aké obrázky si kreslil v detstve?
Keď som bol dieťa, kreslenie mi nešlo a preto som sa mu ani nevenoval. Potom ma začal nadchýnať celý svet okolo výtvarného umenia. Úplne prirodzene som si našiel k nemu cestu – skôr ako fanúšik, divák.
ako sa to stalo?
Dostať sa k umeniu je normálne vývojové štádium. Teda, vo vyspelej spoločnosti by to tak malo byť. Ako 12-13-ročný chlapec (v 90. rokoch, pozn. aut.) som sa začal túlať Bratislavou, chodil som do kníhkupectiev, antikvariátov, listoval som v monografiách starých majstrov z vydavateľstva Taschen, páčili sa mi Picasso, Matisse a celá moderna. Najviac Picasso, čítal som všetky knihy, ktoré sa ho týkali. Ja, Picasso či Žila som s Picassom – hltal som to.
Cez víkend som obehol galérie, všetky tety v galériách ma poznali a už sa ani nečudovali, že taký malý chlapec sa zaujíma o výtvarné umenie. Rád som chodil do Ex Librisu za pani Šátekovou, mamou kolegyne výtvarníčky Ivany Šátekovej. Takto som sa dostal aj k aktívnej tvorbe, rodičia mi kúpili farby, začal som maľovať a rozhodol som sa ísť na umeleckú strednú školu, kde som driloval realistickú kresbu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.