ruské voľby, ktoré oficiálne vyhrali putinovci, neboli fér. Už pred voľbami bolo vidieť, že sa upravuje „terén“, aby Putin nemohol prehrať.
Áno, nielenže do volieb nesmel ísť Navaľnyj a jeho blok, ale úrady potláčali ešte aj tých, ktorí patrili k iným stranám, ale prejavili voči nemu sympatie. Istý predstaviteľ strany Jabloko zdieľal na sociálnej sieti informáciu z Navaľného štábu a bol vylúčený z volebného procesu, hoci inak splnil všetky podmienky. Nielenže súdy vyhlásili Navaľného štruktúry za extrémistickú organizáciu a zakázali im činnosť, ale postihovalo sa ešte aj zdieľanie ich príspevkov. Pred voľbami bolo zavretých asi 15 portálov, ktoré informovali o voľbách, ocitli sa totiž na tzv. zozname zahraničných agentov. Voľby sa teda odohrali v akomsi vákuu.
skúsme sa vrátiť k tomu, prečo sa moc tak veľmi zľakla Navaľného?
Lebo pod Navaľného vedením prvý raz vzniklo v Rusku niečo ako celoruské opozičné hnutie. Predtým boli protesty vo veľkých mestách, nejaké opozičné organizácie. Ale ani jedna z nich sa nestala celonárodnou tak ako štruktúra Navaľného, a preto režim urobil všetko pre ich elimináciu. Navaľnyj je vo väzení, boli zrušené jeho štáby vo viac ako dvesto mestách a ľudia, ktorí s ním sympatizovali, boli vylúčení z volebného procesu.
kto za takýchto podmienok vôbec mohol ísť do volieb?
Len strany a ľudia lojálni voči režimu. Tí, ktorí síce môžu mať rôzne politické sfarbenie, ale nespochybňujú režim. Môžu predkladať iné postoje a rétoriky, ale režim je pre nich svätý. Kritikom režimu bol Navaľnyj, a toho režim pokladá za extrémistu. Výsledkom je, že Jednotné Rusko má ústavnú väčšinu. To je to, čo režim potreboval, aby pokračoval v kontrole parlamentu. Okrem Jednotného Ruska sú tam režimové strany: komunisti, Spravodlivé Rusko, Žirinovskij. Nová je strana Noví ľudia, tá má 5 percent.
kto sú Noví ľudia?
Podnikatelia, ktorí dokázali osloviť sektor malých a stredných podnikateľov v Rusku, ktorý trpí v prostredí korupcie a silnej štátnej moci. Dostali sa do parlamentu, ale sú tam iba preto, že sú lojálni voči Putinovi. Chcú pomôcť malému a strednému biznisu, ale asi nebudú žiadať priveľa, pokúsia sa len o postupné zmeny a ich 5 percent nie je nejaká sila.
ak porovnáte tieto voľby s predošlými v roku 2016, čo sa ukáže?
Teraz bola účasť zhruba polovice oprávnených voličov. Systém elektronického hlasovania zrejme zásadným spôsobom pomohol opraviť výsledky v prospech lojálnych strán. Aspoň v Moskve, kde to odsledovali opoziční aktivisti, v 12 okrskoch po zrátaní hlasov vyšlo pre Jednotné Rusko nejakých 30 percent. No a po zarátaní elektronicky odoslaných hlasov to bolo už vyše 40 percent! Podivné. Pritom v Moskve má opozícia silnejšie postavenie a je lepšie zorganizovaná. Elektronické hlasovanie sa nedá kontrolovať, to vie kontrolovať len ústredná volebná komisia. Volebné miestnosti sa nejako kontrolovať dajú, keď sa aktivisti dohodnú s ľuďmi v komisii, ale elektronický systém nie.
predtým mal Navaľnyj elektronický systém kontroly volieb, kde človek mohol nahlásiť, ako hlasoval, a jeho dáta sa dali porovnať s oficiálnymi výsledkami...
Áno, ten však, samozrejme, režim zrušil. Takže prišla výzva, aby ľudia, ktorí sú proti režimu, hlasovali nie za Jednotné Rusko, ale za niektorú z iných lojálnych strán. Ale čo si mali vybrať? Tam sú komunisti, extrémny Žirinovskij, nečitateľné Spravodlivé Rusko... žiadna reálna opozícia. Preto tá výzva asi ani úplne nezabrala, ľudia radšej nešli hlasovať. Zúčastnila sa len polovica oprávnených voličov. V Rusku je veľa ľudí, ktorí nešli hlasovať, lebo nemali za koho.
aká je toto správa pre režim?
Taká, že Rusko sa mení. Prieskumy dlhodobo hovorili, že Jednotné Rusko má maximálne 30 percent podpory, niečo medzi 20 a 30 percent, aj preto je ten volebný výsledok nereálny. Popularita Putina je stále nad 50 percent, ale klesá. Rastie počet mladých ľudí medzi 24 až 39 rokov, ktorí sú ochotní ísť protestovať, i keď teraz ich pritlačili, lebo tí, ktorí boli na protestoch vo februári, dostali domácu návštevu od polície a upozornenie, že ak pôjdu protestovať ešte raz, skončia vo väzení. Takže ľudia zostávajú doma, lebo sa boja. Je to problém, ale nálady sa aj tak klonia v neprospech režimu. Je to generačná záležitosť. U mladých vôľa ísť protestovať presahuje 40 percent. Tí ľudia žiadajú zásadnú zmenu, čo je politicky nemožné.
keď je tak veľa ľudí, ktorí nemajú čo voliť, ale súčasnú moc nechcú, rastie frustrácia. Kam to môže viesť?
Frustrácia rastie a môže sa prejaviť na lokálnej úrovni nejakými inými formami protestu. Podobne, ako to bolo v Sovietskom zväze. Ľudia budú šomrať, nadávať, ale verejne budú držať ústa, lebo sa boja.
„Ani Putin, ani vláda neponúkajú víziu Ruska, čo chcú robiť, ako chcú ďalej fungovať. Nie je tu program, je tu len režim.“
na to komunistický režim doskákal...
Ten doskákal na to, že nemal zdroje, že plánovaná ekonomika nebola schopná zabezpečiť plnenie sociálneho kontraktu.
putinov režim je však tiež už menej schopný plniť sociálny kontrakt, nie?
Čoraz menej, ale čiastočne to ešte funguje. Inak, ak by aj v Rusku boli transparentné parlamentné voľby, tak nie sú až také dôležité, lebo ruský prezident má aj legislatívne právomoci, nielen exekutívne. Parlament až tak nepotrebuje. Prezident môže byť zdrojom legislatívy a zároveň je najvyšším predstaviteľom výkonnej moci. Putin to len tak vystaval, že sa nepotrebuje riadiť prezidentskými dekrétmi, ale vybudoval stranu, ktorá kontroluje centrálny parlament a väčšinu regionálnych parlamentov. To je systém, ktorý má akože legitimizovať režim, že je demokratický. Ale opozíciu do volieb nepustia.
dokedy to bude fungovať?
Dokiaľ bude možné prerozdeľovať nejaké zdroje a držať krajinu v pocite ohrozenia, že Západ je proti nám a keď skončí Putin, bude katastrofa. To je to, čo tam tlačia ľuďom do hláv.
režim teda ešte nejaké zdroje má? Odkiaľ?
Má ich iba preto, že kašle na ochranu súkromného vlastníctva, štát nerieši, ako sa kto dostal k bohatstvu, ale zároveň si súkromné zdroje berie. Používa ich na udržanie samého seba. V tomto štádiu by už štátna ekonomika na udržanie sociálneho kontraktu nestačila. Preto režim berie zdroje súkromných vlastníkov vždy, keď potrebuje niečo dofinancovať. Pri výstavbe štadiónov v Rusku Putin otvorene povedal, že peniaze na to zoberú zo súkromných zdrojov – na tlačovke ukázal na Abramoviča a povedal, že veď ten má peňazí dosť.
toto súkromní vlastníci tolerujú?
Ak tí ľudia chcú fungovať v tom režime a nemajú dostatočnú politickú ochranu, tak si od nich štát zoberie, čo potrebuje.
investori nemôžu odísť inam?
Samozrejme, sú takí investori, ktorí majú najvyššiu „kryšu“, strechu, krytie, čiže Putina. Ten povie, že týchto sa nedotýkajte. V tomto zmysle celkom chápem ten projekt Noví ľudia, podnikateľskú stranu, ktorá chce niečo robiť na ochranu malého a stredného biznisu v takomto prostredí.
môže v Rusku vzísť nejaká zmena z nespokojnosti biznisového prostredia?
Sama strana Noví ľudia ju neurobí, majú len 5 percent. A podnikatelia celkovo asi tiež nie, lebo v Rusku má posledné slovo štátna správa. Kto funguje ako podnikateľ, musí si nájsť vzťah so štátnou správou, podplácať výpalníkov zo štátu.
všetko to znie tak, že zmena je skoro nemožná. Ale keď je polovica ľudí frustrovaná, to nie je málo...
Lenže štát má silové zložky. Ak nemáte politickú silu, ktorá pretaví frustráciu do politického procesu, môže to dopadnúť všelijako. Aj tak, ako to dopadlo v Sovietskom zväze – vyzeral, že je na večné časy a zrútil sa do týždňa. Ani Putin, ani vláda neponúkajú víziu Ruska, čo chcú robiť, ako chcú ďalej fungovať. Nie je tu program, je tu len režim.
keď sme spolu naposledy takto hovorili, spomínali ste, že možno príde niekto ako nový Gorbačov. Reformátor zvnútra systému. Ešte si to myslíte?
Sú aj také nálady v Rusku. Povedzme aj strana Jabloko. To je podobný prípad ako Noví ľudia. Tam ešte uvidíme, čo z nich bude. Jabloko v Štátnej Dume nie je, ale nejakí kandidáti asi prešli do regionálnych parlamentov. A to je strana, ktorá hovorí, že treba systém evolučným spôsobom reformovať. Navaľnyj, Kasparov, Otvorené Rusko, opozičníci v zahraničí hovoria, že režim treba zlomiť, vyčistiť, prenastaviť. Jabloko je za pragmaticky umiernenú zmenu zvnútra. Ale vidíte, už sa nedostali ani do centrálneho parlamentu.
prestávajú im ľudia veriť?
Rusko sa polarizuje. Alebo, alebo. To je tá zmena, to, čo sa deje v mladšej generácii. Tí polarizovaní chcú zásadnú zmenu, nie reformu zvnútra, sú zásadne proti Putinovi. Je to aj preto, že Navaľnyj pred Rusov postavil dilemu ako nikto pred ním. Spoločnosť sa polarizuje, hoci výsledky volieb sa tvária, že sa nič nedeje, ale v skutočnosti vnútorný rozpor narastá. Kedy to buchne, kedy sa niečo stane, nevedno. Stačí na to nejaká situácia, tak sa začínajú všetky zmeny autokratických režimov. My môžeme len sledovať, že vnútorný rozpor narastá, ale povedať, na koľko rokov tu tento režim ešte je, to nevieme.
ale vývoj sa celkovo zrýchľuje...
To áno, lenže Rusko sa mení na Bielorusko, policajný štát s eliminovaním opozície – kto má iný názor, tak ide buď do basy, alebo do zahraničia. Nemôže podnikať, nemôže študovať, a nie každý je hrdina. Keď sa podarí väčšinu ľudí takto zastrašiť, budú nejaký čas zastrašení. No potom príde nejaký spúšťač a ono to aj tak padne. Také režimy nie sú naveky. Ale môžu byť nadlho.
alexander Duleba Narodil sa v roku 1966. Je vedúcim výskumníkom programu Východná Európa v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Venuje sa výskumu zahraničnej politiky Slovenska, domácej a zahraničnej politiky krajín bývalého ZSSR, predovšetkým Ruska a Ukrajiny.