samit NATO vo Vilniuse sa spájal s vysokými očakávaniami, ale aj so skepsou. Napokon nebolo výsledkom jasné pozvanie pre Ukrajinu do Aliancie, dostala len opätovné potvrdenie sľubu, že niekedy v budúcnosti sa členskou krajinou stane. Dá sa vôbec povedať, že došlo k nejakému pokroku, alebo ani nie?

Došlo aj nedošlo. Obávam sa, že sme mali (opäť) nerealistické očakávania od samitu NATO. Ukrajina aj s tými, ktorí ju podporovali, skutočne dúfali, že Ukrajina dostane jasnú pozvánku a jasný časový plán vstupu. Aby však takýto časový plán mohol vzniknúť, potrebovali by sme mať jednoznačne stanovený cieľ – aby Ukrajina zvíťazila, aby Rusko prehralo a aby Ukrajina oslobodila a znovu získala celé svoje územie. Žiaľbohu, administratíva prezidenta Joa Bidena a vlastne aj sám prezident Joe Biden sa jasne vyjadrili, že nie sú pripravení stanoviť si tento cieľ – a to aj napriek stúpajúcemu tlaku od amerického Kongresu a od najbližších spojencov a partnerov Ukrajiny. Jediný pokrok, ktorý sme na papieri zaznamenali, je to, že sme sa zaviazali dlhodobo podporovať Ukrajinu vojensky. Ja sa však obávam, že s otázkou budúceho členstva Ukrajiny v NATO si ešte budeme musieť počkať na budúcoročný samit – a dovtedy vystupňovať tlak týmto smerom.

je jasné, že priebeh a výsledky samitu sledovalo aj Rusko. Aké signály dostal Putin z Vilniusu?

Aby sme boli spravodliví, tak ani Rusko nemohlo od samitu očakávať nič viac. Áno, Kremeľ môže naďalej považovať Západ za slabý – presne preto, že sme nedokázali prekonať náš kolektívny strach z Ruska a stanoviť pre Ukrajinu jasný cieľ a časový plán vstupu. Lenže pozor, na druhej strane je tu dlhodobý záväzok krajín G7, a ten je pre Kremeľ jednoznačne zlou správou – dostal priamo pred nos a čierne na bielom, že Západ je odhodlaný na dlhodobú pomoc Ukrajine.