v rozhovore sa dočítate:

• v čom je ich pomoc duševne chorým netradičná,
• čo znamená zotavenie,
• prečo nečakajú na vyliečenie duševného ochorenia,
• aké rady dávajú ľuďom so skúsenosťou s duševným ochorením.

na svojich webových stránkach píšete o potrebe lepšieho sprevádzania ľudí s duševným ochorením. Pred rokom ste založili občianske združenie Nájdi sa. Čo bolo hlavným impulzom pre spustenie tejto formy pomoci ľuďom s duševným ochorením?

Občianske združenie bolo založené s cieľom priniesť inú službu, iný model sprevádzania a podpory ľudí so skúsenosťou s duševným ochorením. Na rozdiel od „tradičných“ sociálnych služieb ponúkame podporu, sprevádzanie a možnosť mať život vo svojich rukách napriek tomu, že má človek duševné ochorenie. Chceli sme, aby vznikla ponuka podpory, ktorá bude posilňujúca, splnomocňujúca a smerovaná na zotavenie.

čo chápete pod zotavením človeka s duševným ochorením?

Vnímam to ako cestu, ktorou človek so skúsenosťou s duševným ochorením prechádza a ktorá smeruje k jeho prianiam, nielen k potrebám. Na tejto ceste ide svojím tempom a ťaží zo svojich skúseností a silných stránok. Na horizonte tejto cesty je život, ktorý je zmysluplný, pestrý a človek v ňom žije bežné sociálne role, napríklad partnera, otca, suseda, kolegu. A hlavne má nádej, že je to možné. Je to príležitosť poskytovať podporu, ktorá ponecháva kontrolu nad životom v rukách človeka so skúsenosťou s duševným ochorením.

napríklad?

Použijem čriepky z rôznych príbehov. Predstavte si, že v 45 rokoch sa odsťahujete zo svojej detskej izby, a tým aj detskej role v rodičovskom byte, nájdete si prácu a začnete žiť samostatne. Ráno máte dôvod sa učesať, lebo v práci dnes bude tá kolegyňa, na ktorej vám záleží. Už dokážete nastúpiť do električky aj napriek tomu, že stále máte pocit, že sa na vás všetci pozerajú. V práci to zvládate, lebo ste kolegom dokázali povedať, že sa vám dobre pracuje za týmto stolom a že na obed sa nepridáte.