Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pavol Szalai z RSF: Európou sa šíri Orbánov vírus. Atmosféru nenávisti u nás vytvoril aj Fico

.matúš Dávid .rozhovory

„Dnes sa rozhoduje o tom, či autoritárom dovolíme aj naďalej zasahovať proti slobode tlače,“ hovorí Pavol Szalai. V organizácii Reportéri bez hraníc vedie oddelenie pre EÚ a Balkán. Čo si myslí o Matovičových plánoch, prečo nedôveruje šéfovi RTVS Rezníkovi a ako pandémia koronavírusu ohrozuje prácu novinárov?

Pavol Szalai z RSF: Európou sa šíri Orbánov vírus. Atmosféru nenávisti u nás vytvoril aj Fico BORIS NÉMETH Rodák z Bratislavy, novinár a analytik Pavol Szalai, od marca 2020 vedie oddelenie organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) pre EÚ a Balkán.

slovensko si tento rok polepšilo v Svetovom indexe slobody tlače, ktorý zverejňuje medzinárodná novinárska organizácia Reportéri bez hraníc (RSF). Skončili sme na 33. mieste, vlani to bolo o dve priečky horšie. Čo sa zmenilo?

Zlepšenie vidíme najmä v tom, že za vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej boli už odsúdení dvaja páchatelia a ďalší traja obžalovaní stoja pred súdom. Dúfame, že sa polícii podarí dôslednejšie vyšetriť aj zmiznutie dvoch ďalších novinárov – Miroslava Pejka a Pavla Rýpala.

ešte v roku 2016 bolo Slovensko na 12. mieste v rebríčku slobody tlače. Za predchádzajúcej vlády sme tri roky výrazne padali. Robert Fico zo Smeru-SD nazval novinárov „špinavé protislovenské prostitútky“ či „idiotské hyeny“. Prívetivejšie správanie k médiám prišlo až s Petrom Pellegrinim. Ovplyvnilo to naše umiestnenie?

Hlavným dôvodom bol proces s obžalovanými z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, no určite bolo pozitívne aj to, že došlo k zmene na premiérskej stoličke. Slovensko malo zrazu predsedu vlády s umiernenejšou a kultivovanejšou rétorikou voči novinárom. Zločiny proti novinárom, ktoré vidíme v mnohých krajinách, vždy súvisia s atmosférou, ktorá v krajine vládne. A Robert Fico sa podieľal na vytvorení atmosféry nenávisti.

od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej uplynuli viac ako dva roky. Čo ukázali o našej spoločnosti?

Obrovskú solidaritu medzi novinármi a tiež to, že verejnosť teraz lepšie chápe význam práce investigatívnych novinárov a ťažké podmienky, v ktorých pracujú. Vďaka tomu majú reportéri väčšiu sebaistotu a silnejšie postavenie v spoločnosti.

v tohtoročnej analýze slobody tlače však RSF pripomína, že aj novinári na Slovensku čelia viacerých hrozbám. Akým?

Ide najmä o oligarchov, ktorí skupujú médiá, no pritom nechápu zmysel nezávislej žurnalistiky. Rizikom sú aj legislatívne nedostatky, zlá ekonomická kondícia médií či agresívna rétorika, ktorá sa neskončila ani s odchodom niektorých predstaviteľov minulej vlády. Samozrejme, pozorne a s obavami sledujeme aj zlyhávajúcu verejnoprávnosť Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS).

jaroslava Rezníka ste ako organizácia v posledných rokoch viackrát vyzývali, aby spolu so svojím manažmentom zaručil objektivitu a nezávislosť verejnoprávneho spravodajstva a publicistiky a chránil RTVS pred politickými tlakmi. Podarilo sa mu to?

V roku 2018 odišlo z RTVS veľa kvalitných novinárov a nedobrovoľné odchody pokračovali aj vlani, hoci ich už bolo menej. Najsilnejšie zásahy to spravodajského tímu teda nastali pred dvomi rokmi, to však neznamená, že pozorujeme celkové zlepšenie nezávislosti. Aj keď v RTVS naďalej pracujú novinári, ktorí sa neboja bojovať za svoju nezávislosť, redakcia musela pred parlamentnými voľbami čeliť veľmi silným politickým tlakom zo strany vedenia.

tie prinútili k odchodu ďalších skúsených redaktorov. Verejne totiž upozornili napríklad aj na to, že vo vysielaní bola uprednostňovaná vtedajšia koaličná Slovenská národná strana (SNS) a jej predseda Andrej Danko. Slová kritikov Rezníkovho manažmentu potvrdzujú aj zistenia viacerých mimovládnych organizácií, MEMO 98 či Transparency International Slovensko, podľa ktorých vedenie RTVS nezvládlo v predvolebnom období nezávislosť a objektívnosť spravodajstva. Čo sa s tým dá do budúcna robiť?

Jaroslav Rezník je nominant SNS a podľa toho sa aj správa. Avšak bez ohľadu na to, kto vedie RTVS, je veľmi dôležité, aby fungovali redakčné mechanizmy zaručujúce nezávislosť redakcie. Mám na mysli kvalitnú dramaturgiu, editorské plánovanie či silný analytický tím. Presne tieto mechanizmy boli v priebehu posledných dvoch rokov oslabené a nový manažment má odvtedy, najmä cez dosadených ľudí na seniorských pozíciách, ľahší dosah na výber tém či spôsob ich spracovania. Tieto mechanizmy bude treba odznova vybudovať a posilňovať, a preto je dôležité, aby na seniorských pozíciách boli skúsení novinári, ktorí majú integritu a nie sú to bývalí hovorcovia spájaní s konkrétnou politickou stranou.

„Čím väčšia je hrozba falošných správ, tým významnejšia je úloha verejnoprávnych médií.“

krátko po vypuknutí koronakrízy sa vedenie RTVS rozhodlo opäť prerušiť vysielanie investigatívnej relácie Reportéri a zastavila sa aj výroba publicistickej relácie Občan za dverami. Jaroslav Rezník odstavenie programov zdôvodnil najmä snahou obmedziť kontakty respondentov a redaktorov v čase šíriacej sa nákazy. Bolo to správne rozhodnutie?

V minulosti Rezníkov manažment stopol reláciu Reportéri po odvysielaní kritickej reportáže o Matici slovenskej. Vysvetlenie generálneho riaditeľa vtedy nebolo dôveryhodné a nie je dôveryhodné ani teraz.

ako zatiaľ vnímate plány novej vlády premiéra Igora Matoviča v oblasti médií?

Všimli sme si, že v programovom vyhlásení sa venuje potrebe posilnenia nezávislosti RTVS a hlási sa aj k potrebe mať na Slovensku slobodné médiá v dobrej kondícii. To treba oceniť, rovnako aj zámer bojovať proti dezinformáciám. Čím väčšia je hrozba falošných správ, tým významnejšia je úloha verejnoprávnych médií. Boj proti hoaxom nie je vždy komerčne zaujímavý, a preto by to mala byť v prvom rade úloha silných verejnoprávnych médií.

hneď z príchodu k moci Igor Matovič navrhol aj zriadenie fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky s ročným rozpočtom desať miliónov eur. Viacerí šéfredaktori denníkov či investigatívni reportéri takúto formu štátnej podpory skritizovali. Ako sa na to pozeráte?

Vnímame to ako gesto dobrej vôle, ale spôsob, akým to premiér prezentoval, bol nešťastný. Spočiatku to vyznievalo tak, akoby novinári mali nahradiť orgány činné v trestnom konaní. Nebolo tiež jasné, akým spôsobom by sa tie financie rozdeľovali. Rozprával som sa o tomto pláne s niekoľkými novinármi a ani oni nie sú principiálne proti tomu, aby štát nejakým spôsobom pomáhal médiám. Problematický je však ten kontext. Treba to transparentne a spravodlivo nastaviť, aby nebolo možné fond zneužívať.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite