ešte donedávna drvivá väčšina Slovákov nevedela, kto je generál Sulejmání. Dnes to vieme všetci a hýbe to aj domácou politikou. Prečo bol tento človek taký dôležitý, že hýbe celou Európou?
Pravda je taká, že aj keď sa teraz v médiách objavilo veľa informácií o tom, kto bol generál Kásim Sulejmání, väčšina ľudí stále nevie, kto v skutočnosti bol. Zjednodušene by sa dalo povedať, že to bol človek, ktorý riadil Irak. Irak, nie Irán.
Irán stále riadi veľký vodca, ajatolláh Alí Chameneí, ale generál Sulejmání bol v mocenskej štruktúre veľmi dôležitý, lebo velil elitným vojenským jednotkám zvaným Kuds, ktoré sú súčasťou revolučných gárd, a tie tvoria chrbtovú kosť milícií chrániacich teokratický režim v Iráne. Gardy vznikli počas revolúcie v roku 1979, pretože ajatolláh Chomejní sa vtedy obával, že by ho vojenské jednotky, verné režimu šáha Pahlavího, mohli odstrániť. Preto vznikla nová štruktúra a jednotky Kuds patria v rámci revolučných gárd k elite.
ty tvrdíš, že generál Sulejmání bol najdôležitejší človek v Iraku?
De facto áno. V roku 1998 sa stal šéfom jednotiek Kuds, no v roku 2003 Spojené štáty zaútočili na Irak. Vzťah Iránu a USA nie je priateľský, najmä vinou Iránu – pamätáme si vyhnanie amerických diplomatov z Iránu počas revolučných rokov. Od tej doby tieto dve krajiny nemajú diplomatické vzťahy. Po teroristických útokoch v USA v roku 2001 zaútočili Spojené štáty na Afganistan, aby zničili Taliban, ktorý podporoval al-Káidu.
Vtedy, na jeseň 2002, USA tajne spolupracovali s jednotkami Kuds a s generálom Sulejmáním, pretože iránsky režim považoval hnutie Taliban v Afganistane za nepriateľov a snažili sa ho akýmkoľvek spôsobom zlikvidovať. Vtedy to vyzeralo tak, že môže dôjsť k zlepšeniu vzťahov medzi USA a Iránom. Irán bol tiež proti Saddámovi Hussajnovi, ktorý vládol v Iraku. Navyše, Taliban je sunnitské hnutie a fundamentalisti v Iráne sú šiíti.
Spolupráca USA a Iránu trvala niekoľko týždňov, počas vyjednávaní v Ženeve dokonca generál Sulejmání poskytol Američanom mapy rozmiestnenia jednotiek Talibanu v Afganistane. Spolupráca trvala aj preto, že Irán sa bál, že po rýchlej porážke Talibanu, minimálne v Kábule, a po útoku na Irak v roku 2003, sa stane terčom amerického útoku aj Irán. Preto Irán vysielal smerom k USA pomerne zúfalé signály s ponukami na spoluprácu. Tá však dostala ranu, keď prezident USA George Bush označil Irán za jedného z trojice v takzvanej Osi zla.
Potom však dosť rýchlo padol aj režim v Bagdade a Irán sa začal opäť báť a opäť spolupracovali s USA prostredníctvom generála Sulejmáního, tentoraz v Iraku. Američania sa pri zostavovaní novej irackej vlády snažili aj o to, aby v nej boli zastúpení sunniti, ale aj Kurdi a šiíti. Šiítsku väčšinu v Iraku, samozrejme, kontrolovala iránska vláda z Teheránu. Odvtedy mal výrazný vplyv na vládu v Iraku aj Irán, a to prostredníctvom generála Sulejmáního.
hussajnov Irak ovládala sunnitská menšina, hoci v krajine žila šiítska väčšina. Irán je krajina, kde je šiítska väčšina, ktorá aj vládne. Pre šiítov v Iraku bol teda dôležitejší generál Sulejmání, keďže je šiíta z Iránu, než Iračan, ktorý je sunnita?
Množstvo paramilitárnych šiítskych jednotiek v Iraku skutočne spolupracovalo s vládou v Iráne. A niektorí irackí politici trávili dlhé roky v exile práve v Iráne, kde sa schovávali pred Saddámom Hussajnom. Sektárske delenie na šiítov a sunnitov je dôležitejšie ako čokoľvek iné. A práve to využil generál Sulejmání. Vývoj udalostí v Iraku po americkej invázii a následnom povstaní viedol k posilňovaniu úlohy Iránu v tejto krajine.
ešte pre vysvetlenie: aký je hlavný rozdiel medzi šiítmi a sunnitmi?
Týka sa to teologických otázok, hlavne toho, kto a ako uznáva nástupníctvo po prorokovi Mohamedovi. Je to také dôležité, že sa pre to stáročia aj zabíjajú a šiítska menšina sa vyvinula takmer až na samostatné náboženstvo so svojimi zvykmi. Do toho vstúpil v roku 1979 režim v Iráne a dal šiítskej menšine režim, ku ktorému vzhliada aj veľa šiítov mimo Iránu.
vráťme sa ku generálovi Sulejmánímu. Čo presne znamená, že bol donedávna kvázi šéfom Iraku?
Keď sa Američanom po roku 2003 začal vývoj v Iraku vymykať spod kontroly, posilnil sa vplyv Iránu na šiítsku väčšinu v Iraku. Američania to de facto začali aj uznávať. V irackých vládach začali kľúčové pozície schvaľovať Iránci v Teheráne. A predovšetkým za tým stál generál Sulejmání. A to preto, že generál Sulejmání vytvoril šiítske milície v Iraku, aby kontrolovali situáciu v krajine pod heslom Rozdeľuj a panuj.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.