Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Šéf SAV Pavol Šajgalík: Vedecká práca je plná depresie a slepých uličiek

.michal Oláh .rozhovory

„Na našej planéte je už príliš veľa ľudí na to, aby ich Zem uživila. Veda nám pomôže prežiť,“ hovorí predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík. Považuje sa za odvážneho človeka a čo si myslí o úrovni vedy na Slovensku?

Šéf SAV Pavol Šajgalík: Vedecká práca je plná depresie a slepých uličiek Jakub Julény/SITA 4. apríl 2017 Bratislava: Pavol Šajgalík počas tlačového brífingu po skončení zasadnutia Snemu Slovenskej akadémie vied.

v rozhovore s Pavlom Šajgalíkom, predsedom SAV, sa dočítate:

  • prečo sa cíti ako Don Quijote vedy
  • v čom je výnimočný grafén
  • ako pomáha veda prežitiu na Zemi
  • čo sa mu zatiaľ nepodarilo 
  • akú víziu chce presadiť v SAV 
  • ktorý výskum je dôležitejší

zdá sa, že ste úspešne ustáli tlaky na vaše odvolanie a podarilo sa vám zachovať apolitický, vedecký charakter Slovenskej akadémie vied. Viac ako o politike by som s vami rád rozprával o vede. Ako sa znášajú experimentálna veda, teda váš pôvodný študijný odbor, so základným výskumom na pracovisku SAV i s materiálovým technologickým, teda takmer čisto aplikovaným výskumom?

Experimentálny výskum a teoretický výskum sú integrálnou súčasťou základného výskumu. Veľmi dobre sa znášajú aj s výskumom aplikovaným. Príkladom vzťahu teoretického a experimentálneho výskumu môže byť objavenie Higgsovho bozónu, ktorý bol teoreticky predpovedaný oveľa skôr, než dozrela experimentálna technika, ktorá v CERN-e umožnila potvrdiť túto časticu. 

Aj môj výskum nových materiálov má obe podoby, teda aj teoretický aj experimentálny základný výskum. No má aj potenciál pre aplikáciu týchto novo vyvinutých materiálov. Aj v našich výskumných aktivitách vychádzame z modelov, ktoré sú čisto teoretické. Pomocou nich sa snažíme sa pochopiť ako ovplyvňuje chemické zloženie fáz na hraniciach zŕn výsledné správanie sa polykryštalickej keramiky. 

o čom presne hovoríme?

O fázach na hraniciach zŕn, teda o vrstvičke s hrúbkou jeden nanometer. V takejto škále je takmer nemožné experimentálne overovať zloženie a silu chemických väzieb.

To čo však možné je, je vychádzať z istých modelov štruktúry takejto vrstvičky a pomocou simulácie vychádzajúcej z prvých princípov nám dajú nejakú informáciu, ako významne chemické zloženie mení vlastnosti tohto rozhrania. Z takejto simulácie vieme predpovedať správanie sa keramického kompozitu v makroskopických podmienkach.

znie to veľmi komplikovane, no aké to má využitie v praxi?

Ak sa nám podarí na základe týchto elementárnych poznatkov navrhnúť materiál vhodný pre cieľovú aplikáciu, povedzme materiál pre hypersonické vozidlá, tak sa posúvame od primárne základného výskumu k výskumu aplikovanému.

31. júl 2018 Bratislava: Pavol Šajgalík a exprezident SR Andrej Kiska počas prijatia predsedu SAV v Prezidentskom paláci.Branislav Bibel/SITA31. júl 2018 Bratislava: Pavol Šajgalík a exprezident SR Andrej Kiska počas prijatia predsedu SAV v Prezidentskom paláci.

prekročili ste mnohé hranice, ktoré si vedci a výskumníci vybudovali medzi základným a aplikovaným výskumom a možno povedať, že úspešne. Považujete sa za odvážneho?

Ja si myslím, že to nie je odvaha. Je to „len“ istá viera v samého seba, možno neskromne povedané sebavedomie. Po počiatočných pochybnostiach pri nástupe na dráhu vedeckého pracovníka SAV spojených s veľkou dávkou neistoty a nedôvery v seba samého sa môj život vedeckého pracovníka výrazne zmenil. Predovšetkým po mojom pobyte v Max Planck inštitúte v Štutgarte na začiatku deväťdesiatych rokov.

čo sa tam udialo?

Tam som pochopil, ako má vyzerať vedecká práca, aké kvality adept na toto povolanie musí spĺňať, čo sa od neho vyžaduje, aby bol aspoň čiastočne úspešný. Stretol som tam rešpektovaných kolegov a vedecké špičky v mojom odbore. Ich prístup ku mne a mojim nápadom ma presvedčil, že mám šancu.

A to mi dodalo dostatočné sebavedomie vydať sa na cestu vedeckého pracovníka. Jedným dychom však dodávam, že vedecká práca je plná depresie a slepých uličiek. Nájdenie správnej cesty vám však okamžite vráti stratené sebavedomie.

podmienky pre serióznu vedu na Slovensku spravidla chýbajú a naši mladí vedci majú pri troche šťastia maximálne možnosť podieľať sa na zahraničnom výskume. Vy sa venujete keramike. Môžete priblížiť bežnému čitateľovi výskum tohto materiálu? Prečo sa jej treba venovať na vedeckej báze?

Keramika je materiál, ktorý má tú geniálnu vlastnosť, že takmer neinteraguje s okolitým prostredím. Mojím obľúbeným príkladom je Vestonická venuša, prežila 26-tisíc rokov bez zmeny. Jej dlhovekosť spočíva v silných chemických väzbách kryštálov, z ktorých je zložená.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite