Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bývalý veľvyslanec v USA Bútora: Biden nebol politik s veľkými víziami, no do súboja sa pustil s vervou

.šimon Jeseňák .rozhovory .martin bútora

Bývalý veľvyslanec vo Washingtone Martin Bútora porovnáva Spojené štáty americké spred dvoch desaťročí s dneškom. Ako vníma Donalda Trumpa a Joea Bidena?

Bývalý veľvyslanec v USA Bútora: Biden nebol politik s veľkými víziami, no do súboja sa pustil s vervou Andrej Bán Bývalý veľvyslanec vo Washingtone Martin Bútora.

v rozhovore sa dočítate:

  • v čom je súčasná Amerika iná ako pred dvadsiatimi rokmi,
  • ako vnímal Donalda Trumpa a Joe Bidena,
  • aký bude Biden prezident,
  • ako vníma stranu republikánov aj demokratov.

od vášho pôsobenia ako veľvyslanca Slovenska v USA už ubehli dve dekády. Ako ste vnímali Ameriku vtedy? 

Prvý raz som bol v Amerike s prezidentom Havlom vo februári 1990. Spojené štáty vtedy symbolizovali slobodný svet, ktorý uspel v súťaži s odchádzajúcim sovietskym modelom vlády jednej strany a pre mnohých ľudí vrátane Václava Havla boli inšpiráciou pre hľadanie nového usporiadania pomerov u nás doma. Počas dvoch rokov mojej služby pre prezidentský úrad Václava Havla navštevovali Československo početné americké osobnosti, s ktorými sa dalo deliť o skúsenosti z oblasti ľudských práv či občianskej spoločnosti. V rokoch 1993 až 1994 som bol na štipendiu v Princetone, veľa sme s mojou ženou Zorou cestovali, prednášali a okrem „zvesti o Slovensku“ sme sa mohli hlbšie oboznámiť s americkým univerzitným, mimovládnym a intelektuálnym prostredím.

Na ambasádu sme prišli vo februári 1999, keď sa už usadil určitý svetový poriadok, „pravidlá hry“ potvrdzované medzinárodnými inštitúciami, keď sa rozvíjali transatlantické politické, bezpečnostné i ekonomické vzťahy, keď sa rozširovala Severoatlantická aliancia, keď prezident Bill Clinton označil Európu za „najlepšieho prirodzeného partnera pre 21. storočie“. Vtedy tón politiky ešte výrazne spoluurčovali ľudia, o ktorých písal žurnalista Tom Brokaw vo svojej knihe The Greatest Generation. Tí, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne, ako aj príslušníci nasledujúcej generácie z čias studenej vojny, ktorí mali v sebe základné demokratické kódy, chápali túžbu vtedajších nových demokracií stať sa súčasťou euroatlantického klubu a pociťovali zodpovednosť za to, sa deje vo svete.

už z tohto opisu počuť, ako veľa sa po dvoch desaťročiach zmenilo, však?

Áno, a nielen v Amerike. Na jednej strane za ten čas ľudstvo slávilo ako celok nesporné úspechy, či už ide o zlepšené ukazovatele zdravia, dĺžky života, miery chudoby, pribúdania stredných vrstiev v niektorých krajinách, rast vzdelanosti alebo zmenšenie počtu vojnových konfliktov. No súbežne sa vynorilo viacero závažných kríz a ich synergia zatlačila úspechy do pozadia. Konkrétne ekonomická kríza, migračné pohyby, terorizmus, klimatické zmeny, oživenie nacionalizmu a protekcionizmu. Ale aj rozšírené pocity početných vrstiev, ktorým globalizácia nepriniesla zlepšenie životných podmienok, ktoré sa cítili opustené, nevypočuté, vylúčené.

Na to nadviazali populistické reakcie politikov a prenikanie populizmu do mainstreamovej politiky, prišiel pokles rešpektu voči demokratickým inštitúciám a mechanizmom, úspechy extrémistov i antisystémových alternatívnych hnutí a lídrov, nástup „postfaktickej éry“, oslabovanie pozície štandardných mienkotvorných médií a rozšírenie konšpiračných webov.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite