čo ťa v živote poháňalo vpred, aby si vyštudoval dve univerzity? A navyše bol aj politicky aktívny človek.
(úsmev) Rodičia mi vštepovali, že mám byť v živote dobrý a spravodlivý, ale tiež, že sa mám vedieť presadiť. Čo sa týka politiky, tak ja som vyrastal ako dieťa revolúcie. Môj otec bol angažovaný v bratislavskej VPN-ke. Bežne sa u nás doma stretávali ľudia ako Fedor Gál či Ferko Guldan. Medzi týmito ľuďmi som vyrastal. Naučili ma, že je dôležité vedieť prejaviť svoj názor a diskutovať o ňom. Politiku som aktívne začal sledovať už ako stredoškolák v roku 1998, keď išlo o porážku Mečiara. V našej rodine to doslova vrelo.
vtedy si sa rozhodol angažovať sa v politike?
Áno. Prišli neskôr aj ponuky, ale žiadna nebola taká relevantná, že by som v nej videl reálnu šancu na úspech. Boli to zväčša strany, za ktoré by som sa musel neskôr hanbiť. Reálny návrh prišiel až minulý rok od kresťanských poslancov, ktorí sú v OĽaNO. Navrhli mi kandidovať do VÚC, uspel som a mal som 4,5 tisíca hlasov, čo bol na nováčika slušný výsledok.
do komunálnej politiky vstupujú zväčša ľudia, ktorí chcú niečo zmeniť vo svojej komunite alebo sa cez ňu dostať do veľkej politiky. Aké máš ty ambície?
Chcem prispieť k tomu, aby sa marginalizovaným skupinám alebo ľuďom, ktorí sa nedokážu biť za svoje práva, žilo lepšie. U nás sú to hlavne sociálne a zdravotne znevýhodnení ľudia a seniori. To je moja hlavná cieľová skupina, ktorej sa venujem. Každý politik by mal mať svoju oblasť, svoju komunitu ľudí, ktorej sa venuje, ktorej rozumie. Ako jeden z nich tým celý život žijem, preto som sa rozhodol, že sa pokúsim zmeniť život týchto ľudí k lepšiemu. V sociálnej oblasti sa cítim ako ryba vo vode. Len ten politický rybník nie je až taký čistý, ako som si na začiatku predstavoval.
ako župný poslanec nemáš veľké právomoci. Máš vôbec šancu niečo zmeniť?
Verím, že áno. V našom kraji máme napríklad 14 domovov sociálnych služieb. Chcel by som, aby ich služby boli kvalitnejšie, aby vedenie bolo energické a aby sme za tých päť rokov otvorili aspoň jednu nový Domov sociálnych služieb DSS, pretože je ich málo. Chcem dosiahnuť, aby sa ľudia nehlásili do zariadení sociálnych služieb len preto, že im nič iné nezostáva, ale preto, že dostanú kvalitné sociálne služby a budú sa tam cítiť dobre. Sociálne služby pre zdravotne postihnutých sa musia stať priestorovo aj finančne dostupné, musia predovšetkým reflektovať ich potreby. Súčasný systém je nastavený tak, že sa väčšinou poskytujú uniformné služby pre všetkých rovnako. Nie sú šité na mieru. Ak človeku takéto služby nesedia, tak sa takýto klient stáva záťažou pre DSS a DSS je zasa ťarchou pre klienta.
máš konkrétny príklad?
Jasné. Chcem, aby všade tam, kde je to možné, mohli klienti DSS bývať samostatne, napríklad v jednoizbovom byte alebo v nejakej forme
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.