Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Na Slovensku pribudlo 17 úmrtí na pľúcnu formu ochorenia COVID-19. Minister obrany Jaroslav Naď naznačil návrh o miernejšom lockdowne a následnom plošnom testovaní.

Môže cirkevná politika zo stredoveku za vzostup Európy? Som skeptická, tvrdí medievalistka

.tomáš Zemko .rozhovory

Cirkevná politika v oblasti manželstva v období stredoveku nebola nejaké nóvum. Napríklad to, že si nemôžete brať osoby z vašich blízkych kruhov, vzniklo ešte pred kresťanstvom a nájdete ju v rímskom práve, hovorí v rozhovore pre .týždeň historička Evina Steinová, ktorá sa zaoberá stredovekom.

Môže cirkevná politika zo stredoveku za vzostup Európy? Som skeptická, tvrdí medievalistka Archív Eviny Steinovej.

katolícka cirkev začala po páde Rímskej ríše v štvrtom storočí zavádzať zmeny v manželskej a rodinnej politike. Začala zakazovať svadby s príbuznými, incesty, čím likvidovala tradičné kmeňové združenia. Takto pomohla vytvoriť nukleárnu rodinu, ale aj inštitúcie, ktoré umožnili Európe a neskôr západnému svetu cestu k prosperite. Túto tézu (písali sme o nej na tomto mieste) razí americký antropológ Joe Henrich a najmä o nej bol tento rozhovor.

V rozhovore sa dočítate:

  • aké zmeny v rodinnej a manželskej politike sa snažila cirkev vytvoriť,
  • prečo ich začala presadzovať a do akej miery ovplyvnili náš svet,
  • akú úlohu v presadzovaní manželských zmien hrali peniaze a moc.

keď som vás prvýkrát oslovil na rozhovor, tvárili ste sa skepticky voči téze amerického antropológa Joea Henricha, že politika Katolíckej cirkvi v oblasti rodiny a manželstva začatá v štvrtom storočí prispela k tomu, že krajiny Západu k prosperite. Zmenil sa váš pohľad na jeho tézu?

Nie, nezmenil, stále som veľký skeptik. Nie som skeptik v tom, že niečo je odlišné medzi WEIRD ľuďmi a neWEIRD ľuďmi. Našli zaujímavú koreláciu medzi WEIRD ľuďmi a príbuzenskými štruktúrami – teda, či sa ľudia vydávajú za svojich príbuzných. No historicky to veľmi dobre nevysvetľujú a nemajú to veľmi dobre podložené.

a čo teda na tejto téze nesedí?

Moja kritika spočíva v tom, že Henrich a jeho kolegovia sú antropológovia, ktorí sa venujú modernej dobe. V súčasnosti sa dajú zbierať demografické dáta, ale z minulosti veľa takýchto dát nemáme. A toto je najväčší problém ich štúdii, že historické dáta nemajú žiadne. A s historickými demografickými  dátami, ktoré existujú, nepracujú vôbec. Keby to chceli robiť správne, tak by ich použili.

Máme napríklad dáta o tom, ako žili ľudia vo vrcholnom stredoveku v Taliansku a k nim sa vôbec nevyjadrujú. Namiesto toho ponúkajú zjednodušujúce tézy a uvádzajú legislatívu prijímanú na cirkevných konciloch. Lenže prijímanie legislatívy ešte nehovorí nič o tom, či bola aj dodržiavaná a ako sa správala širšia populácia. To je niečo podobné, ako keď na Slovensku máme zakázanú marihuanu a my budeme tvrdiť, že nikto ju nikdy neužil.

henrich a spol. mali podľa vás nejakú teóriu a do nej napasovali dáta, ktoré im vyhovujú?

Oni práveže nemajú dostatočne relevantné dáta k historickej sekcii. Zo štvrtého, piateho, šiesteho či siedmeho storočia jednoducho potrebné dáta nemáme. Chýbajúce dáta nahradili úvahami o cirkevných konciloch či cirkevnej legislatíve, čo nie je na podporu ich argumentov postačujúce. Nie je to chyba, ale vymenovať cirkevné koncily a ich vyhlásenia nepostačuje na podloženie ich pomerne silných záverov.  Svoju štúdiu mohli skonzultovať s historikmi venujúcimi sa danej problematiky, no to napríklad vôbec neurobili.

prečo nevyužili služby historikov, ako je to možné?

Tento problém existuje v spoločenských vedách a aj v prírodných vedách. Odborníci z týchto oblastí niekedy chcú vyvodzovať veľkolepé závery o minulosti, no neporiadia sa pritom s historikmi. Napríklad Henrich robí dobrý výskum v modernej dobe s veľmi zaujímavými a dôležitými výsledkami. Len potom si povedal, že „aha, našli sme nejaký vzorec v súčasnosti“ a idú hľadať jeho príčiny do histórie a tam to začne škrípať, pretože do takéhoto výskumu nezapoja historikov a nie je to ich oblasť expertízy.

dobre, ale je celá ich téza, že politika katolíckej cirkvi v oblasti manželstva a rodiny prispela k prosperite Európy a neskôr západnej civilizácie?

V ranom novoveku, niekedy okolo roku 1500 u nás, teda v Európe vznikol špeciálny vzorec založený na individualizme a malých rodín. To je reálne a to je skutočné. To aj popisujú a vedia to vydokladovať. Čím sa v tomto roku líšila Európa od Indie, Číny či nového sveta, je, že tu existovala odlišná spoločenská štruktúra. A to dobre pomenovali a je to pravdivé. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite