Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mal som pocit, že ste ľahostajní

.michal Magušin .rozhovory

Ako sa zmenilo jeho vnímanie Slovenska po vražde Jána Kuciaka? Čo si na 70-ročnej histórii moderného štátu Izrael najviac cení a čo ho mrzí? Izraelský veľvyslanec Zvi Aviner Vapni.

Mal som pocit, že ste ľahostajní BORIS NÉMETH Zvi Aviner Vapni, izraelský veľvyslanec pre Slovensko.

david Ben Gurion vyhlásil nezávislosť štátu Izrael 14. mája 1948, teraz oslavujete 70. výročie. Pri príležitosti osláv váš premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael je „stúpajúca svetová mocnosť“. Ako tým slovám rozumiete vy?

Napriek tomu, že nie sme veľká krajina, je nás okolo osem a pol milióna a rýchlo sa blížime k deviatim miliónom obyvateľov, sme v niektorých oblastiach superveľmocou. Dám vám dva príklady. Myslím, že Izrael si skôr ako ostatné krajiny uvedomil, aké nebezpečné sú kybernetické hrozby. Mimochodom, tento rok na konferencii GLOBSEC vystúpi Isaac ben Israel, ktorý bol dlhé roky armádnym generálom a mal na starosti technologických rozvoj v bezpečnostnej sfére. Práve jemu politické vedenie krajiny pred pár rokmi zverilo úlohu vybudovať systém, ktorý nás bude chrániť pred kybernetickými hrozbami. 

V tom čase to bolo kompletné sci-fi, ľudia sotva vedeli, čo slovo kybernetika znamená. Teraz si každý uvedomuje, že súčasťou budúcich vojenských konfliktov budú aj hackerské útoky. A Izrael v tejto oblasti patrí medzi svetovú špičku. Dôkazom sú firmy ako Checkpoint, ale aj to, že k nám pravidelne chodia ľudia z celého sveta čerpať inšpiráciu. V Izraeli existuje aj miesto, kde si najnovšie poznatky z kybernetickej oblasti vymieňa súkromný a verejný sektor a myslím, že sme jedna z prvých krajín na svete, ktorá má vládnu inštitúciu zastrešujúcu celú túto problematiku. Druhý príklad izraelskej výnimočnosti je všeobecnej známy a dá sa zhrnúť do slov start-up národ. Týmto výrazom opisujeme prostredie, ktoré praje inováciám. 

Izrael má na akciovom trhu NASDAQ najviac technologických firiem po Spojených štátoch. Máme pritom aj veľa exitov, teda situácií, keď izraelská firma vyvinie určitú technológiu a veľké spoločnosti ju od nej odkúpia. Minulý rok išlo napríklad o firmu Mobileye, ktorá vyvíja senzory pre samoriadiace autá. Túto spoločnosť kúpil počítačový gigant Intel za viac než 15 miliárd dolárov. Táto firma pritom začala ako projekt dvoch profesorov na izraelskej univerzite Technion.

slovám Benjamina Netanjahua teda rozumiete tak, že ste výnimoční v oblasti kybernetickej bezpečnosti a startupov?

Áno, myslím si totiž, že žijeme v dobe, keď nerozhoduje len počet tankov a lietadiel. Toto je zlatý vek malých krajín, vďaka technológiám, vďaka tomu, že dvadsiatka šikovných ľudí, ktorí spolu sedia v jednej miestnosti, vedia zmeniť svet. 

sedmička je číslom plnosti. Izrael oslavuje 70. výročie existencie na mape vo veľmi komplikovanom regióne. Spomenuli ste dve oblasti, v ktorých ste výnimoční. Aká idea či filozofia je však v pozadí existencie štátu Izrael a spomínaných úspechov?

Je to kombinácia niekoľkých vecí. Po prvé platí, že potreba je matkou inovácií. Keď niečo potrebujete, musíte to vyvinúť, obzvlášť v situácii, keď nemôžete očakávať pomoc od susedov. Keďže žijeme v krajine, ktorá je extrémne suchá, nemáme veľa zrážok a vody. Rieka Jordán v skutočnosti nie je rieka a Galilejské more v skutočnosti nie je more, len malé jazero. Nemáme vodu. Čo spraviť v takej situácii? Vymysleli sme kvapkovú závlahu, ktorá sa teraz používa na celom svete. Naše špičkové technológie sa často vyvinuli vďaka vojenskému vývoju. Naša obrana musela mať vysokú úroveň a zároveň sme nemali peniaze na to, aby sme si kedykoľvek mohli zavolať dve stovky inžinierov, ktorí vyriešia problém. Zobrali sme preto mladých vojakov, ktorí mali 18 rokov a najlepšie výsledky v škole, posadili sme ich do jednej miestnosti a povedali im: Nájdite technické riešenie na daný problém. Vznikol kreatívny tím, ktorý vyvinul novú technológiu. Mnohé z tých inovácií našli potom uplatnenie aj v nevojenskej sfére a stali sa základom mnohých firiem. Druhým hlbokým dôvodom úspechu Izraela je niečo, čo nazývam židovskou perspektívou, ktorá pretrváva stáročia. 

ako si ju máme predstaviť?

Židovské komunity boli typické tromi vecami: vzdelávaním, rodinou a prácou. Židia si vždy cenili vzdelanie a aj v stredoveku trvali na tom, aby ich deti vedeli čítať a písať. Dôvod je jednoduchý: naše náboženstvo si vyžaduje, aby sme vedeli čítať. Na rozdiel od iných náboženstiev nemôžete v synagóge len stáť, mali by ste aktívne čítať text. V židovskej tradícii má otec rodiny povinnosť naučiť deti čítať, vzdelávať ich. Tradícia nehovorí, že otec sa má v prvom rade postarať o jedlo či odev, dokonca nehovorí ani to, že ich má v prvom rade fyzicky ochrániť. Prvoradou povinnosťou otca je vzdelávanie. Druhým dôležitým faktorom je rodina. Keď žijete v malých komunitách, na miestach, ktoré často nie sú židom priateľsky naklonené, je rodina základnou vecou. Posledným faktorom je dôraz na prácu. Musíte pracovať, excelovať, dostať zo seba to najlepšie. Je to dôležité pre vaše prežitie, očakáva sa to od vašej rodiny a prostredia. Vyplýva to aj z nevyhnutnosti, lebo ak napríklad žijete v 17. storočí v Nemecku, nedostanete nič, ak si to sami nezabezpečíte. Nezískate dobrú pozíciu vo vláde, lebo to nemáte povolené. Dlho sme nemohli ani navštevovať univerzity, až po Veľkej francúzskej revolúcii. Čo teda dosiahnete, závisí len od vašej šikovnosti, od vašej rodiny, komunity, vzdelania a práce. Tieto faktory sú podstatou súčasného štátu Izrael.

aká udalosť v dejinách moderného Izraela je pre vás osobne kľúčová?

Mám na mysli niekoľko. Poviem vám však o jednej, na ktorú som veľmi hrdý a ktorej ľudia nevenujú až tak veľa pozornosti. Máme nášho Ľudovíta Štúra. Volá sa Eliezer Ben-Jehuda. Musíte si uvedomiť, že až do 19. storočia ľudia čítali Tóru po hebrejsky, ale hebrejčinu v každodennom živote nepoužívali. Používali jidiš, alebo hovorili po nemecky, po francúzsky a podobne. Hebrejčina bol posvätný jazyk. Keď však vznikol Izrael, Ben-Jehuda povedal, že všetci ľudia, ktorí sa vracajú do spoločnej vlasti, by mali mať jeden jazyk. Zostavil preto slovník hebrejčiny, v ktorom boli všetky slová z Tóry, ale medzi nimi sa, samozrejme, nenachádzali slová, ktoré by pomenovali lietadlo, vlak či mobilný telefón. Ben-Jehuda ich preto vymyslel. Som naozaj hrdý, že hebrejčina je jazyk, ktorý v Izraeli všade používame. Toto je náš jazyk, jazyk, v ktorom sa mi sníva, v ktorom rozmýšľam, ktorý používajú moje deti doma. Som hrdý, že máme jednotný jazyk, ktorý nás spája. Poviem vám ešte o jednej veci, na ktorú som hrdý. Keď vznikal štát Izrael, bolo nás šesťstotisíc. Teraz je nás takmer deväť miliónov. Keď sme vznikali, naša armáda bola skôr domobranou. Okamžite sme pritom boli napadnutí našimi susedmi. Veľmi nám pomohli zbrane z Československa, za čo sme veľmi vďační, preslávili sme sa však aj tým, že naši veliaci dôstojníci nestáli v závetrí, ale stáli na čele vojska.

„Každý vie, že hlavným mestom Izraela je Jeruzalem, všetky štátne návštevy smerujú aj do Jeruzalema, bol tam aj váš prezident Andrej Kiska.“

izraelská moderná 70-ročná história je aj históriou násilia. Päť izraelsko-arabských vojen, neustále napätie s Palestínou či s Iránom, obvinenia z porušovania medzinárodného práva... Viem, že zvlášť pre veľvyslanca je ťažké byť kritický k vlastnej krajine, ale predsa: čo bolo podľa vás najväčším zlyhaním Izraela za posledné desaťročia?

Premeškali sme niekedy v našej histórii príležitosť, aby sme s našimi susedmi uzatvorili mier? Ja takúto príležitosť nevidím.  Musíte chápať, že naše vzťahy so susedmi sú veľmi komplikované. Keď premiér Ben Gurion pred 70 rokmi vyhlásil nezávislosť, reagoval tak na rozhodnutie OSN, podľa ktorého mali vzniknúť dva štáty: arabský a židovský. Keď sa pozriete na mapu, podľa ktorej mali tieto štáty vzniknúť, tak to vyzerá šialene. Vznikli by dva štáty, ktoré nie sú životaschopné. Ben Gurion napriek tomu toto rozhodnutie rešpektoval, na rozdiel od Arabov, ktorí odmietli akýkoľvek variant so štátom Izrael. V srdci súčasného konfliktu stále stojí fakt, že mnohí Arabi doteraz odmietajú uznať nezávislý izraelský štát. Tento konflikt sa preto nedá čítať čierno-bielo. Dnes už existujú dva štáty, s ktorými máme diplomatické vzťahy a ktoré nepatria do okruhu nepriateľov Izraela – je to Egypt a Jordánsko.  V súčasnosti čelíme dvom veľkým hrozbám: teroristickým organizáciám a Iránu. 

vždy, keď sa hovorí na Západe o Izraeli, vyskytne sa argument o tom, ako Izrael v palestínskej otázke porušuje medzinárodné právo. Nepýtam sa vás na váš postoj, lebo je jasný. Skôr ma zaujíma, či sa vám darí presviedčať ľudí na Slovensku, že ani táto vec nie je čierno-biela.

Na Slovensku sa stretávam s veľkým pochopením toho, aká je to komplexná situácia. Predtým som pôsobil v USA a Američania sú naši najväčší spojenci, ale keď sa pozriem na iné krajiny Západu, tak reakcie Slovákov sú veľmi ústretové. Niektorí ľudia na Západe tvrdili, že Blízky východ by bol skvelým regiónom, nebyť izraelsko-palestínskeho konfliktu. Pozrite sa však do regiónu teraz. Takmer žiadny z problémov, ktoré sa tam dejú, nesúvisí s Izraelom. Problémy sa týkajú historických problémov medzi Iránom a Arabmi,  medzi sunnitmi a šiítmi, medzi Kurdmi, jezídmi a strašným Asadovým režimom, ale nemá to nič s Izraelom. Vznikol však naratív, akoby bol náš konflikt s Palestíncami ten hlavný. Nie je to pravda, tento konflikt je dôležitý hlavne pre nás a musíme si ho spolu s Palestíncami sami vyriešiť. Nemyslím si, že tento konflikt je svetovým problémom, preháňa sa to.

izrael je prítomný aj v momentálnej vojne v Sýrii, 10.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite