karel Schwarzenberg čochvíľa oslávi osemdesiat rokov. Čo podľa vás najviac vyformovalo jeho osobnosť?
Snopko: Tých šesťsto rokov ich rodu. On si to všetko nesie v pamäti: mená, životné údely, udalosti, majetky, skúsenosti, výhry, prehry. Má zažitú celú súčasnú Európu. Jej dejiny sú súčasne aj dejinami jeho rodu. Knieža Schwarzenberg je ten typ veľmoža, ktorého predkovia vždy so šabľou v ruke viedli v prvej línii svojich vojakov do boja. A táto vlastnosť mu ostala.
Mikloško: Súhlasím. Tiež si myslím, že v prvom rade je to výchova, odmalička vedená v duchu veľkej rodovej kontinuity. Z generácie na generáciu sa tam sprostredkúva pamäť všetkých udalostí, ktoré s rodom súviseli, a takisto múdrosť týchto ľudí. Raz nám Schwarzenberg rozprával o svojom „dědečkovi“, ktorý mu povedal, že keď niekde počuje nejaký nový bonmot alebo príslovie, má si overiť, či sa nachádza medzi rímskymi prísloviami. A ak ho tam nenájde, môže na taký bonmot pokojne zabudnúť. Alebo inokedy, boli sme s ním v Scheinfelde na jednom zo stretnutí československých intelektuálov a v nedeľu som s ním šiel do kostola. Cestou som sa ho opýtal, kto je v tom kostole farárom. A on mi na to: „Tu sú františkáni. Pozvali sme ich sem my. Pred tristo rokmi.“ To je ten duch veľkej kontinuity, pamäti a zodpovednosti. Knieža si navyše uvedomuje, že každý jeho krok raz bude hodnotený tak, ako kroky jeho predkov.
aristokratický pôvod, klasické vzdelanie. To dnes už mnohí poznajú skôr z kníh a znie to ako čistá exotika z minulosti. Učí nás nejako Karel Schwarzenberg rozumieť svetu aristokracie, alebo aspoň duchovnému aristokratizmu?
Snopko: Všetko klasické vzdelanie nám bude nanič, keď k nemu nedokážeme priradiť aj odvážne srdce. Podľa môjho presvedčenia je základom aristokracie okrem „dobrého pôvodu“ takisto tradícia, vzdelanie, česť a odvážne srdce.
Mikloško: Isteže, veď aj jeho život formovali ťažké udalosti: vojna, vyhnanstvo, útek z Československa a všetko to ďalšie, čo nasledovalo. Pečať humanizmu si tak nesie v sebe odmala, pretože mal možnosť vidieť okolo seba veľkú biedu. Keď bola v Maďarsku revolúcia v roku 1956, Schwarzenberg už žil v Rakúsku. Maďari vtedy pred Rusmi utekali do Rakúska cez bahnité močariská. A on sám vtedy v tom bahne na chrbte prenášal úplne vyčerpaných Maďarov. Tento hlboko vpísaný rozmer ľudskosti by sme si mali na ňom všimnúť najviac. Nie náhodou bol predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva. A milou symbolikou je aj to, že sa narodil 10. decembra, ktorý je od roku 1950 Dňom ľudských práv.
nie je potom zvláštne, že česká spoločnosť v roku 2013 v prezidentských voľbách dala prednosť Milošovi Zemanovi pred uznávaným nositeľom humanizmu, pred týmto mužom odvážneho srdca? Ako si to vysvetliť?
Mikloško: Je to problém priamej voľby prezidenta. Tá je len duchovným obrazom krajiny. A odvtedy až dodnes sa nám ten obraz ukazuje pred očami: česká spoločnosť sa ocitá vo veľkej kríze.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.