je v niečom smútenie za obeťami celosvetovej pandémie iné, ako pri úmrtiach na iné príčiny, ako napríklad zlyhania srdca alebo onkologické ochorenia? Prežíva blízka rodina stratu manžela, otca, matky či iného príbuzného na covid-19 inak?

Problém je, ak kvôli infekcii a karanténnym opatreniam pri hospitalizácii nemohli mať osobný blízky kontakt s ťažko chorým, a neskôr ho nemohli vidieť či dotknúť sa ho ani po jeho úmrtí a takto sa s ním rozlúčiť. A situáciu môžu komplikovať aj strachy z infekcie, fantázie o tom, ako došlo k infekcii, iracionálne pocity viny za vlastné prežitie, prípadne hnev na strateného, že nebol dosť opatrný, hnev na zdravotný systém, že sa mu možno nedostalo dosť dobrej pomoci. Čiže tu môžu pôsobiť dosť rôznorodé obsahy a pohnútky.

ako sa čo najlepšie vyrovnať s náhlou stratou blízkeho človeka, ktorý sa stal obeťou pandémie? Čo je pri prekonávaní smútku najefektívnejšie? 

Vyrovnávanie sa so smrťou blízkeho človeka je takmer vždy náročný a dlhodobejší proces. Pred desaťročiami prevažoval aj medzi mnohými odborníkmi názor, že normálny proces smútenia prebehne obvykle za šesť týždňov.