pôjdete v nedeľu voliť?
Samozrejme, je to predsa moje právo a tieto voľby sú veľmi dôležité pre budúcnosť Ukrajiny. Všetci, ktorí nechcú ísť voliť, by si mali uvedomiť, že ich nevyužité hlasy sa môžu v budúcnosti obrátiť proti nim.
vaše rodné mesto Stakhanov v Luhanskej oblasti dnes okupujú proruskí separatisti, vy však budete môcť hlasovať v Kyjeve. Ako ste si to vybavili?
Úrady zaviedli elektronický systém pre voličov. Postup je veľmi jednoduchý a využiť ho môžu nielen vnútorne vysídlené osoby, ale aj Ukrajinci žijúci v niektorej zo separatistických samozvaných ľudových republík, kde sa voliť nebude. Stačí, ak prejdú na územie kontrolované ukrajinskou vládou, navštívia najbližšie oddelenie registrácie voličov, ukážu pas a povedia, že prišli z okupovaného územia. Potom si už len vyberú, kde chcú počas volebného dňa hlasovať.
aké bolo vaše detstvo na východe Ukrajiny?
Šťastné. Prežila som ho v kruhu rodiny a s množstvom priateľov. Vyrástla som medzi vlastencami, hrdými Ukrajincami a nebol to pre nás žiadny problém. Doma sme vždy hovorili po rusky a dodnes komunikujeme v ruštine. Na základnej škole sme sa ruský jazyk učili tuším do ôsmej triedy, potom to už nebolo v rozvrhu ako osobitný predmet. Všetci sme vedeli aj po ukrajinsky a matematiku či literatúru sme mávali v ukrajinčine. Nestretla som vtedy nikoho, komu by to prekážalo. Učili sme sa o ukrajinských tradíciách a čítali diela slávneho ukrajinského spisovateľa a básnika Tarasa Ševčenka.
kedy ste z Donbasu odišli do Kyjeva?
V roku 2009, keď som začala študovať politológiu na národnej akadémii Kyiv-Mohyla. Je to jedna z najstarších a najviac patriotických ukrajinských univerzít a vždy som snívala o tom, že raz budem súčasťou jej komunity.
Ukrajinci začali podrobnejšie sledovať politikov, začali sa zaujímať o veci verejné a kontrolovať ich.
ku koncu vášho štúdia, na prelome rokov 2013 a 2014, vypukli v Kyjeve najskôr masové demonštrácie za prozápadné smerovanie Ukrajiny, a potom krvavá revolúcia. Kde ste ju prežili?
Už od prvých dní som bola súčasťou Euromajdanu a takzvanej revolúcie dôstojnosti. Protestovala som a pracovala ako dobrovoľníčka. Pripravovali sme občerstvenie pre ľudí, ktorí bránili Majdan a priľahlú Inštitútsku ulicu, kde zomreli prví ľudia. Keď udreli tuhé mrazy, v Ukrajinskom dome sme protestujúcim na barikádach rozdávali suché oblečenie, aby tam mohli ostať čo najdlhšie.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.