Psychológ Anton Heretik: Môžeme aj viac snívať

v rozhovore sa dočítate:

• či očakával taký prudký nárast duševných chorôb,
• akú „daň“ si vyberie v oblasti duševného zdravia,
• či je prekvapivé, že mladšie vekové kategórie znášajú pandémiu horšie,
• aké kroky by malo vykonať Ministerstvo zdravotníctva, aby čím skôr potlačilo negatívne následky pandémie.

skúsenosti z krízových liniek a ambulancií psychológov a psychiatrov na Slovensku hovoria o enormnom náraste ľudí s duševnými ochoreniami, resp. s ich príznakmi. Očakávali ste takýto prudký epidemiologický nárast duševných chorôb po vypuknutí pandémie? Je takáto masívna reakcia štandardná?

Ťažko hovoriť o štandardnej reakcii, pretože svetová populácia nebola v posledných desaťročiach takejto pandemickej hrozbe vystavená. Táto hrozba testuje systém starostlivosti o duševné zdravie v každom štáte. Práve preto, že ohrozenie covidom a následné opatrenia štátu sa týkajú prakticky každého človeka. Zaťažená je najskôr sféra primárnej prevencie, do ktorej patria aj krízové linky a potom aj sféra ambulantnej a ústavnej psychiatrickej starostlivosti. Jedným z mála pozitív, ktoré pandémia priniesla, je nárast spoločenskej vážnosti psychológie a psychiatrie, ktoré boli doteraz veľmi marginalizované.

 

zdá sa, že duševné ochorenia postihli najviac ľudí s určitou predispozíciou alebo vyššou citlivosťou na stres. Existujú skupiny ľudí náchylnejšie na duševné ochorenia vyvolané pandémiou? 

Pochopiteľne, viac ohrození sú ľudia s predispozíciami, ako je zvýšená úzkostlivosť ako osobnostná črta, znížená tolerancia voči frustrácii a odolnosť proti stresu. Každý z nás si však musel v tejto situácii zodpovedať na otázku, aké účinné sú jeho zvládacie stratégie a aké mechanizmy máme k dispozícii na zvládanie stresu. Každý z nás sa musí rozhodnúť, čo môže sám zmeniť, čo je v jeho moci. Každý z nás môže zmeniť svoje postoje a presvedčenia, napr. rôzne nerealistické presvedčenia o sebe a svete, pozrieť sa na veci s humorným odstupom.