Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Bezpečnostná analytička Iulia Joja: Nemýľme sa, Rusko nie je superveľmoc

.marína Gálisová .rozhovory .rozhovor

„Radšej dávam rozhovory ráno, to som optimistickejšia,“ povedala mi bezpečnostná analytička Iulia Joja, exporadkyňa rumunskej prezidentskej kancelárie, ktorá pôsobila aj na Veliteľstve spojeneckých síl NATO. Jej pohľad na Rusko, Ukrajinu a zvyšok sveta bol aj tak bez príkras.

Bezpečnostná analytička Iulia Joja: Nemýľme sa, Rusko nie je superveľmoc JESCO DENZEL/BUNDESREGIERUNG/GETTY IMAGES 16. jún 2022 Irpin, Ukrajina: Nemecký kancelár Olaf Scholz na zničenom predmestí Kyjeva. Následky ruskej invázie si spolu s ním pozreli lídri Francúzska, Talianska a Rumunska Macron, Draghi a Iohannis.

vyučujete na Georgetown University, pochádzate z Rumunska, dôverne poznáte pohľad Západu aj Východu. Aké najväčšie rozdiely v týchto perspektívach vidieť, čo sa týka Ukrajiny?

Západný uhol pohľadu nie je jeden, za mesiace vojny sme videli, že postoj západných štátov sa rôzni, tak ako sa rôznia aj činy politických lídrov zo Západu. Ak by sme sa to však pokúsili zovšeobecniť, tak je tu jednak postoj, ktorý je vlastný Nemcom, Francúzom a Talianom, ktorí priamo alebo nepriamo tvrdia, že táto vojna sa musí čím skôr skončiť mierovým plánom – aj napriek tomu, že predošlé mierové plány na Ukrajine zlyhali. A potom je tu postoj Veľkej Británie a USA, teda tzv. anglosaský postoj – Anglosasi si o niečo viac uvedomujú, že mierové plány neboli úspešné a ani ich nepodpísali, keď hovoríme o Minských dohodách jedna a dva. Anglosasi majú iné strategické a kultúrne chápanie vojny aj Ruska a práve oni sú na čele úsilia, ktoré chce pomôcť Ukrajincom obrániť sa proti ruskej invázii.

a čo Východ?

Jednotlivé krajiny sú na nejakom názorovom spektre aj na Západe, aj na Východe. Na jednom konci východného spektra je Maďarsko, ktoré sklamalo v otázke sankcií, aj v otázke rokovania s Ruskom a pomoci Ukrajine. Blízko k nemu je Turecko, o ktorom sa bežne nehovorí, ale ono tiež nebolo zástancom sankcií. Na druhom konci spektra je Poľsko a pobaltské krajiny – bez nich by Ukrajina nebola schopná dosiahnuť to, čo dosiahla.

poľsko vie, čoho je Rusko schopné. No aj Slovensko má svoje skúsenosti s Ruskom, a predsa je slovenská verejná mienka občas bližšie k Maďarsku. Ako si to vysvetľujete? V čom je ten rozdiel?

Nejde o samy dejiny, skôr o to, ako sa dejiny analyzujú, či sa vôbec berú do úvahy, či sa novodobé dejiny, povedzme, posledných sto rokov chápu správne, či sa o dejinách hovorí alebo nehovorí a či sa dejiny nezneužívajú ako nástroj na dosiahnutie cieľov. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite