské útoky v budúcnosti.