Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Odborníci o náraste infikovaných: Ešte máme čas, ale ten sa kráti, treba sa dobre pripraviť

.štefan Hríb .rozhovory .diskusia

Epidemiológovia a experti sa zhodujú, že je najvyšší čas otvoriť tému, ako sme pripravení na situáciu, keď sa počet infikovaných začne rýchlo zvyšovať. O druhej vlne korony debatujú Alexandra Bražinová, Pavol Čekan, Boris Klempa a Richard Kollár.

Odborníci o náraste infikovaných: Ešte máme čas, ale ten sa kráti, treba sa dobre pripraviť MMARK 13/DPPHOTO/PROFIMEDIA

v rozhovore sa dočítate:

  • či je Slovensko pripravené na druhú vlnu pandémie,
  • prečo nevieme vyčleniť viac peňazí na vedu a výskum,
  • v akej fáze je vývoj novej vakcíny,
  • či by malo byť očkovanie proti COVID-19 povinné.

dá sa o druhej vlne hovoriť, keď máme 30 alebo 70 infikovaných denne?

Alexandra Bražinová: Samozrejme. Sme malá krajina, ktorá má aj malé počty.

ale zodpovedá to vlne, nie je to vlnka?

AB: Narastá to a je to vlna. Uvidíme, ako sa to vyvinie.

pýtam sa preto, lebo jedni podliehajú panike, iní sú úplne bezstarostní a treba k tomu zaujať zdravý postoj. Čiže 70 prípadov na päť miliónov obyvateľov je veľa?

AB: Nedá sa to kvantifikovať, lebo málo testujeme. Vieme, že 70 prípadov za včera (minulý štvrtok, pozn. red.) nie sú všetky zachytené prípady. Nevieme presne povedať, o koľko je viac pozitívnych prípadov.

Boris Klempa: Nemám veľmi rád slovíčkarenie, či ide, alebo nejde o druhú vlnu. Podstatné je, že tie počty narastajú. Otázka je, či je to veľa, alebo málo. Buďme radi, že je to málo. Skvelé je aj to, že sme v prvej vlne mali málo, ale to vôbec nezaručuje, že nová vlna bude rovnako dobrá. Namiesto debaty o tom, či je to prvá, alebo druhá vlna, sa bavme o tom, aby sme to zvládli rovnako dobre ako po prvýkrát.

čo nám narastajúci počet prípadov ukazuje z hľadiska matematického modelovania?

Richard Kollár: Vlnu je komplikované definovať. Predstavujem si vlnu, ktorá sa vzťahuje na epidemiologickú oblasť. A tá je iná, ako sme mali v apríli. Kým vtedy bolo Slovensko uzavretou krajinou s uzatvorenými hranicami, dnes máme otvorené hranice. S tým sú spojené aj iné parametre a nastavenie čísiel. Podstatné je, že keď sme niečo utlmili, čísla klesli. No znova čísla nakazených rastú. V našej epidemiologickej oblasti, ktorá zahŕňa celú Európu a napríklad aj Holandsko, kde čísla stále bez poklesu stúpajú, nemôžeme hovoriť o druhej vlne, lebo v niektorých štátoch stále čísla iba stúpajú a žiadny pokles sme nevideli.

už sa na čísla nakazených nedá pozerať len z hľadiska Slovensko?

RK: Určite nie, napríklad región Sliezska v našom pohraničí, zaznamenal nárast prípadov bez ohľadu na hranice. Podobne je to v každom regióne, kde nie sú hranice uzavreté. Choroba nepozná hranice.

ako sa teda máme teda pozerať na čísla ako 30, 50 či 70 nakazených denne my laici?

RK: Tie čísla sú irelevantné. Osobne ma trápia tisícky nakazených v Sliezsku, lebo ten región je blízko. A to sú úplne iné čísla a predstavujú oveľa väčšiu hrozbu. Napríklad číslo 73 môže byť dobrou aj zlou správou. Treba sa pýtať, čo sú to za ľudia a čo to číslo hovorí o realite.

Biochemik, vedec a inovátor koronatestov Pavol Čekan, Štefan Hríb, virológ Boris Klempa, epidemiologička Alexandra Bražinová a odborník na matematické modelovanie Richard Kollár debatujú v .klube pod lampou.Boris NémethBiochemik, vedec a inovátor koronatestov Pavol Čekan, Štefan Hríb, virológ Boris Klempa, epidemiologička Alexandra Bražinová a odborník na matematické modelovanie Richard Kollár debatujú v .klube pod lampou.

Pavol Čekan: Myslím si, že sme ešte stále v dobrých časoch. Nemáme komunitné šírenie. To znamená, že sa nákaza šíri nekontrolovateľne ďalej. Súhlasím aj s tým, že dochádza prvá vlna, ide o prirodzený fakt, keďže sa otvorili hranice. 

A aj počet úmrtí hovorí o dobrých časoch. Ale pozrime sa, čo sa deje na južnej pologuli. Napríklad Austrália, ktorá patrí medzi najvyspelejšie štáty, sa nachádza v uprostred zimy a úmrtia im rastú a nevedia to nejako uchopiť. 

v médiách sa môžu objaviť prípady, keď sa aj u mladého človeka objavia vážne následky po nakazení. Ako tomu máme rozumieť? Máme brať vážne nakazenie aj u mladého človeka?

PČ: Tento vírus nie je iba vírus respiračného systému. Ovplyvňuje aj vaskulárny systém a je strašne veľa iných možných komplikácií.

BK: Určite to treba brať vážne. Je veľmi nerozvážne tvrdiť, že aj keď som v mladom veku, tak mi nič nehrozí. Prípadné komplikácie treba brať do úvahy v akejkoľvek vekovej kategórii. 

vieme povedať, aký podiel z milióna infikovaných mladých ľudí dostane vážne komplikácie?

AB: Na to je ešte veľmi skoro, aby sme to vedeli povedať. Už teraz sa ukazuje, že niektorí ľudia, ktorí prešli týmto ochorením, majú rôzne príznaky. Trebárs bolesť hlavy, zmeny na pľúcnom tkanive a tak ďalej. Ale nevieme, či to odznie do pol roka, alebo to bude pretrvávať.

RK: Už existujú rôzne štúdie, ktoré obsahujú dáta, ale veľmi často sú urobené na malých vzorkách. Napríklad neurologické problémy boli dokumentované iba na malých vzorkách, ale vo vysokom percente prípadov. Ani vedci sa nevedia dohodnúť, aké sú tieto výsledky relevantné. Pri väčších štúdiách sa prejavilo iba to, že pri starších ľuďoch je väčší podiel symptomatických pacientov. To znamená, že čím mladšie ročníky sú infikované, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa medzi nimi objavia asymptomatickí.

vieme, čo môže za to, že lineárne nerastie s počtom infikovaných aj počet ľudí na JIS-kách či s vážnym stavom?

BK: Myslím si, že podiel hospitalizovaných je taký nízky práve kvôli tomu, že najviac infikovaných je v strednom veku. Vnímam to ako dobrú správu. Problém nastane, keď začnú byť viac infikovaní starší. Akonáhle sa začnú zvyšovať čísla u starších, vtedy vieme, že tu máme nekontrolovateľné šírenie. A vtedy by začal narastať aj podiel hospitalizovaných a zrejme aj úmrtí.

ešte dávnejšie pri prvej vlne sa hovorilo o tom, že za menej infikovaných a vážnych prípadov v strednej či východnej Európe môže povinné očkovanie napríklad proti tuberkulóze a podobne. Prešlo už pár mesiacov, vieme o tom niečo viac?

BK: Je niekoľko tých hypotéz. Môže za to zrejme viacero vecí. Podľa mojich najlepších vedomostí zatiaľ nebolo dokázané, ktorá hypotéza je najviac vysvetľujúca. Aj vakcína proti tuberkulóze je jeden z kandidátov. Napríklad v Austrálii prebieha klinická skúška, ktorá nám na toto možno odpovie. Teórií bolo ale viac, napríklad o genetických predispozíciách či skríženej imunite, ktorá tu už mohla byť. Definitívnu odpoveď ale nemáme.

AB: Z pohľadu epidemiológov sa hrdíme nízkym počtom nakazených najmä z dôvodu prísnych opatrení, ktoré sme tu mali. 

RK: To, prečo má Slovensko, Česko či Maďarsko malý počet infikovaných a malý počet hospitalizovaných, je veľkou záhadou. My naozaj nevieme, čo boli kľúčové faktory. Niektoré hypotézy to dobre vysvetľujú a veľa ľudí sa tým aj zaoberá. Vo vedeckej komunite panuje skeptický názor. Udialo sa veľa vecí a je veľmi ťažké rozsúdiť, ktorá z nich mala aký efekt.

ktorá z doterajších látok sa javí ako protiúčinná?

RK: U nás sa už robia pokusy na Remdesivir. Peter Sabaka lieči pacientov týmto liekom a zatiaľ sa ukazuje veľmi úspešný. Ale ukazuje sa úspešný iba pri niektorých typoch pacientov. Najmä pri pacientoch, ktorí majú vírus v pľúcach. 

PČ: Môj kamarát pôsobí v Prahe vo firme Gilead, ktorá vyvíja Remdesivir. Teoreticky môže fungovať. Páčia sa mi ACE inhibítory na krvný tlak, lebo aj ja jeden beriem. Tie inhibujú práve ACE1, ktorý je veľmi dôležitý v kombinácii s ACE2, čo je receptor pre vírus. Napríklad premorenosť ACE inhibítormi môže byť dôvod nízkej infikovanosti našej populácie. A tu sa vraciam k našej nízkej infikovanosti – môže byť za tým napríklad aj to, že u nás sa príliš necestuje vlakmi za prácou ako v zahraničí. V každom prípade, lieky ako Remdesivir sú super vec. Je to jedna z vecí, ktorá nás robí pripravených.

máme ho k dispozícii na Slovensku a pre koho?

PČ: Áno. Nakúpi sa vo väčších dávkach. Napríklad štát vypísal tender na 16 položiek a Remdesivir medzi nimi nie je.

prečo?

PČ: Neviem prečo. Ja mám tie isté otázky ako ty a teraz je vhodná doba pýtať sa.

tak sa ich teraz opýtajme. Aká je tá otázka?

PČ: Ideme nakupovať Remdesivir a v akom množstve?

a komu sme ju teraz adresovali?

PČ: Napríklad ministrovi zdravotníctva, vláde, hocikomu, kto je zodpovedný za takýto nákup. Ja som bol zapojený do fungovania štátu iba v oblasti testovania.

urobili sme dosť opatrení na to, aby sme boli pripravení na druhú vlnu?

PČ: Ešte stále máme čas. Z tohto sa teraz musí stať téma, aby sme sa začali pripravovať, lebo sme ešte v dobrých časoch. A pravdepodobne aj ďalšie dva-tri týždne budú dobré časy. Ale už sa kráti. Nebojím sa, že Štátne hmotné rezervy nenakúpia dostatok rúšok, ochranných rukavíc a tak ďalej. Nebojím sa ani o naše PCR testy, tých vieme veľa vyrobiť. Bojím sa toho, či máme dostatok epidemiológov, či máme dostatok zdravotníckeho personálu a takých vecí, ktorých v systéme nevidíme, ale sú veľmi dôležité. Najlepšie, čo sa môže v pandémii stať, je informovaný občan. Ten neskĺzava do paniky a hystérie.

kto, keď nie ty, má byť informovaný?

PČ: Ja už som dosť neiformovaný. Moja úloha v pandemickej situácii bola vývoj PCR testov, skončila. Ja som to dosiahol a mám tu aj očitého svedka. Ja už nemusím dokazovať nikomu nič a som v pozícii normálneho občana, ktorý chce byť informovaný. 

vy ostatní ste informovaní?

AB: Ja sa pridám k znepokojeniu, ktoré som započula. Vyjadrím sa k terénnej epidemiológii, ktorej sa venujem. Zatiaľ vychytávame a testujeme každého, ktorého považujeme za dôležitého. Stále to máme pod kontrolou, keď hovorím za Bratislavský regionálny úrad. Robíme to po večeroch a víkendoch, robili sme to v marci, apríli, máji a stále sme to robili s nadšením. Potom prišiel jún a všetko sa rozpustilo a rozpadlo. Ako sa začali zvyšovať čísla, začali sme to budovať naspäť. Práca nám pribúda a je len otázka času, keď nebudeme stíhať. 

takže ten čas, ktorý sme si kúpili, sme prepásli?

AB: Neprepásli, ale systém sme neposilnili. Celé je to o peniazoch, treba ich viac naliať do úradov verejného zdravotníctva. Potom sa bude môcť prijímať oveľa viac nových a kvalitných ľudí. 

koľko kvalitných ľudí potrebujeme?

AB: Na Slovensku je 150 epidemiológov. Potrebujeme dvojnásobok. 

a prečo sme ich nenajali? Veď výdavky na nich sú pre štát zanedbateľné. 

AB: Neviem. Zatiaľ to stíhame, ale keď nebudeme, môže dôjsť ku komunitnému šíreniu.

BK: Ja môžem iba súhlasiť s tým, čo povedal Pavol Čekan. Čas sme si reálne kúpili a chcem dúfať, že bol reálne využitý. Asi je naša občianska povinnosť povedať, že mali by prebiehať nejaké prípravy. 

PČ: Toto je záležitosť, ktorú zdedila vláda, a my ju za tri mesiace nevyriešime. Máme v mnohých oblastiach nefunkčný systém. Napríklad v tejto debate sedia ľudia, ktorí sú vedci a môžu prispieť k pripravenosti. To je obrovské pozitívum. V boji proti pandémii máme všetko doma. V podstate vieme byť pripravení o mesiac. Zlyhávame v detailoch. Zoberme si granty alebo výzvy. Skvelý matematik, ktorý pomáha vláde interpretovať dáta, skvelý virológ či moje skvelé PCR testy – všetci majú podané granty, ktoré majú brutálnu hodnotu v pripravenosti. Ale u nás trvá veľa času, kým ich dostaneme. Celý systém je skostnatený. Treba do neho jednoducho búšiť. 

RK: Ja som oveľa pesimistickejší, pretože si myslím, že nie všetko máme doma. Kríza presahuje kapacitu ­náš­ho štátu. Vlády majú problémy s riešením aj oveľa menších problémov.

keď odhalia regionálne úrady infikovaného, ešte v ten deň odhalia aj blízke okolie, s ktorým prišiel do styku? Koľko to trvá?

AB: Áno, je to tak. Vidíme výsledky z laboratórií, sledujeme ich aj cez víkendy. Akonáhle vidíme, že v regióne je niekto pozitívny, volám mu hneď ráno, oznámim mu výsledok, zistím, s kým prišiel do styku, a do 24 hodín musíme obvolať všetky kontakty a rozhodnúť, či ich dať testovať.

to je dobrá správa, nie?

RK: Nie, lebo trvá štyri hodiny, odkedy sa dozvedia, že bol niekto infikovaný, a kontaktujú ten kontakt. Keď zistím, že Štefan Hríb sa infikoval pred týž­dňom napríklad s Martinom Mojžišom, tak mňa zaujíma tá skutočnosť, ako rýchlo vedia dostať Martina Mojžiša do karantény, s ktorým sa stretol pred týždňom.

a toto robíte?

AB: Áno, toto robíme. Štrnásť dní dozadu, to je maximum inkubačnej doby. V niečom sme čas predsa len získali a pripravujeme sa na nasledujúce obdobie, pretože sa na ministerstvách pripravujú takzvané alert systémy alebo semafory na to, aby sme vedeli regionálne vypínať či zapínať školy či prevádzky.

čo nás čaká teraz? Namiesto celoštátneho obmedzovania nás čaká iba lokálne?

AB: Nikto už nechce celoštátne obmedzenia či uzatvárania. Ale neviem to sľúbiť, možno nastane situácia, keď budú treba.

inteligentná karanténa mala fungovať aj vďaka dátam z mobilných operátorov. Kde zlyhala? Na ústavnom súde?

AB: Kvôli niekoľkým veciam, ale áno, aj kvôli ochrane osobných údajov. Nefungovalo to ani v iných štátoch, a to z presne tých istých dôvodov. Viacerí ľudia by to dobrovoľne chceli, ale na to, aby to fungovalo, treba mať pod kontrolou približne 90 percent populácie.

žiadny štát toto nevyriešil?

RK: Niektoré aplikácie boli pomerne úspešné v Ázii, ale nikde inde sa to nepodarilo dostať do funkčnosti. Akékoľvek opatrenia, ktoré sú plošné, sú nepopulárne. A toto je plošné opatrenie. Spomínal som, že sa už neriešia lokálne ohniská. Nás v Bratislave musí zaujímať nielen to, ako sa trasuje v Prešove, ale aj ako sa trasuje v Hainburgu. Akonáhle máme otvorené hranice, musíme premýšľať iným spôsobom. A tu zlyháva medzinárodná kooperácia, ktorú považujem za pomerne veľké nešťastie. Práve mobilná aplikácia mohla mať význam na celoeurópskej úrovni. Skúšali to aj veľkí technologickí giganti, ale ani tí nepochodili.

strašili matematickí modelári prvými prognózami, ktoré predpovedali oveľa vyšší počet infikovaných, ako sa naozaj reálne stalo?

RK: Síce je to iná téma, ale nevieme, či modely zlyhali. Dodnes nevieme, či bolo na Slovensku dva a pol milióna infikovaných. Vieme iba, koľkých infikovaných sme zachytili, čo nie sú relevantné údaje. Inštitút zdravotnej politiky (IZP) predpovedal scenár, ktorý mal hovoriť, že ak u nás budú bežať veci veľmi zlým spôsobom a nastane nekontrolovateľné šírenie, napríklad koľko pľúcnych ventilácií by sme potrebovali. On nepredpovedal, koľko bude chorých. 

Boris Németh

ale ani v najlepšom scenári nebolo toľko ľudí na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) a pľúcnych ventilátoroch, ako v skutočnosti bolo.

RK: Áno, prvá verzia mala v sebe chyby. Mnohé chyby, ktoré boli vážne. Neskôr sa ukázalo, že keď sa odstránili, štúdia nevyšla veľmi inak. Chyba bola vo výbere parametrov. Tie sa vyberali podľa pozorovaní v iných krajinách, ktoré vtedy bojovali s pandémiou ako Čína či Španielsko. Tretí scenár IZP pomerne dobre sleduje to, čo teraz pozorujeme. Nedá sa povedať, že by modely neukázali dobrú predstavu, čo bude nasledovať.

PČ: Všetky otázky a obavy, ktoré tu boli spomenuté, sú správne. Stále tvrdím, že doma máme dostatok kapacít. Keď nie sú dáta, nech sa zbierajú. Keď nie sú modely, nech sa tvoria. Celá podstata je, že niekedy aj my vedci sa dostávame do štádia, keď sa utiekame k pocitológii a odchádzame od faktov. A fakty sa nedajú nijak inak získať ako vedeckou prácou. Pri pandémii je veda a výskum najdôležitejšia zbraň, ktorú máme. Mali sme mať vyzbierané dáta a mali sme vedieť všetko, čo vieme o prvej vlne. U nás to prebehlo tak dobre, že vôbec nevieme naplánovať trochu katastrofickejší scenár. A znovu – nemáme dáta. Už dávno mala byť v tomto smere urobená štúdia. Keď veda a výskum dostane zelenú a finančnú podporu – bavíme sa o desiatkach miliónov, ktoré pre štát znamenajú veľmi málo – bude to najlepším kladivom na celú pandémiu.

prečo sa to nestalo, kto tomu bráni?

PČ: Bráni tomu systém. Permanentný krízový štáb mal jednu výhodu – že bol mimo systém. A ten nevieme zmeniť za niekoľko mesiacov.

ak hovoríme, že niekoľko desiatok miliónov zabráni mnohým mŕtvym a kolapsu ekonomiky za miliardy dolárov, tak každý normálny človek obíde celý systém. My ale nie sme normálny štát?

PČ: Nielen pocitológia, ale aj politika bráni riešeniam. Predsa nie je možné, že z vedy a výskumu zoberiete 120 miliónov a dáte ich na materské škôlky. Pre mňa je to nepochopiteľné, ale pre politika je to skvelá vec. Mne stojí pri tom rozum.

AB: Dlhodobo u nás nie je veda podporovaná. Aj v situáciách, v ktorých ide o život.

BK: Áno, zostáva nad tým rozum stáť, ale je to tak. V našej vede je toľko absurdít, že nad tým stojí mozog. Človek chce veriť, že v dnešnej situácii alebo pri novej vláde sa veci musia zmeniť. Ale stále sú tam veci, ktoré sú neuveriteľné. 

RK: Slovensko nie je bohatá krajina. Všetci si myslíme, že sme bohatá krajina, ale infraštruktúrny dlh je tak rozsiahly, že je veľmi ľahké ho pri prvých voľných peniazoch zaplátať. Všeobecne sa veda a medicína stávajú drahšími a drahšími a možno si ich Slovensko nemôže dovoliť.

je možné, že ľudia, ktorí rozhodujú o zdrojoch, to berú ľahkovážne a nevidia hĺbku problémov?

AB: Do riešenia pandémie už išlo veľa peňazí, ale bolo to len také hasenie ohňa. Od začiatku sa nenašiel nikto, kto by rozdelil peniaze na vedu a výskum. Zrejme tlaky pri prerozdeľovaní peňazí sú naozaj veľké. Asi by tu mal sedieť niekto z najvyššej úrovne.

BK: Ja chcem tiež vedieť, či je to ľahkovážnosť, alebo neschopnosť.

RK: Považujem za chybu, že sa v marci alebo apríli nevyčlenili peniaze na špeciálny fond. Toto bola vážna chyba. Je to škoda, pretože EÚ nám sľubuje veľké peniaze, ktoré by sa nám zišli. 

všetci čakáme na to, kedy už bude vakcína. Rusi vyhlásili, že majú svoju vakcínu, ako to vidíte? A v akom štádiu je vývoj vakcíny v celom svete?

BK: Zvyšok sveta je trochu rozhorčený a pýta sa, ako si to mohli Rusi dovoliť. Vidím za tým zúfalú snahu ukázať technologickú vyspelosť. Oni si proces klinického testovania zásadne skrátili a vynechali najdôležitejšiu fázu, keď sa testujú desiatky tisíc dobrovoľníkov. Majú tú istú technológiu ako aj ostatní, ale vidím to ako absolútnu rizikovú akciu. Tak zásadne zredukované klinické testovanie môže mať zásadný dopad. Negatívny dopad môže ovplyvniť vnímanie aj ostatných vakcín, ktoré tu máme desaťročia a zachraňujú milióny životov. 

A toto všetko je teraz v hre, ak by došlo k pochybeniu pri ruskej vakcíne. Čo sa týka vývoja inde, všetky výsledky, ktoré boli doteraz publikované vo veľmi relevantných časopisoch, zatiaľ neukázali nič, čo by nás viedlo k zatiahnutiu ručnej brzdy. Výsledky z klinických testovaní vyzerajú veľmi nádejne. Aj keď výsledky o účinnosti sú veľmi nepriame. V tretej fáze, keď sa testujú desiatky tisíc dobrovoľníkov, sa ukážu výsledky. 

V reálnom svete sa ukáže, či vakcinovaní ľudia boli ochránení v porovnaní s tými, ktorí dostali placebo. Dokonca sa uvažuje aj o tom, že by dobrovoľníkov úmyselne nakazili, čím by sa vývoj vakcíny zrýchlil. V každom prípade, vývoj je veľmi rýchly oproti bežnej situácii. V októbri by mohli byť pripravení distribuovať niektorí veľkí hráči, ale oveľa reálnejšie je, že to bude až na jar budúceho roku.

nie je na mieste obava, že prvé vakcíny si rozoberú medzi sebou bohaté krajiny?

BK: Ťažko nad tým špekulovať. Tým, že sme malá krajina, nebude zrejme problém sa dostať k nejakému slušnému počtu vakcín.

ak sa následne dá zaočkovať vyše 50 percent ľudí, pomôže to?

BK: Výrazne to pomôže, pretože budeme minimálne schopní chrániť zdravotnícky personál a najviac ohrozené skupiny. 

mala by byť vakcína povinná?

RK: Pomerne podstatnou časťou povinnej vakcinácie by mali byť zriadenie fondu, ktorý by odškodnil prípadné zdravotné problémy. Ukazuje sa, že je to veľmi dobré opatrenie na to, aby sa zvýšila zaočkovanosť. Či by to malo byť povinné, závisí od niekoľkých vecí. Nevieme, v akej epidemiologickej situácii budeme. Nevieme ani predpovedať, aký odpor bude voči vakcinácii. Osobne si myslím, že bude potrebné povinné očkovanie. 

AB: Nemyslím si, že by to malo byť momentálne povinné. V súčasnej situácii, keď máme nejaké skupiny ľudí, ktoré sú a priori proti očkovaniu a proti čomukoľvek, čo je povinné, obávam sa, že veľa ľudí by to odmietalo. Potrebujeme zaočkovať od 60 do 80 percent populácie. 

nie je toto práve argument pre povinnosť? A prečo sa toho tak bojíme?

AB: Áno, možno k tomu dôjde. Môj názor je, že by to bolo skôr kontraproduktívne. Už teraz nedávajú rodičia zaočkovať svoje deti. Dnes máme očkovanie podmienené. Teda na to, aby mohlo ísť dieťa do škôlky, potrebuje byť zaočkované, no ani finančné sankcie nestačia. Napríklad u nás zaočkovanosť proti chrípke je iba na štyroch percentách napriek tomu, že je vakcína účinná.

PČ: Som za dobrovoľné očkovanie. Ja si dám určite námahu na tom, aby som robil kampaň za očkovanie. Treba ľuďom vysvetliť, že očkovanie je zodpovednosť voči môjmu okoliu. Myslím si, že sa to podarí. Ľudia reagujú na emóciu a zrejme nebude problém ju v ľuďoch vzbudiť. V tomto som optimista. 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite