Sociálny epidemiológ Belák: Vyššia imunita Rómov voči koronavírusu je mýtus

Andrej Belák dostal ocenenie Biela vrana za rok 2020, ktorá sa udeľuje za občiansku odvahu a obhajobu verejného dobra.

v rozhovore a Andrejom Belákom sa dočítate: 

• či predstavujú chudobní Rómovia väčšie riziko,
• čo viedlo ku uzavretiu 7000 ľudí do karantény,
• o presnosti testovania,
• či majú marginalizovaní Rómovia silnejšiu imunitu,
• čo si myslí o diskriminácii.

zdá sa, že prvotný predpoklad hygienikov o riziku masívneho vypuknutia pandémie v chudobných rómskych osídleniach sa nepotvrdil. Prečo? 

To ešte s istotou nevieme, pretože testovanie sa príliš dlho zameriavalo na jedinú stopu, na ľudí, ktorí sa vrátili zo zahraničia. Podľa mňa sa značná časť testovania minula účinkom, tú vzorku bolo treba dávno rozšíriť nad rámec navrátilcov. Už po prvých dňoch sme vedeli, že títo ľudia nepredstavujú až také riziko ako mohli. Keď už bolo testovanie rozbehnuté, mohlo sa prostredníctvom neho zistiť viac rozšírení v celých komunitách.

kvalifikované odhady terénnych pracovníkov zo sociálne vylúčených rómskych komunít hovoria o 60 nakazených spomedzi najchudobnejších Rómov. Z celkového počtu 1400 pozitívne testovaných to nie je veľa. 

Skúmaná vzorka bola veľmi špecifická, zameraná len na ľudí s cestovateľskou anamnézou. Takéto zameranie na začiatku malo zmysel, pretože títo ľudia mohli spôsobiť masívne zavlečenie a iné indície neexistovali. Toto sa potvrdilo iba čiastočne. Len sedemnásť osídlení malo nakazených obyvateľov a len v niekoľkých bolo rozšírenie väčšie. Na druhej strane sa zároveň potvrdil predpoklad, že šírenie v osadách bez funkčných opatrení môže byť veľmi rýchle – v Žehre a čiastočne aj v Krompachoch. 

bolo podľa vás nevyhnuté spraviť plošnú karanténu? 

Myslím, že spraviť plošnú karanténu v týchto prípadoch bolo dobré, ale následne už to vôbec nebolo v poriadku. Nasledovať malo masívnejšie testovanie v celej komunite a – hlavne – seriózny realistický plán, čo s infikovanými a čo s ohrozenými. Nakoniec to ostalo len pri prvom kroku a všetci tam zostali spoločne. Nebolo to správne doriešené.

je v poriadku, aby pre 9 nakazených uzavreli 2200 ľudí do povinnej karantény, tak ako sa to stalo v Bystranoch? Jediným dôvodom bol predpoklad mnohých kontaktov v rámci komunity?  

Množstvo kontaktov sa nepredpokladalo, to sa vedelo. Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) to šetril. S jediným nástrojom, ktorý na to majú – zavolali infikovaným a spýtali sa, s kým mali kontakt. A tých kontaktov bolo mnoho. Tento istý scenár bol vo všetkých troch obciach, Bystranoch, Žehre a Krompachoch. V Bystranoch to dopadlo lepšie, lebo aj keď ľudia mali viac kontaktov, v následnej vlne testovania kontaktov sa infekcie nepotvrdili. Zrejme hlavne vďaka lepšiemu dodržiavaniu opatrení a odporúčaní a prísnejším domácim karanténam navrátilcov. 

V Žehre bola situácia iná. Časť rodín s infikovanými navrátilcami tam obývala hustejšie zaľudnené zóny, bytovky a chatrče a opatrenia sa tam celkovo dodržiavali výrazne menej – zrejme preto došlo k väčšiemu rozšíreniu medzi ich kontaktmi.

v povinnej karanténe sa ocitlo spolu do sedemtisíc ľudí. Neprekvapil vás nízky počet nakazených? 

Pri následnom testovaní sa išlo hlavne po kontaktoch kontaktov. Vyšetrovali sme stále len jednu stopu. O rozšírení v celej komunite máme informácií stále príliš málo. V Žehre bolo testovaných cca 200 ľudí. Stále nemáme relevantnú informáciu, ako tadiaľ epidémia prešla a koho všetkého zasiahla. 

prečo sa testovalo iba na základe cestovateľskej anamnézy? 

Na začiatku iné závažné indície neboli, bolo to rozumné. Ale pomerne rýchlo sa ukázalo, že zavlečenie zo zahraničia nebolo tak silné, ako mohlo byť. Navyše navrátilci z prvej masívnej vlny sa rýchlo „míňali“. Takto uvoľnené testovacie kapacity bolo možné využiť na zisťovanie celkového rozšírenia v komunitách.