Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Na juhu Moravy vyčíňali búrky a tornádo, hlásia obete.

Naše koronatesty dostanú slovenskú vedu na mapu

.štefan Hríb .rozhovory

Ako vznikol nápad vyrobiť testy na Slovensku? Čo všetko bolo treba vymyslieť? Koľko testov vyrobíme a ako to pomôže v boji s koronavírusom? Odpovedajú vedci Pavol Čekan, Tomáš Szemes a Juraj Kočí, ktorí stoja za výrobou slovenských testov na koronavírus.

Naše koronatesty dostanú slovenskú vedu na mapu BORIS NÉMETH Vedci Juraj Kočí, Pavol Čekan a Tomáš Szemes diskutujú so Štefanom Hríbom o boji s koronavírusom.

v rozhovore s vedcami Čekanom, Szemezom a Kočím sa dočítate:

  • čo slovenských vedcov motivovalo spojiť sa a vyrobiť testy na koronavírus,
  • čoho je schopná slovenská veda,
  • čo sa s vírusom stane v lete, 
  • dokedy budeme musieť žiť s prítomnosťou koronavírusu.

keď prišla epidémia, veľa vecí vrátane testov chýbalo. Hovorilo sa o testoch, ktoré sme priviezli, ale boli nekvalitné a nespoľahlivé. Teraz vznikla iniciatíva, podľa ktorej si vyrobíme testy sami doma. Tých milión testov, ktoré sme kúpili, je skutočne nepoužiteľných?

Kočí: Keď sa bavíme o rýchlotestoch, hovoríme o testoch na báze interakcie a protilátky. Testovanie takýchto vzoriek je v poriadku, ale ak chceme detekovať ľudí, ktorí nemajú vysoký výskyt vírusu v tele, tak tento test použiť nemožno, pretože nie je taký citlivý, aby zachytil takéto prípady. Čo znamená, že tento typ testu sa dá použiť, len keď je človek veľmi chorý. 

keď je choroba v začiatku, tak ju test neodhalí?

Kočí: Nemusí.

je dobré, že sme ich kúpili?

Kočí: Asi by sme sa mali baviť, v akej fáze pandémie sa takéto testy nakupujú. Možno to bolo príliš skoro, nakúpiť takého množstvo testov. 

aké druhy testov poznáme? 

Szemes: Ten, ktorý sa najviac používa, sa volá molekulárny test PCR.

rozdiel v oboch testoch je v čom?

Szemes: V zásade v citlivosti detekovať vírus.

tie sme nemali v dispozícii?

Szemes: Nemali, ale dali sa nakúpiť. Aj teraz sa dajú, ale sú teraz veľmi drahé. Jeden test stojí aj dvadsať eur.

vtedy si prišiel na scénu ty, Palo?

Čekan: Asi tak nejak. Prišli sme na scénu dosť skoro, všetko zapadlo do jedného projektu. Uvažovali sme nad tým, keď prišiel prvý pacient. 

ako ste sa dali dokopy?

Čekan: Tomáš a my sme z vedeckého parku, sa nejaký čas poznáme a dôverujeme si. Celá podstata našej terajšej spolupráce je tá, že nie je čas sa hrať na vlastnom piesočku. Spoločnými silami vieme veci urýchliť. Je to iniciatíva vedcov, ktorí sa dajú dokopy a dajú zo seba to najlepšie. 

Naším patrónom je duch Karyho Mullisa, ktorý vymyslel metódu PCR. Keď Mullis zomrel, rodina vyčlenila jeho popol rôznym vybraným ľuďom. Mám ho doma v Karlovej Vsi, čiže my tu máme pozostatok Karyho Mullisa, nositeľa Nobelovej ceny. Teraz nad nami drží ochrannú ruku, a preto nám to tu všetko dobre ide (smiech).

keď prišla pandémia, vznikla požiadavka na testovanie, čiže aj na vás. Ako prišlo k tomu, vyrobiť naše testy na koronavírus?

Čekan: Bolo to viacero súbežných vecí. Napríklad odsekvenovanie vírusu v slovenskej populácii. Nesprávne som ho nazval slovenský kmeň, v skutočnosti ide o čínsko-bavorský kmeň. Vytvorenie testu mi poradil môj bývalý supevízor z Rockefellerovej univerzity, aby som sa do toho pustil. Súhlasil som. Treba ukázať silu slovenskej vedy. Som komerčný vedec, trochu sa veziem pri skutočných vedcoch. Nemyslím si, že ja som bol iniciátorom tejto akcie. Súbežne sme na to prišli všetci. Bola to otázka dní. Vznikol kruh, ktorý sa krásne uzavrel. Nie je to o tom, že sme niečo obrovské objavili, ale je to sila, že sa tu stretlo viacero subjektov, kde sa nikto nepredbieha, ale snaží sa priniesť Slovensku to najlepšie. Vyústi to v certifikovaný test, pod ktorý sa môžeme všetci podpísať. 

Čekan: Vírus sa nachádza v kvapôčke. Keď je sám, pôsobí naň UV žiarenie a zomrie.

čo znamená čínsko-bavorský kmeň? 

Szemes: Od virológa Borisa Klempu sme dostali prvé kultiváty slovenských pacientov. Sekvenovali sme ich, čiže čítali celú DNA, písmenko po písmenku. Táto metóda prečíta všetkých 30-tisíc písmeniek vírusu. V zásade nám to povie aj to, odkiaľ pricestoval. Jeden kmeň prišiel priamo z Číny, niektoré sú z Bavorska, iné z Paríža. Palo hovorí, že nemôžeme hovoriť o slovenskom kmeni, ale my tam vidíme niektoré unikátne písmenká, o ktorých môžeme povedať, že sú od slovenských pacientov. 

medzi ľuďmi sa šíria fámy, že vírus bude mutovať, a tým pádom bude nebezpečnejší a všetkých nás pozabíja. Vneste do toho viac svetla.

Szemes: Tento proces je náhodný a slepý. Hostiteľ zabezpečuje selekciu istých kmeňov, ktoré sú potom úspešné. Pre akéhokoľvek parazita, teda aj vírus, nie je výhodné zabiť si hostiteľa. Skôr bude tendencia, aby nespôsoboval tie najťažšie formy ochorenia, ale ľahšie, ktoré aj časom prevládnu.

vírus sa zmenami bude stávať menej nebezpečným z hľadiska úmrtí?

Szemes: Áno. 

súvisí to s tým, že bude teplejšie?

Szemes: Nesúvisí, ale aj vonkajšie podmienky, podobne ako hostiteľ, majú do veľkej miery podstatný vplyv na vírus.

ako je to s teplom?

Kočí: Keď si predstavíme, že vírus funguje sezónne, tak v letných mesiacoch by nemal pokračovať nárast, ale mal by sa zmeniť na lineárny a zastabilizovať. Nie je to len o tom, aké sú vonku podmienky, ale v akej hustej populácii cirkuluje. Máme príklady z krajín, kde je síce teplo, ale prípady stále pribúdajú. Keď hovoríme o Slovensku, pravdepodobnosť je taká, že by sme sa mali dostať minimálne do toho lineárneho trendu, kde už vlastne sme. 

Čekan: Vírus sa nachádza v kvapôčke. Keď je sám, pôsobí naň UV žiarenie, zomrie. Podstata tepla je, že sa vyparí voda v kvapôčke a on ostane sám. 

on žije? 

Čekan: On nežije, ale zomrieť zomrie.

Kočí: Tá štruktúra, v ktorej sa vírus nachádza, sa jednoducho mení. Keď nebude mať na povrchu proteíny, virión prestáva byť infekčný. 

niť vírusu bude existovať, ale nebude mať žiadne vlastnosti?

Čekan: Treba jasne povedať, ako k infekcii dochádza a prečo preskočil z netopiera na človeka. Keď vidíme vírus, má výbežky, tzv. spike proteín a tam nastala mutácia, ktorá sa vedela zachytiť na ľudskej bunke. V letných teplotách vírus nebude až taký infekčný.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite