nedávno ste sa zúčastnili na otvorení nových redakcií RFE/RL v Pobaltí?
Otvárali sa nové redakcie v Litve a Lotyšsku. Do Lotyšska som sa nedostal, ale v januári sa mi podarilo cestovať do litovského hlavného mesta Vilniusu, kde redakcia vznikla.
nebyť Rádia Slobodná Európa, moja rodina by bola za komunizmu žila v informačnej chudobe. A mnoho iných rodín tiež. Vtedy bolo jasné, že pravda a fakty sú zbraňou v boji za slobodu a že sú aj humanitárnou pomocou pre ľudí v diktatúrach. Nepozabudlo sa na to tak trochu po páde komunizmu?
To rozhodne. V USA často berieme prístup k informáciám ako samozrejmosť a uniká nám tá obrovská dôležitosť informácií, ktoré sú pravdivé, presné, spoľahlivé, dôveryhodné. Aj my sme v istom zmysle stratili kompas.
pripomenula nám to aj ruská hybridná vojna, na ktorú ale stále reagujeme trochu oneskorene. Vidíte v USA, vo Washingtone, v odborných či politických kruhoch nejakú novú snahu dôraznejšie riešiť túto situáciu?
Toto je veľmi dôležité a úplne s vami súhlasím. Pre takých ako Vladimir Putin je idea pravdy len predĺžením moci a informácie sú pre neho zbraňou alebo nástrojom manipulácie a subverzie. V skutočnosti sú pravda, presné, výstižné a spoľahlivé správy a analýzy ako kyslík. Zdravá občianska spoločnosť, zdravá demokracia nemôžu bez nich existovať. My sme už dávnejšie v istom type informačnej vojny, ktorý nie je vždy veľmi viditeľný, ale nemali by sme ho naivne prehliadať. A Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá takúto vojnu vedie.
Čína to robí tiež, Irán tiež, hoci každý iným spôsobom. Takže pre USA je to náročná otázka, pretože ani u nás nie je úplná zhoda na tom, čo by malo byť predsa jasné: že USA ako veľká a ekonomicky silná krajina potrebuje omnoho robustnejšiu mediálnu a informačnú politiku.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.