Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Profesor Krčméry: Radšej nemať za sebou cintoríny a nechať si nadávať, ako byť hrdinami a nestíhať pochovávať

.michal Oláh .rozhovory

Bývalý člen permanentného krízového štábu Vladimír Krčméry v rozhovore pre .týždeň hovorí o druhej vlne pandémie, povinnosti očkovania a opatreniach potrebných pre jej zastavenie v hlavnom meste. Kedy sa skončí pandémia?

Profesor Krčméry: Radšej nemať za sebou cintoríny a nechať si nadávať, ako byť hrdinami a nestíhať pochovávať BORIS NÉMETH

v rozhovore sa dočítate:

  • aký scenár opatrení hrozí pri náraste nakazených,
  • čo odpovedá svojim kritikom,
  • či je za celonárodné očkovanie,
  • kde je hranica slobody a nevyhnutných opatrení,
  • akých ekonomických dopadov sa obáva,
  • kedy skončí pandémia.

bratislava je v červenej zóne, v ktorej začína dochádzať ku komunitnému šíreniu nákazy. Zdá sa, že situácia už nie je pod kontrolou. 

Situácia na Slovensku kopíruje druhú vlnu, o ktorej sme spolu hovorili pred troma mesiacmi, keď ešte boli pochybnosti, či bude. Ja osobne som nezažil vírusovú epidémiu, ktorá by nemala druhú vlnu, takže sme druhú vlnu celkom logicky očakávali. Najprv sa začala vyvíjať typom tlejúcej choroby, teraz prešla do typu druhého vrcholu a ten býva väčší ako prvá vlna.

Sú odborníci, ktorí hovoria, že stále sa ešte nachádzame v prvej vlne, ktorá sa iba akoby rozsekla tými opatreniami. Pre bežného človeka to môže byť akademická diskusia, ale tie opatrenia, ktoré sa majú prijímať, sú dosť podobné. To, že je na Slovensku nárast, je síce zlá správa, ale treba si uvedomiť, že vo všetkých krajinách EÚ je nárast a na Slovensku je z krajín V4 najmenší.

to je dobrá správa v zlom scenári. V Bratislave sa ale počty nakazených zvyšujú.  

Bratislava to mohla predvídať, lebo prečo by nemala kopírovať scenár iných veľkomiest? Vieme, že v Európe boli najväčší problém veľkomestá ako Paríž, Londýn, Miláno a vo V4 boli najväčšie prírastky tiež vo veľkých mestách. Najväčšie prírastky má posledné dva mesiace už chronicky Praha a Viedeň. Z toho sme sa mohli poučiť.

Škoda, že niektoré opatrenia, ktoré mesto prijímalo v prvej vlne, sa neopakujú. Hlavné mesto akoby teraz neverilo, že druhá vlna skutočne príde. Máme tu tento typ druhej vlny, to je zlá časť správy, dobrá časť je, že okolité krajiny majú tie nárasty ďaleko vyššie. 

maďarsko malo pred dvoma týždňami prírastok deväťsto nakazených za deň.

Predtým mali okolo 30 prípadov a teraz mali medzi 300 až 600. V Česku bol posledný prírastok okolo 1500. Veľké prírastky boli aj v Poľsku a Nemecku, Rakúsku. Na Slovensku máme nárast, ale v porovnaní s okolitými krajinami je tá situácia stále dobrá. Samozrejme, nechcem tú situáciu zľahčovať, ale čím skôr spomalíme druhú vlnu a podarí sa nám aspoň vybojovať remízu na to, aby sme získali čas, aby druhá vlna plynule neprešla do novej epidémie, ktorou môže byť chrípka alebo iné respiračné ochorenie.

Tá chrípka spravidla začína u nás až koncom decembra, v januári a februári, takže máme šancu vybojovať remízu aspoň na tie neskoré jesenné mesiace, aby sme oddelili druhú vlnu od pravidelnej epidémie chrípky, na ktorú by bolo naivné sa nepripraviť, keď prichádza sto rokov každú sezónu. 

„Keď povieme, že COVID-19 je ako chrípka, to neznamená, že situáciu zľahčujeme, ale môže to znamenať, že môže mať zhubné následky najmä na ekonomiku.“

vaši kritici vám vyčítajú prirovnávania koronavírusu k chrípke.

Ľudia chcú zľahčovať túto chorobu, lebo chrípku považujú za málo zaujímavé ochorenie. Chrípka však robí obrovské hospodárske škody. Má pomerne nízku mortalitu v bežnej populácii a to nás zavádza, že chrípka a COVID-19, keď majú u nás nízku mortalitu, že si nezaslúžia veľkú pozornosť. Treba si uvedomiť, že chrípka na celom svete pomaly zabíja ekonomiku a to začína robiť aj COVID-19. V tom je tá podobnosť.

Niektoré krajiny majú nízku mortalitu. V Číne sa nakazilo 90-tisíc obyvateľov a zomrelo okolo štyritisíc, takže menej ako päť percent, u nás je to menej ako jedno percento. Môže to mnohých pomýliť a vedie ich to k zľahčovaniu a dezinterpretácii niektorých varovaní. Keď povieme, že COVID-19 je ako chrípka, to neznamená, že situáciu zľahčujeme, ale môže to znamenať, že môže mať zhubné následky najmä na ekonomiku. 

napríklad Španielska chrípka zabila pred sto rokmi viac ľudí, ako celá prvá svetová vojna dokopy. 

Alebo vtáčia chrípka, kde v prvej sérii zomreli takmer všetci nakazení. To bolo vo Vietname, v Indonézii a neskôr aj v Číne. Bolo to tak strašne ďaleko, že sme to ani nezaregistrovali. Chrípka môže mať rozličné tvary a podoby, v tom sa podobá na COVID-19. Rozdiel je v mortalite. Máme COVID-19, ktorý má v niektorých krajinách až 15-percentnú mortalitu a u nás má jedno percentnú mortalitu.

Chrípka pomaly zabíja ekonomiku tým, že vyradí prostredníctvom PN-iek a OČR-iek veľkú časť pracujúcich počas epidémie zo zamestnania. My to nevidíme na cintorínoch, ale ekonomika to cíti, lebo narastá spotreba sociálnych dávok plus klesá výkon ekonomiky. To znamená, že bude menej peňazí plynúť do zdravotníctva. Trpia celospoločenské kardiovaskulárne a onkologické zdravotné programy, pretože ekonomika generuje zdroje aj na tieto programy, to je tá sekundárna mortalita. Vidíme to desiatky rokov pri chrípke. 

krajiny s veľkými epidémiami chrípky majú neskôr ekonomické a hospodárske problémy. Proti nej sa však dá dlho očkovať, čo väčšina populácie ignoruje. S rovnakou ľahostajnosťou sa pravdepodobne stretneme pri očkovaní proti vírusu COVID-19. Nedávno ste sa vyjadrili ku potrebe vysokej miery zaočkovania proti tomuto ochoreniu. Je to reálne? 

Preto, samozrejme, zdôrazňujem s viacerými epidemiológmi očkovanie, čo sa teraz stretáva s mnohými nepriateľskými reakciami. Snažíme sa presvedčiť čo najviac občanov racionálnymi argumentami. Treba si uvedomiť, že niektoré povolania si vyžadujú povinnú vakcináciu. Ak hovoríme o povinnom očkovaní, tak tým myslíme špecifické skupiny.

„Väčšinu veľkých epidémií vo svete a ozajstných zabijakov, čo sa podarilo zlikvidovať úplne, sa zlikvidovali očkovaním.“

Nikto nepochybuje o potrebe očkovania proti žltačke typu B u zdravotníkov. Alebo žltačke typu A u policajtov a vojakov, ktorí pracujú v rizikových oblastiach. Alebo povinné očkovanie u nich proti antraxu. Takže povinným očkovaním my nemyslíme celý národ povinne, to by sa ani ekonomicky nedalo. Ale čím vyššia bude zaočkovanosť, tým menej ľudí bude trpieť ťažšími formami, tým menej ľudí ochorie a tým menej bude ekonomika krvácať. Sú rizikové skupiny, kde treba povzbudiť k očkovaniu. Všetci, ktorí sa ozývajú proti očkovaniu si neuvedomujú, že ich nechali rodičia zaočkovať proti desiatim chorobám, lebo niekedy neexistovala možnosť odmietnutia očkovania. 

odporcovia očkovania sa spravidla obávajú negatívnych vedľajších účinkov. 

Čím viac nekriticky absorbujeme informácie z internetu, ktoré niekedy nemajú dostatočné vysvetľujúce a zdôrazňujúce časti alebo si niekedy navzájom odporujú, tak vtedy môže vznikať mylný dojem, že tých vedľajších nežiaducich účinkov je veľké množstvo a predstavujú nejakú kontraindikáciu. Ale taká vakcína neexistuje. Neprešla by registráciou, ak by ten počet nežiaducich účinkov bol väčší ako benefit.

Väčšinu veľkých epidémií vo svete a ozajstných zabijakov, čo sa podarilo zlikvidovať úplne, sa zlikvidovali očkovaním. Po prvé, pravé kiahne, po druhé polio. Pravé kiahne sú ešte očkované u ročníkov do 1977 vrátane ich odporcov. Keby nebolo bývalo celoplošné očkovanie, tak by tá choroba kosila celé mestá a krajiny. Takisto očkovanie proti detskej obrne, tetanusu, čiernemu kašľu, záškrtu.

 Tieto ochorenia vo väčšine štátoch EÚ takmer vymizli vďaka očkovaniu. Nedávno sa podarilo eliminovať ebolu vďaka očkovaniu, ktorá bolo strašnou hrozbou. Pred troma rokmi sa podarilo eliminovať najväčšiu epidémiu, ktorá do Európy, našťastie, neprišla, lebo sa do tých oblastí málo lieta – žltú zimnicu. Podarilo sa zaočkovať asi 50 miliónov občanov Angoly a Demokratickej republiky Kongo napriek tomu, že bol nedostatok vakcín. Tá obrovská hrozba sa očkovaním zlikvidovala. Bolo to od nás príliš ďaleko, aby sme si to na Slovensku vôbec všimli. Toto sú argumenty. 

podarilo sa to zdravotníkom, ktorých naša verejnosť v otázke očkovania dostatočne nerešpektuje. 

A je jedno, či sú to čínski, alebo ruskí či americkí a európski vedci. Zdravotnícka veda nie je len ruská alebo čínska, ale je svetová, lebo reaguje na svetové problémy. COVID-19 je svetový problém, pretože je 30 miliónov nakazených, čo je silný impulz, že je potrebné investovať do stratégie očkovania ako do jednej z preventívnych stratégií. Sú aj ľahšie stratégie, ktoré sme okúsili, ako nosenie rúšok, dodržiavanie vzdialeností a zrušenie podujatí. Toto boli chyby aj v Bratislave, ktoré sme zanedbali.

Začiatok futbalovej ligy ôsmeho augusta, na ktorý plynulo nadväzovalo množstvo ďalších spoločenských podujatí, na ktoré plynulo nadväzoval návrat veľkého množstva občanov z dovoleniek zo zahraničia a na to začiatok školského roka a tiež aj začiatok semestra na vysokých školách. Reťazenie týchto piatich podujatí v Bratislave bolo treba nejakým spôsobom rozložiť, možno aj v rámci celého Slovenska. 

bude potrebné vrátiť sa k celoplošným opatreniam z marca? Hrozí znova uzavretie celej krajiny? 

Predtým sme boli zvyknutí, že niektoré opatrenia sa prijímali celoplošne, teraz je to demokratickejšie podľa okresov, ale nevylučujem možnosť, že bude potrebné sa vrátiť k celoplošným opatreniam, pokiaľ sa tá situácia vymkne z rúk. Takže veľké športové podujatia, návrat zo zahraničia, množstvo kultúrnych podujatí bez nosenia rúšok a bez sociálneho dištancu, menšia disciplinovanosť, ktorá je falošne vyvolaná nízkou mortalitou, ďalej návrat veľkého množstva obyvateľov zo zahraničia, otvorenie základných a stredných škôl a začiatok semestra a ubytovanie na internátoch, toto sú všetko závažné udalosti, ktoré môžu byť hnacím motorom epidémie.

My ich, samozrejme, nechceme zrušiť, ale musíme ich dostatočne oddeliť, aby na seba nenadväzovali, lebo potom hrozí, že budú športové podujatia zakázané, školy zatvorené, prevádzky paralyzované a keď to nechceme, tak si musíme dobre pamätať na marec a apríl. A keď naša pamäť je kratšia ako šesť mesiacov, tak sa potom nemôžeme čudovať, že naša ekonomika bude chátrať. Nielen slovenská, ale myslím na celú V4. Reťazenie týchto udalosti niektoré krajiny rozložili, ale niektoré nie.

V Maďarsku bol tak obrovský nárast pred desiatimi dňami, že zvolili zúfalé riešenie a na dva dni úplne uzavreli krajinu, to urobila pred časom aj Ukrajina. Aby na Slovensku nedošlo k týmto krokom, tak treba rozumne urobiť jeden harmonogram týchto rizikových podujatí. Či Bratislava reagovala dostatočne rýchlo, ukážu najbližšie dva týždne. Našťastie, hygienici nečakali a už začali opatrenia sprísňovať. 

permanentný krízový štáb, ktorého ste boli členom, bol rozpustený, namiesto neho sa stretáva konzílium epidemiológov v gescii ministerstva zdravotníctva. Bol tento krok správny v čase, keď pandémia ešte neskončila? 

Rozpustenie štábu bolo logické, pretože koncom mája bola na Slovensku situácia, že kĺzavý medián bol asi jeden a denný nárast prípadov bol v jednotkách. Očakávali sme, že ten scenár z čínskych provincií sa bude opakovať, nič špeciálne sa však nestalo. Na začiatku sme prijali prísne opatrenia, potom sa trošku uvoľnili, nebolo ich treba sprísňovať a vďaka tomu sa podarilo za tri mesiace dospieť k nule. Toto bol cieľ, keď sme vznikali v marci.

Cieľom krízového permanentného štábu bolo snaha znížiť a ukontrolovať epidémiu. Keďže v tom čase bol ten cieľ splnený, premiér nám poďakoval a my sme boli radi, lebo sme boli veľmi unavení. Funguje však stále ústredný krízový štáb pod gesciou ministra vnútra, kam nás, členov bývalého permanentného krízového štábu, vždy prizývajú. 

„Aj keď sme prešli do toho nepriaznivejšieho typu druhej vlny, stále je tzv. taliansky scenár vysoko nepravdepodobný, pretože nás prvá vlna vycvičila a pripravila aj zdravotný systém a overila preventívne opatrenia tak, že epidémia už nie je pre nás nová vec.“

slovensko prvú vlnu úspešne zvládlo. Nemal by krízový štáb znova vzniknúť? 

Nevylučujem túto možnosť, najmä ak z novej situácie vyplynú také špecifické úlohy, ktoré ústredný štáb nestihne riešiť. Teraz hlavnú štafetu prevzalo ministerstvo zdravotníctva a ono má dosť dobrých odborníkov a skúsených epidemiológov v rámci svojho rezortu, aby presadili účinné opatrenia.

Nevýhodou je niekedy to, že musí presviedčať iné rezorty, príliš veľa času stratí na komunikáciu s inými rezortmi, ako keď to bolo na začiatku. Vtedy sa niektoré veci ľahšie organizovali, hlavne ten prienik zo zahraničia, tam silové zložky zohrali kľúčovú úlohu, polícia na hraniciach aj nepríjemné karantény, ktoré priniesli svoje ovocie. Efekt bol ten, že sme mali mesiac minimálne prírastky a ďalší mesiac bola vlna pandémie iba tlejúca. Logicky sa niektoré rozhodnutia prijímajú dlhšie, ide to ťažšie, ťažšie sa niektoré rozhodnutia presadzujú celospoločensky a ťažšie sa presadzujú nadrezortné zásahy.

pokiaľ nebudeme dodržiavať protipandemické opatrenia hrozí nám taliansky scenár vysokej mortality? 

Aj keď sme prešli do toho nepriaznivejšieho typu druhej vlny, stále je tzv. taliansky scenár vysoko nepravdepodobný, pretože nás prvá vlna vycvičila a pripravila aj zdravotný systém a overila preventívne opatrenia tak, že epidémia už nie je pre nás nová vec. Treba urobiť všetko preto, aby k nemu nedošlo.

Verím, že nenastane. Aby nedošlo k preplneniu zdravotníckych zariadení a ku kolapsu zdravotníctva. Čo urobilo ministerstvo zdravotníctva je veľmi dobre. Zriadilo jednotlivé regionálne diagnostické centrá, kde sa viac testuje. Aj situácia si vyžaduje presadenie zákonov, ktorými sa personálne posilnili úrady verejného zdravotníctva. Vítam tieto kroky, ale či budú dostatočné, nám ukážu najbližšie tri mesiace a možno bude treba toto úsilie ešte zvýšiť, personálne posilniť a viac testovať. Nemocnice to zatiaľ zvládajú a máme nádej a želajme si, aby tie počty nakazených nekopírovali aj počty hospitalizovaných. 

v niektorých krajinách narastá počet aj ťažkých prípadov, na Slovensku zatiaľ tento scenár nenastal.

Narastá nám počet nakazených, ale dramaticky nenarastá počet zomrelých. Na druhej strane to je argument pre tých, ktorí zľahčujú opatrenia, tí, ktorí stále hovoria, že tie opatrenia nie sú potrebné, lebo málo ľudí zomiera. Som rád, že máme nízku mortalitu, že tá kapacita nemocníc zatiaľ stačí, ale nepokúšal by som osud a zaviedol by som opatrenia nielen na lokálnej, ale na celoplošnej úrovni a vrátil by som sa k osvedčeným tradičným modelom, aby sa tá kapacita nemocničných zariadení skutočne nepreplnila, a potom by sa to nezačalo prejavovať na mortalite aj za cenu, že stále to bude množstvo občanov zľahčovať. Radšej nemať za sebou cintoríny a nechať si nadávať, ako byť hrdinami a nestíhať pochovávať. 

hrozí zvýšenie smrtnosti tohto ochorenia na Slovensku?

Našťastie, vďaka enormnému úsiliu zdravotníkov, chvalabohu, je mortalita na Slovensku jedna z najnižších na svete a verím, že aj zostane.

problémom zavádzaných opatrení je hranica medzi osobnou slobodou a jej obmedzením. Kde je hranica tejto slobody? 

To sú ťažké rozhodnutia, ktoré niekedy musí štát prijať pre určité stupne výnimočnej situácie. Nie je to len otázka Slovenska, to bolo najmä v Španielsku a Anglicku. My sa sťažujeme na obmedzovanie slobôd, pri karanténe v Španielsku, Taliansku a Anglicku sa vôbec nedalo cestovať. V Španielsku boli dlhé týždne také, že ľudia nemohli opustiť domy s výnimkou prísne špecifikovaných dôvodov. V tom prípade by som povedal, že miera tých obmedzení bola v rámci Európy u nás mierna.

Európa má málo skúseností s takýmito reštriktívnymi opatreniami a málo judikatúry z tejto oblasti, lebo takéto epidémie tu často neboli. Aj cez bežnú chrípkovú epidémiu dochádza k zásahom v bežnom živote, keď hygienik bežne zatvorí školu. Za socializmu sme každý druhý rok mali chrípkové prázdniny. Nikomu to neprekážalo a je to zásah do práva na vzdelanie. Takže Slovensko obišlo dobre, čím budeme menej disciplinovaní, tým je možné, že tie opatrenia sa budú sprísňovať.

Kompetencie úradu verejného zdravotníctva sú po posledných novelách pomerne veľké. Chcem poukázať na judikatúry niekoľko rozhodnutí súdov v USA, ktoré nemožno obviňovať z nedostatku demokracie. Napríklad pred dvomi rokmi bola pandémia osýpok, lebo odmietli očkovanie proti osýpkam určité ortodoxné komunity v New Yorku a týmto nezaočkovaným deťom a rodičom zabránili miestne autority rozsudkami vstup do školy, takže k právu na vzdelanie.

V San Franciscu komunity, ktoré odmietali povinné očkovanie počas napätej epidemickej situácie, boli doslova marginalizované. Treba siahnuť po judikatúre vo veľkých krajinách, ktoré majú históriu epidémie a z toho sa budeme môcť poučiť a nebudeme tak prežívať obmedzenie našich práv, ak sa dotýkajú práva na život našich najbližších spoluobčanov, susedov, starých rodičov, rodičov, spolužiakov, spolunakupujúcich. 

kedy sa skončí pandémia?

Pandémia sa skončí v okamihu, keď zaočkovanosť dosiahne určitú hranicu. Epidemiológovia diskutujú o tom, aká by mala byť tá hranica. Vychádzame z iných pandémií. Epidémia kiahní skončila vtedy, keď sa zaočkovala celá populácia. Žltá zimnica vtedy, keď sa zaočkovalo 80 percent populácie v rizikovej oblasti. Epidémia eboly skončila vtedy, keď sa prijali drastické opatrenia a začalo sa očkovať.

Ak stupeň zaočkovanosti dosiahne určitú hranicu, ktorú odhadujú epidemiológovia medzi 60 až 80 percent, tak vtedy, samozrejme, máme veľkú šancu, že koronavírus skončí tak ako skončil v Hong Kongu, Busane a ako sa darí kontrolovať MERS a SARS v Saudskej Arábii, kde sa napriek veľkým náboženským obradom každoročne vyskytuje len sporadicky.

Ak budú dodržiavané opatrenia, čo minister a epidemiológovia nazývajú R-O-R (rúško, odstup, ruky – pozn. red.). K tomu však treba pripojiť samotné očkovanie, ktoré však opäť bez R-O-R nemá zmysel. Ak to pôjde spolu a budeme zvyšovať zaočkovanosť, tak tento typ vírusovej koronainfekcie bude ustupovať a je celkom možné, že vymizne. Vymizne tak, ako vymizla v uplynulých 50 rokoch väčšina pandémií. 

pre koho je dnes koronavírus najväčšou hrozbou?

Pre ekonomiku. Lebo zabíja nepriamo. Nevidíme tie cintoríny priamo, ale si uvedomujeme, že vyradzovanie prevádzok, zatváranie reštaurácií, škôl, tie sociálne dávky pomaly tlmia ekonomiku, ktorá nebude schopná generovať zdroje pre zdravotníctvo a nebude dosť zdrojov na celospoločenské zdravotné problémy, na ktoré sa bude zomierať.

Nepriama mortalita je v tomto taká istá ako priama. Tak ako sú teraz priamo ohrození seniori, tak budú seniori ohrození nepriamo, lebo oni majú najviac chronických chorôb. Takže priama a nepriama mortalita má pri koronavíruse a pri chrípke spoločnú cieľovú skupinu a to sú seniori.

vladimír Krčméry je slovenský vedec, vysokoškolský pedagóg a lekár. Je odborník na tropickú medicínu a infektológiu. Vo viacerých rozvojových krajinách zakladal zdravotnícke a sociálne zariadenia. Zúčastnil sa na viacerých humanitárnych misiách počas epidémií SARS, chrípky v Kambodži či cholery na Haiti. Je riaditeľ Tropického inštitútu sv. Alžbety a prednosta Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Vladimír KrčméryBORIS NÉMETHVladimír Krčméry

 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite