v rozhovore sa dočítate:
- či je reformný balík šitý horúcou ihlou,
- či bude mať vláda odvahu robiť reformy, ktoré budú bolieť,
- aký je najlepší scenár, ako minúť tieto peniaze.,
- čo považuje za najväčšie nebezpečenstvo v súvislosti s peniazmi z EÚ.
svetlo sveta uzrel reformný dokument, ktorý plánujeme poslať na schválenie do Bruselu. Aký máte z neho pocit?
Ak sa pozrieme na podmienky tejto hurá akcie, nedá sa čakať, že v šibeničnom termíne vznikne úžasný dokument, ktorý predstaví vízie a nástroje, ako zmeniť Slovensko na úžasnú krajinu. Už definícia balíka EÚ, ktorú členské štáty premieňajú na drobnejšie, je postavená na hlavu. V dokumente, ktorý unikol na verejnosť, som nečakal zázraky. Napriek tomu existuje priestor, aby sme tento dokument zlepšili.
dokument pripravovalo 90 expertov, ale niektorí z nich ani nevedeli, že sú členmi tímu, čo pracuje na reformách. O čom to svedčí?
Vláda sa snaží vyvolať dojem, že dokument je konsenzom. Ale každý, kto už pracoval na nejakom dokumente, mal vo svojej pracovnej skupine odborníkov, ktorí mali odlišné názory a vie, ako veľmi je ťažké dospieť k záveru, pod ktorý by sa všetci podpísali. Predstava, že by sa na reformnom dokumente malo podieľať čo najviac ľudí a proces by mal byť transparentný, plus by mala nastať celospoločenská diskusia, je naivná. Takto politika nefunguje. Väčšina dokumentu vznikla v tmavých chodbách Ministerstva financií.
Téma .týždňa: Dlhy budúcej generácie
je reformný balík šitý horúcou ihlou?
Áno, ale iná ihla sa použiť nedala. Ak sa pozriem na zdravotníctvo, už v minulosti sa riešili niektoré reformy, pri ktorých treba povedať, či ich chceme realizovať alebo nie. Pri nemocniciach je tam vágny bod o optimalizácii sietí nemocníc.
optimalizácia siete nemocníc je stratifikácia.
Áno, ale nie je to tam spomenuté. Čo znamená, že ideme optimalizovať sieť nemocníc? Ideme kopírovať plán stratifikácie alebo ideme vymyslieť iný model?
je reformný plán vágny cielene?
Zrejme áno, keďže politici sa nechcú zaviazať na niečo konkrétne, čím si udržiavajú manévrovací priestor. V dokumente je množstvo fráz a vaty.
nie je to pomerne konkrétny plán?
Ako sa to vezme, keďže merateľné kritériá nie sú nastavené. Ako zistíme, že sme najinovatívnejšia krajina v regióne? Rád by som tam videl jasné merateľné kritériá. Napríklad, že sa slovenské univerzity zlepšia v medzinárodných rebríčkoch kvality.
na presadenie reforiem je kľúčové, aby mala vláda politickú odvahu. Bude mať vláda odvahu robiť reformy, ktoré budú bolieť?
Príliv peňazí bude pôsobiť na reformy kontraproduktívne. Na veľkú časť reforiem, okrem napríklad reformy dôchodkového systému, nepotrebujeme veľa peňazí. Pri reforme školstva nepotrebujeme postaviť ďalšie školy a nepotrebujeme do všetkých škôl nakúpiť nové počítače či novú generáciu interaktívnych tabúľ.
Potrebujeme však zmeniť systém, akým sa vyučuje, ako vzniká obsah štúdia alebo ako motivujeme učiteľov. A motivácia učiteľov nie je len o platoch. V zdravotníctve je tiež jednoduché postaviť dvadsať nových nemocníc a nakúpiť najnovšie CT prístroje, lebo na to dostaneme peniaze. Ja sa obávam, že peniaze minieme na betón, tehly a prístroje. Táto finančná injekcia môže reformám ešte poškodiť, lebo nám pomôže udržať súčasný neefektívny systém.
hovoríte, že pôžičky a granty z EÚ môžu pôsobiť kontraproduktívne a hrozí, že zakonzervujeme zlý stav v zdravotníctve a školstve?
Áno, hrozí, že keď ľuďom nebude padať omietka na hlavu v nemocniciach a zvýšime platy v zdravotníctve a školstve, mnohým zalepíme oči. Reformy sa vždy robili v ťažkých časoch.
my máme ťažké časy.
Áno, ale prídeme k množstvu peňazí, bez ktorého by reformy možno prechádzali hladšie. A tieto peniaze nám pomôžu zamaskovať, že žijeme ťažké časy. Vidíme to i na správaní sa spotrebiteľov, ktorí pomerne slušne kupujú nehnuteľnosti a nezamestnanosť je relatívne nízka. Stále máme slabé povedomie, že prepukla kríza. Tá totiž dopadla najmä na špecifické skupiny ľudí, ako sú umelci či športovci. Ľudia, ktorí robia vo fabrikách alebo kanceláriách, pracujú z domu alebo čerpajú dovolenky. Zatiaľ však všetko v princípe funguje ako doteraz. Tie peniaze z EÚ sú určené i na to, aby oddialili bolesť, ktorá nás neminie.
BORIS NÉMETH
minulý týždeň som sa rozprával s Tomášom Szalayom a Martinom Smatanom, zdravotníckymi analytikmi. Zhodli sa, že predvolebné programy politických strán sú neporovnateľne lepšie ako body v reformnom pláne.
Určite sú programy politických strán omnoho konkrétnejšie. Napríklad personálne počty zdravotníckych pracovníkov sú dlhodobo známe a je to jedna z najkritickejších vecí v zdravotníctve. V reformnom dokumente hovoríme, že zmeníme kompetencie v zdravotníctve a do štyroch rokov budeme mať o 1 300 všeobecných lekárov viac.
neskôr ich však vzhľadom na zvyšujúci sa vek obyvateľstva budeme potrebovať ešte viac.
Ako hovorím, ciele sú vágne. Zmeníme kompetencie, ale ako vyriešime nedostatok lekárov, zdravotných sestier a iného zdravotníckeho personálu? Faktor, ktorý dlhodobo obchádzame, sú zdravotníci z tretích krajín, čo je podľa mňa jediná možnosť, ako v najbližších rokoch zvrátiť krivku vývoja zdravotníckych pracovníkov.
Na Slovensku je to stále tabu. Česká republika má programy orientované na migráciu ukrajinských zdravotníkov do Česka. Ukrajinci nám už možno ušli a budeme sa musieť pozerať do Indie alebo na Filipíny a získavať zdravotníkov z týchto krajín. Chýba vízia alebo plán B: čo budeme robiť, ak sa nám do štyroch rokov nepodarí získať 1 300 nových všeobecných lekárov. Každý, kto sa na tento dokument pozrie, musí povedať, že tento bod je príliš ambiciózny. Čo ak tých lekárov a zdravotné sestry nezoženieme?
financie z EÚ sa dajú použiť rozumne. Podľa vás ich však minieme na udržanie súčasného stavu?
Slovenské zdravotníctvo je nastavené na Zajacovu logiku, čo je plus-mínus holandský systém, kde si poisťovne navzájom konkurujú a v konkurenčnom prostredí zazmluvňujú poskytovateľov. Štát určuje, aká bude dostupnosť a kvalita služieb. Naopak, sen väčšiny slovenských politikov je unitárny systém zdravotného poistenia, v ktorom štát riadi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a určuje ceny za výkony. Všetky kroky za posledných pätnásť rokov smerujú k riadenému NHS systému.
Systém sa nedá postaviť tak, že budeme mať logiku stojacu na tých Zajacových prazákonoch, a zároveň na týchto zákonoch si vybudujeme nejaký NHS systém. Víziou by bolo, keby sme povedali – ideme dotiahnuť Zajacov systém po vzore Holandska. Alebo ho ideme upraviť a spravíme tu švajčiarsky systém. Alebo britský NHS systém – budeme mať jednu poisťovňu, regulované ceny, všetky nemocnice budú štátne. Mne by sa taký systém nepáčil, ale je to aspoň vízia. Je to predstava toho, čo chceme dosiahnuť.
Druhá časť odpovede na otázku je, že peniaze, ktoré prídu, nebudú zadarmo. Zaplatíme ich v podobe dlhov. Priamo ako krajina, v podobe dlhov EÚ a v podobe zvýšeného zdanenia. Preto je najlepšie využitie také, ktoré nenafúkne veľkosť štátu, ale pomôže nám šetriť vlastné zdroje. Nájdime priestor, kde zredukovať naše výdavky a využiť európske peniaze spôsobom, aby sme vedeli splácať náklady v budúcnosti.
Predstava mnohých politikov je, že spravíme fantastické investície, ktoré budú mať plusové výnosy a z tých výnosov výdavky splatíme. Ale my sme takéto investície v minulosti nevedeli urobiť z riadnych eurofondov. Predstava, že keď budeme mať pomaly trojnásobnú sumu, slovenskí realizátori objavia projekty, ktoré vyprodukujú obrovskú pridanú hodnotu v budúcnosti, z ktorej to celé zaplatíme, je scestná.
a v tom dokumente je niečo, čo by takéto šetrenie dokázalo urobiť?
Teoreticky by to mohlo byť kapitálové posilnenie niektorých nemocníc. Ich kapitálový dlh je pomerne jasný, takže v budúcnosti by sme to museli zaplatiť. A investície do tej infraštruktúry, kde je zjavný dlh – cesty prvej triedy, mosty... Investovanie je ťažké. Aj keď investuje súkromník, sú to mesiace premýšľania a riskovania vlastných peňazí. Máme pár týždňov na to, aby sme vysypali vedro nápadov, ako minúť sedem miliárd.
vedro nápadov by tie strany mali mať pripravené, nie? Všetci hovorili o reforme školstva, zdravotníctva, prokuratúry, justície, ale dokument vyzerá, ako keby na tom pracovali ozaj len pár týždňov. Je tu minister, ktorý už vie, čo ideme robiť, a tie peniaze od EÚ sú už len bonusom?
Aké peniaze treba na reformu justície? Čo tam treba vybudovať za 200 alebo 300 miliónov? To sú manažérske reformy, kde musíme zmeniť fungovanie systému. Sem-tam musíme vybudovať nejaký IT systém alebo niekde niečo zaplatiť, ale na to nepotrebujeme obrovský balík. U nás sa najľahšie míňajú peniaze na infraštruktúru – diaľnice, železnice, mosty. Ale aj tak už teraz nestíhame míňať peniaze, ktoré na infraštruktúru máme. Preto vzniklo niečo také nemastné-neslané. Lebo minúť tie peniaze, aby to aspoň vyzeralo, že to dáva zmysel, je ťažké.
ten dokument ešte má niekoľko dní na prvý draft. Máte dojem, že sa ešte dá vylepšiť?
Tu sa už dostávame k tomu, kto je vlastníkom tých procesov pri tvorbe toho plánu.
a my to vieme?
Ja to neviem. Neviem, akú moc tam majú jednotliví ministri, akú moc tam majú analytické inštitúty ako IFP, ktorých práca tam v mnohých veciach trošku prebleskuje. Prekvapilo ma aj to, že sa tam zjavili veci z volebného programu Progresívneho Slovenska, ako je bilbordová daň a podobne. Určite to nie je tak, že minister sedí nad počítačom a vymýšľa svoje nápady.
On má skupinu ľudí a to, aká ucelená je tá skupina ľudí a ako ľahko cez ňu k ministrovi prechádzajú veci zvonka, to nedokážem posúdiť. Nie je to tak, že keď každý analytik na Slovensku pošle nejaký nápad, tak sa zjaví v reformnom pláne.
to neočakávame, ale očakávame, že pripomienky analytikov a expertov, ktorí boli prizvaní, by mali byť zohľadnené. Keď si politik najme experta, ktorý dostáva plat, tak asi očakávame, že politika zaujíma jeho názor.
Rozlišujme medzi poradcami. Drvivá väčšina z tých ľudí, ktorí sú spomínaní v rámci tej deväťdesiatky, neboli platení ako profesionálni poradcovia konkrétneho ministra. Ide aj o ľudí, ktorí buď formálne alebo neformálne zareagovali. Politickú zodpovednosť vždy má v konečnom dôsledku skupina politikov.
dokument vznikal pod patronátom ministerstva financií. Je dobré, že sa to nerozdelilo, že rezort zdravotníctva robí ministerstvo zdravotníctva, rezort školstva ministerstvo školstva a podobne?
Ministerstvo financií je kľúčový rezort, ktorý rieši, kam pôjdu prostriedky. Reálna možnosť vidieť do všetkých kútov je obmedzená. Preto dúfam, že to celé nenapísali iba experti z ministerstva financií.
v zozname ľudí, ktorí písali reformný dokument, nie je minister školstva, minister zdravotníctva. Teda ľudia, ktorí za svoje oblasti zodpovedajú.
Predpokladám, že nejakým spôsobom do agendy prispeli.
v dokumente sa tiež píše o výdavkoch na platy sestier a učiteľov medzi rokmi 2024 až 2026. Ale zamýšľajú sa vôbec nad tým, kde zoberú peniaze na platy potom?
Toto je typický problém eurofondov. Projekty zaniknú, keď príde posledná tranža grantu. Ak sa nemýlim, tento balík je rámcovaný tak, že to, čo sa z neho podporí po úvodnej injekcii, by malo byť samonosné. Komisia bude požadovať, aby jednotlivé body boli samonosné z dlhodobého hľadiska.
„Chýba vízia alebo plán B: čo budeme robiť, ak sa nám do štyroch rokov nepodarí získať 1 300 nových všeobecných lekárov.“
čo znamená samonosné?
Že sa budú už financovať samy a dokážu vytvoriť nejaké zdroje pre svoje fungovanie. Pri pláne budú musieť zdôvodniť svoje ciele.
aký je najlepší scenár, ako minúť tieto peniaze a využiť tento dokument?
Najlepší scenár je ten, že politici k tým peniazom nebudú pristupovať ako k niečomu, čo sa musí minúť. To sme videli pri eurofondoch, kde sa nariekalo, že máme slabé čerpania, ale nikto sa veľmi nepýtal, čo za tie eurofondy máme. Pre mňa bude najlepšie, ak sa peniaze využijú s vedomím, že ich najbližších 30 rokov budeme splácať, takže ich nenalejeme do betónu a káblov, kde nebudú mať jasný prínos.
Radšej hľadajme cesty, aby nám európske peniaze pomohli ušetriť naše vlastné dane a odvody. Aby sa dali potom znížiť naše dane a odvodové zaťaženie, tým že ušetríme na našich slovenských výdavkoch a dokážeme to zaplatiť z týchto peňazí. Najhoršie bude, ak každý politik hodí do pľacu svoje intelektuálne dieťa a z toho sa nakúpia nejaké investičné nezmysly. Po piatich rokoch sa na to pozrieme a bude to ako slovenský e-government, ktorý stál miliardu eur, mal vznešenú úlohu skvalitniť verejnú správu, zlepšiť kontakt s občanmi a podnikateľmi, ale v realite veľmi nefunguje. Je riziko, že tak ako sa neefektívne minuli miliardy predtým, minú sa aj v budúcnosti.
A to netreba pozerať na europeniaze. Od roku 2012 do 2019 v slovenských verejných financiách vďaka ekonomickému rastu pribudlo nejakých 6 miliárd eur. Kde ich vidíme? Kde sú tie úžasné veci, ktoré sme si za tých 6 miliárd zabezpečili? A ja to chápem, lebo aj keby ma zavolali, že napíš nám ten program ty, tak ja zodpovedne neviem povedať, poďme minúť 7 miliárd tak a tak, a budeme ďalšie roky v pluse.
ale vy hovoríte, že nemusíme minúť sedem miliárd. Hovoríte, že radšej minúť iks miliárd, ale správne.
Ja si pamätám, že časť z toho balíka sú europokryté úvery, my si reálne požičiame. Nezadlžujme sa toľko.
sú tam aj iné riziká?
Možno „vďaka“ tým peniazom zabijeme časť toho dobrého, čo tu je. Vznikne tendencia budovať štátne podniky, už sa hovorí o IT firme, o štátnom developerovi, o chvíľu bude čisto štátna elektráreň, štátne recyklačné centrá, teda veci, ktoré už dnes robia trhoví hráči, ponúkajú tieto služby, a teraz povie štát: ja mám peniaze, idem stavať recyklačné centrá, elektrárne.
Iks štátnych podnikov vytlačí tie súkromné a o desať rokov budeme mať štátne podniky rovnako neefektívne ako tie, ktoré sú tu dnes, ale bude ich dvojnásobný počet. A tam, kde súkromný kapitál robil investície na vlastné riziko a s vlastnými peniazmi, a preto ich robil lepšie ako politik, ktorý tam nevkladá vlastné riziko, sa súkromný kapitál stiahne. A narastie tu štát nielen vo forme verejnej správy, ale aj v podobe priamej prítomnosti v ekonomike.
čo je ešte dôležité spomenúť pri tejto téme?
Strašne veľa vecí. Napríklad zmeny myslenia na úrovni Európy. EÚ hovorí o zelenom raste. Ale to je oxymoron. Zelená ekonomika nie je o raste, to je náklad. Keď chcete znižovať emisie, recyklovať, to sú nákladové položky, z toho sa nedá rásť. Tie predstavy, že my zakážeme spaľovacie motory a budeme vyrábať elektromobily a na tom zarobíme a postavíme ekonomiku, sú scestné. To sú problémy, tie predstavy nie sú o raste, to sú veci, ktoré majú zápornú návratnosť a bude ich treba zaplatiť.
Kopa prázdnych floskúl, ako digitálna ekonomika, znalostná ekonomika, a priemysel 4.0. Všetko sú to zaklínadlá bez obsahu a ja sa bojím, že celá Európa sa odkloní od toho ekonomického modelu, ktorý tu bol od cca 90. rokov. Aj preto, že tento newspeak označuje klasický ekonomický rast ako prekonanú neoliberálnu hlúposť a tvrdí, že treba hľadať a budovať niečo širšie, čo nevie ani pomenovať, nejakú radosť „všehomíru“. Vidíme, že medzi tým, čo má spolufinancovať tento balík, je poplatok za prístup na európsky trh. To znamená, že Európa sa bude viac zatvárať pred svetom, pred globalizáciou.
„Možno „vďaka“ tým peniazom zabijeme časť toho dobrého, čo tu je. Vznikne tendencia budovať štátne podniky, už sa hovorí o IT firme, o štátnom developerovi atď.“
a nerátajú s tým, že to urobia recipročne ostatní?
Neviem. Ja chcem mať dostupné služby Amazonu, Googlu, Facebooku... Možno EÚ zabudla, že nie je pupkom sveta. My po odchode Británie sme ešte menšou časťou globálnej ekonomiky a India, Čína a iné ázijské štáty rýchlo rastú a sme čoraz menej zaujímaví pre globálne korporácie, ktoré ťahajú spotrebiteľsky pokrok.
Tým, že sa budeme čoraz viac uzavierať do toho skvelého zeleného inkluzívneho neviemakého európskeho sveta, budeme za tým zvyškom zaostávať. Plus všetky tie snahy o zdanenie „zlých technologických korporácií“ vnímam ako jeden príbeh, kde tento plán je také viditeľné vybublanie toho, čo sa deje posledných desať rokov v Európe, a čo sa odchodom Británie ešte urýchli.
martin Vlachynský študoval na Ekonomicko-správnej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, kde získal inžiniersky titul. Rok študoval aj na škótskej University of Aberdeen. Do slovenského inštitútu INESS nastúpil ako analytik v roku 2012 po predchádzajúcej spolupráci. V INESS sa venuje najmä hospodárskej politike, podnikateľskému prostrediu a konkurencieschopnosti, obzvlášť v zdravotníctve a v energetike. Venuje sa aj pravidelným projektom Byrokratický index, index Zdravie za peniaze a ekonomickému podcastu Na Vŕšku.