ako sa máte?
Fajn, dúfam, že to najhoršie už prehrmelo, ale doba nesľubuje nič, čo by zaváňalo istotou...
áno, budúcnosť je nejasná, ale istota zároveň predstavuje isté pohodlie. Nerodia sa dobré veci v hudbe práve z toho nepohodlia?
Nie som si istý, či nejde o jeden z mýtov. Každý človek má rád nejaké stereotypy, ktoré sú ukotvujúce. Keby sme nevedeli, čo prinesie ďalšia minúta, napríklad keď sa zahryzneme do uhorky a ona nechutí ako uhorka, ale ako paradajka či spišská klobása, to by sme sa asi skoro zbláznili. Preháňam... Boli sme zvyknutí plánovať rok či rok a pol dopredu, aby každý vedel, kedy sa bude hrať. A aby ľudia vedeli, kam a kedy za nami môžu prísť. To teraz neplatí. Stále sa to mení. Neistota, ktorá prišla, má zvláštnu pachuť, prináša nebezpečenstvo, obavy. Nie je inšpiratívna, existenciálna, sebastredná. Len taká hlúpa, paralyzujúca. Ja by som bol radšej, keby jej bolo menej.
predstavte si, že budete mať prvý koncert po dlhšom čase. Môže sa stať, že si ho užijete ako nikdy predtým, nie?
Možno áno, no je otázne, či sa ľudia uvoľnia. Povedia si, že sa idú zabaviť, ale keď prídu na miesto, začnú sa pýtať, či majú dobrý odstup. Prvé rady budú prázdne a ja budem prskať do tmy, potom medzera, potom človek, potom medzera… čo ja viem. Aj týmto musíme prejsť, aby sme našli keď už nie istotu, tak aspoň vysokú pravdepodobnosť.
no možno, keď si dajú panáka. Alkohol uvoľňuje.
A dezinfikuje! Tri borovičky na vonkajšie použitie, prosím! (Smiech.)
čo ste robili počas tých dvoch-troch mesiacov, aby ste sa nezbláznili?
Robil som všetky veci, ktoré súvisia s platňou, aby sa to o nej čo najviac vedelo. S ohľadom na to, že sa skončili školy a materské škôlky, pribudla starosť o deti a domácnosť, čiže voľno sa nekonalo. No, skúšali sme doma napchať dva otvorené často telefonujúce homeoffice do materskej škôlky v režimu „len základný poriadok“. Všetci si to vedia predstaviť. Hlavnú časť tej najtvrdšej karantény sme prežili na vidieku, aby deti mali aspoň nejaký priestor, aby sa prebehli. Medzitým som robil na nejakej knihe, nejaké videá, rozmýšľal, niečo prečítal, písal a tak, ale nie som si istý, či som ten čas opäť nejako nepremrhal (smiech). Ten prvý mesiac nebol dobrý, nevedel som, čo so sebou.
do vášho nového albumu ste dali úplne všetko: od skladania cez nahrávanie až po propagáciu. No v momente, keď začiatkom marca vyšiel, prišla stopka. Nebojíte sa, že v čase korony pri tých všetkých hrozných správach sa stratil vo víre udalostí?
Recenzie boli fajn. Stále sa mi ozývajú ľudia, že sme spravili niečo vážne a že sa nám podarilo niečo výnimočné. Z ich reakcií som cítil, že mali na album čas. Platňa nezmizla, nezapadla. Keby sme hrali naživo a po každom koncerte by sme si postavili improvizovaný stánok, v čistých košeliach by sme sa usmievali, podpisovali albumy a všetky by sme predali, prišli by sme domov bohatí a kúpili by sme si domy s bazénmi. (Smiech.) Toto sa nekonalo, ale inak to je rovnaké. Platňa už nepatrí nám, žije vlastným životom. Podľa predajov a reakcií to vyzerá, že sme spravili dobrú robotu. Verím, že je jej čas bude dlhý.
možno tým, že ľudia sedeli doma na zadku, si našli viac času počúvať hudbu, nie?
Nie som si úplne istý. Naši poslucháči sú vlastne naši rovesníci. Majú deti, prácu, aj oni sa museli obracať, ale verím, že tí, ktorí sa na náš album tešili, si ho zobrať nenechali.
na kapele Illustratosphere je čarovné, že prišla s novým hudobným jazykom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.