Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Elity často pred kolapsom skúšali rôzne megalomanské projekty, tvrdí archeológ. Zánik európskej spoločnosti reálne hrozil

.tomáš Zemko .rozhovory

Ak by sa kompetentní pozreli do minulosti, zistili by, že každá pandémia mala druhú vlnu. Stačilo sa pritom opýtať historika, ktorý sa tejto téme venuje, hovorí v rozhovore pre .týždeň archeológ a historik Branislav Kovár, ktorý napísal novú knihu o kolapsoch civilizácií.

Elity často pred kolapsom skúšali rôzne megalomanské projekty, tvrdí archeológ. Zánik európskej spoločnosti reálne hrozil Archív Branislava Kovára

v rozhovore sa dočítate:

  • prečo zanikla Veľká Morava, ríša Vikingov, staroveký Egypt či Mayovia,
  • ako súvisí kolaps spoločnosti na Veľkonočnom ostrove s chýbajúcimi stromami a s potkanmi,
  • ktoré civilizácie dokázali prežiť a čo pre to spravili,
  • prečo skolabovala Rímska ríša a či mohlo za to rozmáhajúce sa kresťanstvo,
  • či je naša Západná civilizácia v úpadku, alebo či vykazuje znaky úpadku.

prečo ste sa rozhodli napísať knihu o kolapse civilizácií?

K téme kolapsov civilizácií som sa dostal prvýkrát, keď som bol na archeologickom výskume Mayov v Guatemale. Ich zánik v džungli človeka vedie k tomu, aby sa zamýšľal nad tým. K záujmu ma priviedlo tiež vydanie knihy amerického antropológa Josepha Taintera, ktorý písal o kolapsoch zložitých spoločností. Túto knihu som si zobral aj na výskum do Guatemaly. Pôvodne mala moja kniha vyjsť na jar, ale s kolegami sme vtedy vydali aktuálnejšiu knihu o epidémiách.

čo vás fascinuje na kolapsoch?

Fascinujú ma komplexné javy v dejinách. A tiež aj procesy, ktoré sa odohrávajú v starovekých či v stredovekých spoločnostiach. A kolaps je jedným z týchto procesov.

pri kolapse sa vyjaví zrejme každému obraz katastrofy a náhlej a radikálnej zmeny k horšiemu. Ako by ste ho definovali?

Pomôžem si definíciou českého antropológa Miroslava Bártu, ktorý hovorí, že kolaps znamená zásadné zjednodušenie procesov v spoločnosti. Nutne nemusí byť kolaps negatívny. Často ide skôr o transformáciu. Ľudia si mýlia kolaps s katastrofou, ibaže katastrofa ako napríklad zemetrasenie či epidémie, sa udeje náhle a kolaps trvá dlhšie. Napríklad pád Západorímskej ríše prebiehal niekoľko storočí. Katastrofy sú súčasťou kolapsu a ľudia sa s nimi dokážu vysporiadať. Ak spoločnosť, ktorá speje ku kolapsu, zasiahne katastrofa, zvyčajne to má pre ňu fatálne následky. Čiže kolaps chápem ako transformáciu spoločnosti. A môže byť aj pozitívny.

prejdime si chronologicky kolapsy spoločností, ktoré spomínate v knihe. Začínate civilizáciou starého Egypta približne tritisíc rokov pred Kristom. Prečo skolabovala?

Egypťania v tomto období vybudovali nám známe pyramídy a do čela štátu sa postavil faraón, ktorý spravoval zjednotené územie v povodí rieky Níl. Zánik Starej ríše (okolo 2686 - 2125 pred Kr.) v Egypte sa vníma ako taký typický kolaps v dejinách. 

Je za ním viacero dôvodov. Nastala klimatická zmena a veľké problémy v spravovaní elít. Egyptské elity sústredili vo svojich rukách veľkú politickú a vojenskú moc. Investovali obrovské ekonomické prostriedky do rozsiahlych stavieb hrobiek či kultu. Z krátkodobého hľadiska investície do rituálov poskytujú istú stabilitu, ale v tomto prípade zašli ďaleko. Ak civilizácia v neskorej dobe kamennej používa medené nástroje, nepozná voz a začne stavať také obrovské stavby ako pyramídy či chrámy, investície im chýbali inde. Zároveň elity neprispievali k rozvoju spoločnosti. Narážam napríklad na kňazov či administrátorov chrámov.

Predpokladá sa, že do dejín Egypta mohla zasiahnuť aj klíma, konkrétne veľké sucho. A keďže Egypt je darom Nílu, akákoľvek zmena musela mať vplyv na spoločnosť. Kolaps teda spôsobilo viacero faktorov.

aká bola presne klimatická zmena, ktorá zasiahla Egypt?

Na konci v priebehu piatej a šiestej dynastie Starej ríše evidujeme zmenu klímy, vďaka ktorej prišlo k zníženiu zrážok. Sú doložené aj v písomných záznamoch. Tieto zmeny zasiahli aj staroveký Egypt, sú doložené v písomných záznamoch, ale aj analýza hmyzu zastúpeného v kultúrnych vrstvách a v sedimentoch na archeologických lokalitách dokazuje nárast suchomilných druhov. Egypt teda zasiahlo sucho, ktoré sa prejavilo na hospodárstve a spoločnosť stráca prebytky.

Treba si uvedomiť, že staroveké, ale aj stredoveké spoločnosti pracovali s minimálnymi hospodárskymá prebytkami. Poľnohospodárstvo niečo vyprodukovalo a často aj niečo navyše, no akonáhle potrebovalo živiť širšiu a neproduktívnu vrstvu ľudí, tak to spoločnosť pocítila. Poľnohospodárstvo nebolo vtedy tak produktívne, ako dnes.

aká civilizácia obývala oblasť medzi riekami Eufrat a Tigris a čo prispelo k jej zániku?

Počas dejín existovalo v priestore Mezopotámie viacero veľkých ríši alebo menších štátnych útvarov. Ja som sa konkrétne zaoberal Novoasýrskou ríšou, ktorá zanikla počas panovania kráľa Aššurbanipala, presláveného svojou knižnicou. V tejto ríši sa skombinovalo viacero faktorov vedúcich ku kolapsu. Jedným z nich bola prílišná koncentrácia moci. Ríša bola veľká, ale rozhodovacia moc bola v rukách panovníka, ktorý často nevedel, čo sa deje v okrajových častiach ríše. Novoasýrčania nemali problém dobyť Egypt a na svoju dobu v ich ríši dobre fungovala samospráva, no nedokázali dobre spravovať tak obrovské územia, ktoré získali.

Druhým problémom bola stratégia, ktorú si zvolili. Tú založili na dobývaní vyspelých civilizácií, ktoré sa nachádzali v ich okolí a takto získavali ich prebytky. V istom období im ale „došli“ potenciálne ciele pre dobývanie. Zároveň potrebovali platiť obrovskú armádu žoldnierov. Ríša produkovala malé prebytky na to, aby udržala veľkú armádu. Ďalším problémom boli vnútorné spory. Keď nastupoval na trón panovník, veľakrát popravil celú svoju konkurenciu. Často medzi sebou bojovali aj súrodenci.

nastali aj tu klimatické zmeny a s nimi súvisiace problémy?

Azda nie je prekvapením, že Novoasýrska ríša začala expanziu v dobe dostatku zrážok. Keď ríšu začali sužovať vyššie spomínané problémy a ríša bola „načatá“, udreli zase klimatické zmeny. Trochu to prirovnám k Arabskej jari z roku 2010. Aj vtedy sa spustili protesty, keď zdraželo obilie. A niečo podobné mohlo nastať v Novoasýrskej ríši. Sucho mohlo zasiahnuť len oblasť severnej Mezopotámie, ktorá dodávala veľkú časť obilia. Klíma spolu s ďalšími problémami tak mohla mať fatálne následky.

prejdime k Veľkej Morave, ktorá sa dotýka súčasného územia Slovenska. Prečo neexpandovala do impéria v strednej Európe? Prečo sa to podarilo Franskej ríši?

Každá spoločnosť začína v nejakom geografickom priestore. Ten veľmi ovplyvňuje jej ďalší vývoj. Geografiou mám na mysli – strategickú polohu, dostatok surovín, vhodné klimatické pásmo, ale dôležitá je aj skutočnosť, či je ríša ohrozená vpádmi nejakých nomádskych etník. Franská ríša nadviazala na Rímsku ríšu a bola menej ohrozená vpádmi nomádskych etník. Veľká Morava oproti tomu ležala medzi západom a východom. Ak by tam bol akýkoľvek panovník, nemala by jeho ríša kam expandovať. Na západe bola Franská ríša a v juhovýchodnom priestore bola dominantná Byzantská ríša a neskôr Bulharský chanát. Jednoducho, Veľká Morava mala príliš mocných susedov. A musím dodať, aj keď sa na mňa bude možno veľa historikov hnevať, Veľká Morava bola počas veľkej časti svojich dejín projektom Franskej ríše.

prečo?

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite