ste autor sci-fi literatúry a zároveň vedec, ktorý pracuje pre NASA. Čo z toho, čo ste si vysnívali, môžete dnes realizovať?
Dobrá otázka. Väčšina toho, čo píšem, sa odohrá v nasledujúcich štyridsatich, päťdesiatich či sto rokoch. Dôvod je jednoduchý. Keby som napísal o niečom, čo sa udeje o desať rokov, kniha hneď zostarne. Niekto si ju kúpi, prečíta a povie, že je to znôška hlúpostí. (Smiech.) Takže snažím sa byť dostatočne uveriteľný, no zároveň fiktívny, nakoniec je to sci-fi a môžem sa vyhovoriť, keď niečo nevyjde tak, ako som to predpokladal. Z vízií, ktoré som opísal, sa dostaneme k raketám s nukleárnym pohonom, ktoré odvezú ľudí ďalej do slnečnej sústavy. Myslím, že sa dopracujeme k solárnym elektrárňam (na obežnej dráhe, pozn. red.). Myslím, že sa dopracujeme k vesmírnym hotelom na orbite okolo Zeme, možno aj na Mesiaci. To sú technológie, o ktorých píšem vo svojich románoch.
takže najprv nukleárny pohon. Čo sa s ním udeje za najbližších desať rokov?
Nehovorím o ničom, čo nás dostane z povrchu Zeme na obežnú dráhu. Hovorím o pohone, ktorý sa bude používať len vo vesmíre, mimo biosféry, ktorú by mohol poškodiť. No budeme ho potrebovať, lebo nám skráti cestu a zníži riziko vystavenia ľudí mikrogravitácii a nebezpečnému žiareniu. A bude omnoho efektívnejší v spotrebe paliva. Dnešné vesmírne misie, ktoré idú k inej planéte alebo k objektu v slnečnej sústave, majú až dve tretiny štartovacej hmotnosti v palive. Nukleárny pohon to zníži o polovicu.
to znamená, že nám nukleárny pohon skráti cestu?
Dám vám príklad misie New Horizons, ktorá nedávno dorazila k Plutu. Misia k Plutu trvala takmer dekádu, len kým sme sa tam dostali. A to musíme čakať, aby boli planéty v správnej konštelácii. Tá sonda váži len niekoľko stoviek kilogramov. Prvá generácia nukleárnych rakiet, ktoré dnes staviame, môže na obežnú dráhu Pluta vyniesť tony materiálu a dostať sa tam za oveľa kratší čas.
pluto je ďaleko, častejšie sa hovorí o Marse. Keď snívame o nukleárnych raketách, nie je Mars primalá ambícia?
Keby som tomu velil, povedal by som všetkým, ktorí chcú letieť na Mesiac alebo na Mars, že musia počkať. Nemáme toľko prostriedkov. Prvá vec, ktorú potrebujeme, je zabezpečiť čistú energiu cez vesmírne solárne elektrárne kdekoľvek na Zemi. Ďalej potrebujeme použiť vesmírnu technológiu na zníženie dopadov klimatických zmien tým, že medzi Slnko a Zem umiestnime veľké tienidlo, ktoré zníži intenzitu svetla dopadajúceho na zem a nebude tak silno zohrievať biosféru. To nám dovolí trochu znížiť uhlíkové emisie. Tam musia ísť naše zdroje, lietanie na Mars a Mesiac musí počkať.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.