v rozhovore sa dočítate:
- prečo zanikla Veľká Morava, ríša Vikingov, staroveký Egypt či Mayovia,
- ako súvisí kolaps spoločnosti na Veľkonočnom ostrove s chýbajúcimi stromami a s potkanmi,
- ktoré civilizácie dokázali prežiť a čo pre to spravili,
- prečo skolabovala Rímska ríša a či mohlo za to rozmáhajúce sa kresťanstvo,
- či je naša Západná civilizácia v úpadku, alebo či vykazuje znaky úpadku.
prečo ste sa rozhodli napísať knihu o kolapse civilizácií?
K téme kolapsov civilizácií som sa dostal prvýkrát, keď som bol na archeologickom výskume Mayov v Guatemale. Ich zánik v džungli človeka vedie k tomu, aby sa zamýšľal nad tým. K záujmu ma priviedlo tiež vydanie knihy amerického antropológa Josepha Taintera, ktorý písal o kolapsoch zložitých spoločností. Túto knihu som si zobral aj na výskum do Guatemaly. Pôvodne mala moja kniha vyjsť na jar, ale s kolegami sme vtedy vydali aktuálnejšiu knihu o epidémiách.
čo vás fascinuje na kolapsoch?
Fascinujú ma komplexné javy v dejinách. A tiež aj procesy, ktoré sa odohrávajú v starovekých či v stredovekých spoločnostiach. A kolaps je jedným z týchto procesov.
pri kolapse sa vyjaví zrejme každému obraz katastrofy a náhlej a radikálnej zmeny k horšiemu. Ako by ste ho definovali?
Pomôžem si definíciou českého antropológa Miroslava Bártu, ktorý hovorí, že kolaps znamená zásadné zjednodušenie procesov v spoločnosti. Nutne nemusí byť kolaps negatívny. Často ide skôr o transformáciu. Ľudia si mýlia kolaps s katastrofou, ibaže katastrofa ako napríklad zemetrasenie či epidémie, sa udeje náhle a kolaps trvá dlhšie. Napríklad pád Západorímskej ríše prebiehal niekoľko storočí. Katastrofy sú súčasťou kolapsu a ľudia sa s nimi dokážu vysporiadať. Ak spoločnosť, ktorá speje ku kolapsu, zasiahne katastrofa, zvyčajne to má pre ňu fatálne následky. Čiže kolaps chápem ako transformáciu spoločnosti. A môže byť aj pozitívny.
prejdime si chronologicky kolapsy spoločností, ktoré spomínate v knihe. Začínate civilizáciou starého Egypta približne tritisíc rokov pred Kristom. Prečo skolabovala?
Egypťania v tomto období vybudovali nám známe pyramídy a do čela štátu sa postavil faraón, ktorý spravoval zjednotené územie v povodí rieky Níl. Zánik Starej ríše (okolo 2686 - 2125 pred Kr.) v Egypte sa vníma ako taký typický kolaps v dejinách.
Je za ním viacero dôvodov. Nastala klimatická zmena a veľké problémy v spravovaní elít. Egyptské elity sústredili vo svojich rukách veľkú politickú a vojenskú moc. Investovali obrovské ekonomické prostriedky do rozsiahlych stavieb hrobiek či kultu. Z krátkodobého hľadiska investície do rituálov poskytujú istú stabilitu, ale v tomto prípade zašli ďaleko. Ak civilizácia v neskorej dobe kamennej používa medené nástroje, nepozná voz a začne stavať také obrovské stavby ako pyramídy či chrámy, investície im chýbali inde. Zároveň elity neprispievali k rozvoju spoločnosti. Narážam napríklad na kňazov či administrátorov chrámov.
Predpokladá sa, že do dejín Egypta mohla zasiahnuť aj klíma, konkrétne veľké sucho. A keďže Egypt je darom Nílu, akákoľvek zmena musela mať vplyv na spoločnosť. Kolaps teda spôsobilo viacero faktorov.
aká bola presne klimatická zmena, ktorá zasiahla Egypt?
Na konci v priebehu piatej a šiestej dynastie Starej ríše evidujeme zmenu klímy, vďaka ktorej prišlo k zníženiu zrážok. Sú doložené aj v písomných záznamoch. Tieto zmeny zasiahli aj staroveký Egypt, sú doložené v písomných záznamoch, ale aj analýza hmyzu zastúpeného v kultúrnych vrstvách a v sedimentoch na archeologických lokalitách dokazuje nárast suchomilných druhov. Egypt teda zasiahlo sucho, ktoré sa prejavilo na hospodárstve a spoločnosť stráca prebytky.
Treba si uvedomiť, že staroveké, ale aj stredoveké spoločnosti pracovali s minimálnymi hospodárskymá prebytkami. Poľnohospodárstvo niečo vyprodukovalo a často aj niečo navyše, no akonáhle potrebovalo živiť širšiu a neproduktívnu vrstvu ľudí, tak to spoločnosť pocítila. Poľnohospodárstvo nebolo vtedy tak produktívne, ako dnes.
aká civilizácia obývala oblasť medzi riekami Eufrat a Tigris a čo prispelo k jej zániku?
Počas dejín existovalo v priestore Mezopotámie viacero veľkých ríši alebo menších štátnych útvarov. Ja som sa konkrétne zaoberal Novoasýrskou ríšou, ktorá zanikla počas panovania kráľa Aššurbanipala, presláveného svojou knižnicou. V tejto ríši sa skombinovalo viacero faktorov vedúcich ku kolapsu. Jedným z nich bola prílišná koncentrácia moci. Ríša bola veľká, ale rozhodovacia moc bola v rukách panovníka, ktorý často nevedel, čo sa deje v okrajových častiach ríše. Novoasýrčania nemali problém dobyť Egypt a na svoju dobu v ich ríši dobre fungovala samospráva, no nedokázali dobre spravovať tak obrovské územia, ktoré získali.
Druhým problémom bola stratégia, ktorú si zvolili. Tú založili na dobývaní vyspelých civilizácií, ktoré sa nachádzali v ich okolí a takto získavali ich prebytky. V istom období im ale „došli“ potenciálne ciele pre dobývanie. Zároveň potrebovali platiť obrovskú armádu žoldnierov. Ríša produkovala malé prebytky na to, aby udržala veľkú armádu. Ďalším problémom boli vnútorné spory. Keď nastupoval na trón panovník, veľakrát popravil celú svoju konkurenciu. Často medzi sebou bojovali aj súrodenci.
nastali aj tu klimatické zmeny a s nimi súvisiace problémy?
Azda nie je prekvapením, že Novoasýrska ríša začala expanziu v dobe dostatku zrážok. Keď ríšu začali sužovať vyššie spomínané problémy a ríša bola „načatá“, udreli zase klimatické zmeny. Trochu to prirovnám k Arabskej jari z roku 2010. Aj vtedy sa spustili protesty, keď zdraželo obilie. A niečo podobné mohlo nastať v Novoasýrskej ríši. Sucho mohlo zasiahnuť len oblasť severnej Mezopotámie, ktorá dodávala veľkú časť obilia. Klíma spolu s ďalšími problémami tak mohla mať fatálne následky.
prejdime k Veľkej Morave, ktorá sa dotýka súčasného územia Slovenska. Prečo neexpandovala do impéria v strednej Európe? Prečo sa to podarilo Franskej ríši?
Každá spoločnosť začína v nejakom geografickom priestore. Ten veľmi ovplyvňuje jej ďalší vývoj. Geografiou mám na mysli – strategickú polohu, dostatok surovín, vhodné klimatické pásmo, ale dôležitá je aj skutočnosť, či je ríša ohrozená vpádmi nejakých nomádskych etník. Franská ríša nadviazala na Rímsku ríšu a bola menej ohrozená vpádmi nomádskych etník. Veľká Morava oproti tomu ležala medzi západom a východom. Ak by tam bol akýkoľvek panovník, nemala by jeho ríša kam expandovať. Na západe bola Franská ríša a v juhovýchodnom priestore bola dominantná Byzantská ríša a neskôr Bulharský chanát. Jednoducho, Veľká Morava mala príliš mocných susedov. A musím dodať, aj keď sa na mňa bude možno veľa historikov hnevať, Veľká Morava bola počas veľkej časti svojich dejín projektom Franskej ríše.
prečo?
Viackrát tu Frankovia dosadili či zmenili panovníkov. Mnohí panovníci síce vystupovali nezávisle, no prezentovali poslušnosť voči Frankom. Napríklad aj Svätopluk vystupoval voči Franskej ríši podriadene a to napriek viacerými konfliktom s ňou.
ako došlo ku kolapsu Veľkej Moravy?
Ako som už povedal Veľká Morava bola obmedzená silnými susedmi na jej západných aj východných hraniciach. Hlavne za Svätopluka fungovala na báze expanzie. Jeho nástupca Mojmír II., ktorý nemusel byť až tak neschopný, ako sa často prezentuje, už nemal kam ďalej expandovať. A opäť sa tu objavuje nejaká elitná vrstva spoločnosti, ktorú si musíte získať. Svätopluk to dokázal tak, že elitám dal podiel na profite z vojenskej expanzii. No za Mojmíra II. expanzia skončila a tým pádom nemal odmeny pre svoje elity. Do toho prišli z východu Maďari a časť veľkomoravských elít sa pridala k nim.
A opäť nám do hry prichádzajú klimatické zmeny v 9. a 10. storočí. Určite nezanedbateľnú úlohu pri zániku centier Veľkej Moravy hrala aj zmena klímy. Dostupné klimatologické modely ukazujú, že koniec 9. a väčšina 10. storočia sa v západnej a v strednej Európe charakterizuje ako pomerne vlhké obdobie s veľkým množstvom zrážok. Uvažuje sa aj o častých záplavách, ktorých stopy sa zachytili vďaka výskumu riečnych korýt či opevnení v Mikulčiciach, v Pohansku a v Uherskom Hradišti.
ďalších v knihe spomínate starovekých Mayov. V povedomí symbolizujú civilizáciu opradenú mýtmi a závojom exotičnosti.
Pomohol tomu aj film 2012 o konci sveta, ktorý mal skončiť v tomto roku. Od začiatku to bola, samozrejme, blbosť (úsmev). Pri Mayoch si asi každý spomenie na dobrodružné výpravy Indianu Jonesa, poklady a chrámy. Väčšina mayských nálezov sa nachádza na miestach, kde je dnes hustá džungľa. Možno je to práve pocit dobrodružstva, čo ľudí na objavovaní Mayov láka.
ako prišlo k ich pádu? Opäť je za tým viacero príčin?
Áno, je za tým viacero príčin. Vedci hovoria dokonca až o piatich kolapsov Mayov. Známy je najmä posledný mayský kolaps medzi 9. a 10. storočí. Archeológovia zaznamenali, že počas mayského kolapsu sa vyprázdnili sídla elít a miznú mayské nápisy na kamenných stélach.
Mayovia nevytvorili nikdy jednotnú ríšu, fungovanie ich mestských štátov by sme mohli prirovnať ku gréckym mestám v staroveku. Fungovali tu dve politické zoskupenia, ktoré viedli ostatné mestá Tikal a Calakmul. Môžeme ich prirovnať k Sparte a Aténam. Tieto dve centrá moci neustále prichádzali do konfliktu. Ani jeden z nich však nebol nachystaný na to, aby sa stal dominantný. Veľký vplyv na kolaps mali politické problémy, ktoré vyeskalovali do vojenských konfliktov. V tomto období dokonca začali budovať aj opevnenia, čo nebolo príliš pre nich až tak typické. Podľa písomných prameňov sa v tomto období popravovali celé dynastie. Mayska civilizácia sa prirovnáva k populárnej televíznej sérii Hra o tróny a nie je to vôbec prehnané. Vojenské konflikty spolu s ďalšími faktormi mohli znamenať koniec ich civilizácie.
ďalší kolaps, ktorý spomínate, bol úpadok spoločnosti na Veľkonočnom ostrove. Objavuje sa pri tomto kolapse aj nejaký iný faktor ako tie, ktoré sme doteraz spomínali?
Môžeme tu vidieť hlavne ekologický kolaps. Na Veľkonočný ostrov prišli moreplavci z Oceánie a vybudovali si tam akýsi „miniraj“. Na ostrove mali dostatok obsidiánu na výrobu nástrojov, stromy na stavbu príbytkov a lodí, doniesli si nejaké poľnohospodárske plodiny a navyše boli obyvatelia ostrova aj schopní moreplavci.
a kde spravili chybu?
Nastal ekologický problém. Vyrúbali si väčšinu stromov na ostrove. Nemohli následne budovať lode a plaviť sa, pričom bez nich boli na ostrove stratení. Stromy vyklčovali najmä kvôli budovaniu polí a stavbe príbytkov. Elity sa snažili spoločnosť zachrániť ideologickými prostriedkami. Na Veľkonočnom ostrove začali stavať známe sochy a to ich ešte viac ekonomicky vyčerpalo. Keď prišla kríza, elity sa rozhodli pre výstavbu megalomanských developerských projektov, spomínaných sôch.
Ďalším elementom, ktorý ničil stromy, boli potkany. Tie sa dostali na ostrov vďaka ľuďom a likvidovali plody stromov, ktoré sa tak nemohli rozmnožovať.
dá sa povedať, že vládcovia sa chceli výstavbou sôch zachrániť, no namiesto toho si vybudovali náhrobný kameň.
Áno, dá sa to tak povedať. Sochy súviseli s náboženstvom. Stavali ich, , aby sa zachránili. Často pred kolapsom spoločnosti, elity skúšajú rôzne veľkolepé a megalomanské projekty. Pomocou nich chcú ukázať a demonštrovať svoju silu a postavenie. Zatiaľ je to len hypotéza, ale možno nebude náhoda, že napríklad pred krízami sa objavujú hroby naplnené väčším bohatstvom či sa stavajú veľké realitné projekty alebo oslavujú veľkolepé rituály.
Často tieto projekty iba prehĺbia problémy. Spomeňme si príklad z roku 2008, keď prichádzala finančná kríza, či sme zaznamenali nejaký pokles predaja luxusných predmetov. Možno nejaký malý pokles nastal, ale určite nie veľký.
prejdime k pádu Západorímskej ríše. Jej dejiny stále fascinujú dodnes. Anglický historik z 18. storočia Edward Gibbon v jeho slávnej knihe Úpadok a zánik Rímskej ríše pripísal pád náboženstvu, konkrétne vtedy rozmáhajúcemu sa kresťanstvu. Môže za to kresťanstvo?
Podľa môjho názoru skoro žiadny. Gibbonova kritika je obrazom doby konca 18. storočia. Opisovali svoje ideály osvietenských intelektuálov. Edward Gibbon bol silne antiklerikálne zameraný.
Niektorí odborníci súhlasia, že kresťanstvo malo na rozpad ríše a zánik jej západnej časti predsa len nejaký vplyv, a to v dôsledku vnútorných sporov a nezhôd, ktoré sú s jeho zavádzaním spojené. Medzi kresťanmi a pohanmi prebiehali konflikty. Ešte častejšie boli spory medzi rôznymi kresťanskými denomináciami, ktoré viedli k pouličným bitkám, násilnostiam a neraz hrozilo, že sa niektoré časti ríše odtrhnú od jej jadra. Tieto vnútorné konflikty odčerpávali prostriedky a energiu, ktorú potrebovali cisári a elity vynaložiť inde.
čo sa teda stalo s Rímskou ríšou. Aký najväčší faktor prispel k jej pádu?
Jeden predsa len vyčnieva. Vysvetlím to takto: Rimania sa nachádzali na území Stredozemného mora, ktoré tvorilo prirodzenú prírodnú „diaľnicu“. Rimania vsadili na expanziu a dobývali okolité civilizácie a získané prostriedky opäť vrážali na expanziu. Napríklad, keď dobyli Grécko a Macedóniu, tak získali prostriedky v takom rozsahu, že rímskym občanom zrušili veľkú časť daňových povinností, ktoré bolo neskôr problémom obnoviť. V istom momente vyspelé civilizácie, ktoré mohli dobýjať, došli.
Keď Octavianus dobyl Egypt, získal veľké finančné prostriedky. Keď Rimania dobyli územia Germánov, nič moc nezískali a zisk bol minimálny. Nové provincie západnej a severnej Európy neprinášali až také zisky ako na východe ríše.
Expanzia sa tiež predražovala. Vždy bolo ľahšie doviesť tovar a vojakov na lodiach ako po zemi. Do Germánie však museli posielať armády peši a to trvalo a vyžadovala náročnú a drahú logistiku.
aké sú ďalšie dôvody?
Opäť sa tu dostáva do hry klíma. Rímska ríša bola veľká a na rôznych územiach boli rôzne klímy, ktorých zmeny mohli prinášať negatívne konzekvencie. Ďalším dôvodom mohli byť epidémie. Napríklad Cypriánov a Antoniánsky mor mali veľký vplyv na demografiu. Ak by boli pravdivé maximálne dáta o úmrtiach miliónov ľudí, muselo sa to na vývoji ríše prejaviť.
čo mali robiť rímski cisári inak, aby nespôsobili kolaps?
Niektoré kroky pre záchranu sa aj urobili, ale len vo východnej časti Rímskej ríše, lebo tá prežila a dnes ju poznáme pod odborným označením Byzantská ríša. Byzantínci si zobrali z celej ríše to, čo bolo životaschopné. Východné časti boli lepšie urbanizované a prinášali väčšie zisky. V šiestom storočí Rímsku ríšu opäť skoro zjednotili cisár Justinián. No opäť udrel mor a východní cisári sa už o zjednotenie nepokúsili.
čo by ste im vtedy poradili?
Vo východnej časti bol aj lepší daňový systém. Slabý výber daní bola pomerne veľká chyba v západnej časti ríše, pretože tak vypadli veľké čiastky z rozpočtu.
Poradil by som im napríklad, aby opustili niektoré provincie. Ovládať Veľkú Britániu bolo zbytočné. Niektorí cisári si toto všetko uvedomovali. Napríklad po Markomanských vojnách syn Marca Aurélia Commodus rezignoval na vytvorenie nejakej provincie v strednej Európe.
Východorímska ríša tiež vsádzala viac na diplomaciu, často nepriateľov podplatili alebo rozoštvali medzi sebou. Mali síce viac ako schopnú armádu, no nemíňali prostriedky na boj, lebo vojna a armáda sú vždy drahé. A aj toto Východorímska ríša zvládla lepšie ako západná.
nebol rozdiel tiež v tom, že v Západorímskej ríši dominovala víťazná mentalita vojenských výprav, ktorá bola hlboko zažratá do kultúry a ktorá ich hnala stále dobývať nové územia?
Ťažko povedať. O jednej veci sa však dá napríklad povedať, že bola pravdivá. Na západe prevládalo viac otroctvo a veľkostatky. Na východe existovalo viac sebestačnejších a menších spoločenstiev, ktoré boli viac spolupatričnejšie.
Ďalší rozdiel medzi západom a východom sa týkal ich hraníc a nákladov na ich obranu. Západorímska ríša sa musela starať o obranu hraníc s väčšou dĺžkou, vrátane väčšej časti problematickej dunajskej hranice. Veľká časť hranice Byzantskej ríše prechádzala riedko osídlením územím, a zároveň bol pod jej kontrolu len krátky úsek problematickej dunajskej hranice. Najväčším nepriateľom Byzantskej ríše bola Novoperzská sasánovská ríša, ale v krízovom období medzi rokmi 387 až 502 po Kr. sa ich vzájomné vzťahy vyvíjali viac-menej mierovo.
bol pád Rímskej ríše pozitívum pre neskoršiu Európu? O páde Ríma napísal historik Walter Scheidel knihu Útek od Ríma, ktorá hovorí, že práve pád Ríma naštartoval vzostup Európy.
Môže to tak byť. Vytvorilo sa viacero centier moc. Používam neskorší príklad s Krištofom Kolumbusom. Keď ho odmietol rod z Anjou, išiel za Portugalcami. Tí ho odmietli a tak išiel za Španielmi. Tí ho prijali a pod ich vlajkou objavil Ameriku. Zaujímavé je porovnanie s Čínou. V tej dobe mali oveľa väčšiu flotilu aj prostriedky, no potom sa náhle uzavreli do seba, keď prehrala na cisárskom dvore klika, ktorá výprava podporovala.
spomínate aj krízu v 14. storočí. Išlo vtedy o prežitie európskej alebo Západnej civilizácie?
Reálne hrozil zánik európskej spoločnosti. Ľudia považujú stredovek za temný, no v 13. storočí dosiahla európska spoločnosť takú úroveň, akú mala v antike. V tomto období nastal demografický rozmach, ale poľnohospodárstvo na naň nebolo nachystané. V 14. storočí sa objavuje zmena klímy v podobe nástupu Malej doby ľadovej. Tá mala zlý dopad na poľnohospodárstvo a následne sa objavuje hladomor. Stredovekí panovníci začali manipulovať s menou, znižovali podiel kovov v obežive. Rovnako sa často zadlžovali kvôli zbytočnému míňaniu finančných prostriedkov. A do toho prišla pandémia čiernej smrti. A to bola obrovská katastrofa. Niekde zomrela až polovica populácie a celkovo zomreli desiatky (možno až stovky) miliónov ľudí.
niekoľko vyspelých civilizácií skolabovalo, no ľudstvo stále išlo dopredu a dotiahli sme to až k fantastickej úrovni bohatstva. Nie je kolaps trošku preceňovaný? Napríklad James Scott v knihe Against the Grain napísal, že ľudia za hradbami miest trpeli pod ťarchou vladárov a lepšie a zdravšie sa im žilo ako lovci a zberači. Nebol teda kolaps civilizácií vyslobodením pre obyčajných ľudí?
Podobnú tézu razí aj izraelský historik Yuval Harari. Toto „ťaženie proti poľnohospodárstvu“ je vo vedeckej obci skôr okrajová hypotéza.
Poviem niečo, s čím nebude veľa ľudí súhlasiť: akákoľvek vláda je vždy lepšia ako anarchia. Ľudia sa vždy spájali a vytvárali spoločnosti, ak by bol život lovcov a zberačov tak „cool,“ prečo sa k nemu ľudia nevrátili? Lovecké a zberačské spoločnosti boli od objavu poľnohospodárstva čoraz viac marginálne.
teda kolaps spoločností a civilizácií ľudia negatívne cítili?
Áno, cítili, aj keď pripomínam, že kolaps môže znamenať len zjednodušenie spôsobu života. Dnes,ak by sa zrušila televízia a internet a človek by sa vrátil na svoje políčko obrábať pôdu, možno by sa to aj niektorým páčilo. Na druhej strane však väčšina by takto existovať nemohla. Keby sa ľudia lepšie cítili ako lovci a zberači a nesedel by im život v mestách, tak by sa asi k tomuto spôsobu života vrátili.
slovensko je súčasťou západnej civilizácie. V akej fáze je Západ?
Asi sa chcete opýtať, či Západ smeruje k zániku (úsmev). Som archeológ a historik a jediné, čo viem predpovedať, je program kina a aj to s iba 90-percentnou úspešnosťou (úsmev). Čiže neviem povedať, či sme pred kolapsom. Netrúfam si predpovedať. Čo môžem predpovedať je to, že zrejme budeme mať problémy s klimatickou zmenou.
opýtam sa takto. Všímate si signály, ktoré vykazujú známky úpadku Západnej civilizácie?
Áno, všímam si ich. Už sme spomínali klimatickú zmenu. Ďalším je správanie elít.
v akom zmysle?
Ako sme spomínali, pred nejakou krízou sa snažia odôvodniť svoju existenciu. To všetko sa deje aj v tomto svete. To však nemusí znamenať, že sa dočkáme kolapsu. Keď niektorí predpovedali po zvolení Donalda Trumpa, že nastane koniec, tak sa to nestalo. Sám som hovoril, že on je len „ukecanejší“ George Bush. Prežili sme aj jeho, napriek mnohým problémom, ktoré podľa mňa spôsobil. Neočakávam kolaps našej spoločnosti podobný Rímskej ríši v blízkej dobe. Určite nás stretnú nejaké krízy – ako napríklad teraz pandemická, ale môžeme očakávať určite aj ekonomickú, no zánik západnej spoločnosti zatiaľ nehrozí. Možno sa pendulum moci presúva do Ázia, ale na mieste je otázka, či napríklad Číňania nepreberajú niečo zo západnej spoločnosti, ktorá aj takýmto spôsobom bude pretrvávať.
ste optimista ohľadom vývoja do budúcnosti?
Áno. Vidím aj pozitívne veci. S nimi ale aj negatívne. Napríklad dnešné šírenie informácií, ktoré na jednej prispieva k rozvoju, na druhej strane zosilnené sociálnymi sieťami prináša aj mnohé negatívne následky.
kedy však bola spoločnosť informovanejšia, v 14. či 6. storočí?
Nikdy nebola na tom po tejto stránke lepšie, len sa obávam, či to nepôsobí trošku deštruktívne. Správne smery nášho vývoja by mali byť dominantné, ale v súčasnosti sú zahádzané kopou odpadu zo sociálnych sietí.
ktoré kroky by mali lídri vo Washingtone či Bruseli v záujme zabránenia kolapsu našej civilizácie vykonať v najbližšej budúcnosti?
O našej budúcnosti nerozhodnú len lídri vo Washingtone a v Bruseli, ale aj v Dillí a v Pekingu. Už som to viackrát spomínal. Nastávajú zmeny v klíme, no nebojím sa len ich, ale aj sprievodných faktorov. Napríklad sa obávam, že sa destabilizujú niektoré regióny sveta ako napríklad subsaharskú oblasť Afriky a to sa následne prejaví v migračnej kríze do Európy, oproti ktorej bude tá minulá ešte slabá.
Mám tiež pocit, že západná civilizácie naráža na svoje limity, najmä v ekonomickej oblasti. Dokedy budeme zameraní na ekonomický rast, dokedy budeme vyrábať nové smartfóny? Mali by sme rozmýšľať viac udržateľnejšie. A samozrejme musíme viac investovať do vedy.
vedec Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV, o vašej knihe napísal: „Pokiaľ ich (humanitných vied – pozn. red.) súčasné elity nebudú brať vážne, nemusí už ísť len o nedostatok vzdelania, rozhľadenosti, či o iný fenomén teórie elít, ale dokonca o nesprávne manažérske rozhodnutie, ignorujúce štvrtý rozmer.“ Čo mal na mysli?
Archeológia aj história sa stali vedami 21. storočia, lebo my skúmame a poznáme krízové obdobia. Aj keď je ťažké radiť do budúcnosti, do istej miery by sme to vedeli. Poviem aktuálny príklad. Dnes sme podcenili druhú vlnu pandémie ochorenia covidu-19. Keby sa kompetentní pozreli do minulosti, zistili by, že každá pandémia mala druhú vlnu. Stačilo sa pritom opýtať historika, ktorý sa tejto téme venuje. Veľa vecí bolo v dejinách vyskúšaných aj ako reakcia na epidémie. Dnešné elity podceňujú dejiny.
z ktorej dejinnej udalosti by sa vedeli elity poučiť?
Napríklad tej, že komunikovať s fašistami sa nevypláca. S extrémistami, keď sa komunikovalo, nikdy to nedopadlo to tak, ako si to tí druhí predstavovali.
vo svojej knihe píšete, že kniha Jareda Diamonda Osudy ľudských spoločností vás naučila rozmýšľať inak. Ako?
Jareda Diamonda som čítal ešte na konci vysokej školy. Čítal som od neho viac kníh a vo veľa vecí s ním nesúhlasím a dokonca aj na neho „frflem“, ale naučil ma pozerať sa na veci komplexnejším spôsobom. Často sa napríklad deje, že sa zameriavame iba na jednu časť histórie, napríklad politické dejiny. No všetko je so všetkým prepojené. Diamond ma naučil hľadať správne prepojenia, pritom to neznamená, že práve on našiel tie správne prepojenia.
na záver odporučte knihy, ktoré popisujú kolaps spoločností.
Moje myšlienky o kolapsoch veľmi ovplyvnilo najmä šesť bádateľov. Knihu amerického antropológa a historika Josepha A. Taintera Kolapsy složitých společností považujem, napriek nutnému zostarnutiu, za asi najlepšie dielo k problematike.
Texty amerického archeológa Normana Yoffeeho sú možno širšej verejnosti menej známe, no to im isto neuberá na inšpiratívnosti. Český egyptológ Miroslav Bárta patrí už dnes medzi popredných vedcov venujúcich sa kolapsom. Pri písaní mojej knihy ma najviac ovplyvnil jeho Příběh civilizace.
Britský archeológ Guy D. Middleton zasa napísal o kolapsoch knihu, ktorú som vždy chcel napísať ja (Understanding Collapse : Ancient History and Modern Myth). Intelektuálne na mňa vplývali aj úvahy mayológa Arthura Demaresta (Ancient Maya : The Rise and Fall of a Rainforest civilization).
A nakoniec nesmiem zabudnúť na Jareda Diamonda. S mnohými myšlienkami v jeho knihe Kolaps síce veľmi nesúhlasím, ale o to väčšmi ju citujem (Collapse: How Societies Choose to Fail or Succeed). Zároveň som mu vďačný za jeho Osudy ľudských spoločností (Guns, Germs, and Steel: The Fates of Human Societies), ktoré ma naučili rozmýšľať inak.
branislav Kovár vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk.
Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených a Epidémie v dejinách.
