Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Som vedec, nie kovboj

.denisa Gdovinová .rozhovory

Dotácie na vedu a výskum získali pochybné firmy, za čo je minister Plavčan vystavený tvrdej kritike. Jeden z neúspešných žiadateľov o grant Róbert Mistrík hovorí, čo bolo na celom tomto procese čudné a nezdravé.

Som vedec, nie kovboj BORIS NÉMETH Róbert Mistrík z firmy HighChem sa o grant uchádzal bez úspechu.

do výzvy ste sa zapojili s vašou firmou Highchem, a neuspeli ste. S akým projektom ste súťažili?

Spolu s Chemickým ústavom SAV sme pripravili unikátny projekt hĺbkového mapovania molekúl v ľudskom organizme. Do istej miery by sa dal prirovnať k mapovaniu DNA na začiatku milénia, čo vtedy spustilo vedeckú revolúciu. Nie je to nafúknuté vyjadrenie, vieme to podložiť reálnymi argumentmi. Ako jedni z mála, ak nie jediní na svete, vlastníme technológiu na rozsiahle mapovanie malých molekúl, bez nej sa nikto v tejto oblasti nepohne ďaleko. Oslovilo nás so záujmom o túto technológiu renomované konzorcium anglických univerzít a spoločne žiadame o grant Wellcome Trustu. Aj keď ten primárne nepodporuje súkromné firmy, kvôli nám sa hľadala forma pre partnerstvo. Našu technológiu používa kdekto – od FBI cez environmentálnu organizáciu EPA, ktorá odhalila škandál Volkswagenu, až po Samsung, Nike, Apple a rôzne farmaceutické firmy. Naozaj teda máme niečo za sebou. Náš projekt mohol Slovensko zviditeľniť bezprecedentným spôsobom a hlavne výsledky by boli uchopiteľné a reálne dostupné. 

čo si pod tou technológiou možno predstaviť? 

Výsledkom projektu by bola databáza experimentálne zistených chemických látok vrátane spektier, ktoré sa nachádzajú v ľudskom organizme. Celý svet by používal databázu vytvorenú Slovákmi. Už dnes existuje nami vytvorená databáza prístupná voľne na internete, obsahujúca látky ako drogy, lieky, jedy či potravinové doplnky. Bola by tam však ešte jedna podkategória – človek. To je pre biomedicínsky výskum nesmierne dôležité. Keď chceme skúmať ochorenia človeka, musíme najprv vedieť, čo všetko sa v ňom nachádza. Je to kľúčová potreba pre mnohé ďalšie výskumy a je vyvíjaný veľký tlak na to, aby sa v tejto oblasti pokročilo. 

prečo sa o to zaujíma Apple? 

V Sillicon Valley si chceli byť absolútne istí, že technika, s ktorou prichádza človek do bezprostredného kontaktu, neobsahuje toxické látky. Najprv naše systémy začal používať Fitbit, potom Apple či Nike. Zoznam potenciálne toxických látok sa neustále rozširuje a firmy sa im pri vývoji, výrobe či nákupe materiálov musia bezpodmienečne vyhnúť. Preto používajú databázu na kontrolu chemických látok vo „wearebles”, teda technike, ktorá sa nosí bezprostredne na tele ako hodinky či okuliare. 

„Náš projekt mohol Slovensko zviditeľniť bezprecedentným spôsobom a hlavne výsledky by boli uchopiteľné a reálne dostupné.“

naozaj doteraz dostatočne nepoznáme molekuly v ľudskom tele? 

Nepoznáme ich kompletné zloženie. Keď mám vzorku krvi, viem ju zmerať a vidím tam niekoľko tisíc látok. Ale neviem, čo sú zač. Preto potrebujem mať ich odtlačky prstov v podobe spektier. Keď kriminalisti nájdu na stole odtlačky prstov, vedia povedať, že ich majiteľ určite existuje. Ale nevedia ho identifikovať, ak odtlačky nenájdu v databáze. Toto je analógia k nášmu projektu. Mnohé z látok môžu byť známe, ale potrebujeme poznať spektrum molekuly, aby sme ju identifikovali. Keď chce Apple zistiť, čo sa nachádza vo wearebles, zmeria spektrum, pozrie sa do našej databázy a zistí, čo je to za látku. 

viete teda identifikovať všetky otlačky na stole? 

Snažíme sa o to, no nie je to vôbec jednoduché. Preto potrebujeme tých sedem miliónov, ktoré sme vo výzve žiadali. Zdôvodnili sme pritom každé euro. Keby to bolo také jednoduché, aj firmy ako Apple by si to dali urobiť v inej firme ako servis. 

mohol by tento výskum byť veľkým pokrokom aj v odhalení fungovania niektorých chorôb? 

Časť projektu sme zamerali aj na hľadanie biomarkerov Alzheimerovej choroby. Chceli sme totiž začať hĺbkovou analýzou mozgovomiechového moku – v tejto kvapaline pláva náš mozog a miecha. Čiastočne tak odráža chémiu, ktorá je v mozgu. Keby sme podrobne zmapovali zloženie moku, do istej miery vieme určiť zloženie chemických látok v mozgu. Podotýkam, že na úrovni malých molekúl, akými sú cholesterol, aminokyseliny či vitamíny. Keby sme poznali podrobné zloženie moku, vedeli by sme porovnať sto chorých a sto zdravých ľudí a nájsť rozdiely. Na základe toho by sme mohli hľadať nielen biomarkery, ale čo-to poodhaliť aj z mechanizmu ochorení. Mechanizmus Alzheimerovej choroby nie je známy a ani netvrdím, že by sme ho popísali. Ale hádam by sme aspoň rozšírili poznanie. 

aké prekážky vám stoja v ceste? 

Prístrojové vybavenie a celková experimentálna infraštruktúra. Namerať spektrá vo formáte, ktorý potrebujeme, je náročné. Potrebujeme minimálne dva veľmi drahé prístroje. Po druhé, kupujeme štandardy, teda vzorky chemických látok, ktoré sú známe. Cez systém, ktorý funguje ako Amazon na chemické látky. Jeden štandard sa pohybuje v cene od 50 do 5000 dolárov, my ich potrebujeme v ideálnom prípade aj niekoľko tisíc. Nehovoriac o drahom laboratórnom spotrebnom materiáli. Ďalšou položkou sú, samozrejme, ľudia. My sme ochotní transparentne zverejniť, na čo všetko potrebujeme peniaze, a to aj ďaleko za horizont povinného zverejňovania. Kiežby tak učinili všetci. 

aké zdôvodnenie pri odmietnutí vášho projektu ste od komisie dostali? 

Najviac bodov sme stratili v kategórii – zabezpečenie odborných a administratívnych kapacít. Citujem z hodnotiaceho hárku: „...sú drobné pochybnosti o fundovanosti a odbornosti jednotlivých členov riešiteľských tímov za obidvoch partnerov projektu.” To považujem za nehorázne. Firmy, ktoré majú jedného zamestnanca, tieto kritéria splnili? V tejto budove spolu s „dohodármi” pracuje pätnásť ľudí, sedem z nich má PhD. Na našej webovej stránke máme referencie v renomovaných karentovaných časopisoch, zoznam je dlhý dvadsať strán. Je to pre nás doslova urážka. Navyše, naša firma získala dva certifikáty excelencie, čiže Európska únia odporúča schválenie takýchto projektov na lokálnej úrovni. Prešli komplikovaným nezávislým posudzovaním v Bruseli, v ktorom sa hodnotila kvalita celej plejády parametrov. Sú podpísané dvoma eurokomisármi. Podľa mojich informácií má na Slovensku taký certifikát asi iba päť firiem. 

„Keď som si v súvislosti s touto kauzou prečítal mená ako Kaliňák a Počiatek, došla mi odvaha.“

kto je druhým partnerom vášho projektu? 

Chemický ústav SAV, ktorý patrí k jedným z najlepších vedeckých ustanovizní na Slovensku. A ten má vynikajúcich vedcov neúrekom, takmer všetci PhD. Keď sa riaditeľ ústavu Ing. Miroslav Koóš, DrSc. v mojej prítomnosti dozvedel, že problém nášho projektu bol hlavne v zabezpečení odborných a administratívnych kapacít, od hnevu išiel vyskočiť z kože.

v slovenskom vedeckom prostredí sa pozná každý s každým. Poznáte firmy, ktorých pochybné projekty financie získali? 

Chcel som o tom viac hovoriť. No keď som si v médiách prečítal v súvislosti s kauzou mená ako Kaliňák a Počiatek, ale aj niektoré iné mená, priznám sa, došla mi odvaha a viac sa k tomu vyjadrovať nebudem. Som vedec, nie kovboj.

vo svojom blogu ste napísali: „...v domácej komunite vedcov, výskumníkov, akademikov i inovátorov si dlho nikto netrúfal zahrávať sa s nebezpečnými ľuďmi motajúcimi sa okolo tohto astronomického balíka peňazí...”. Ako ste to mysleli? 

Dlho sa to nikto neodvážil kritizovať. Kedysi som veľa blogoval a časom som pochopil, že na politikov môžete nadávať, koľko chcete, ani pes po vás neštekne. Do tuhého ide, ak niekomu stúpnete na prívod peňazí. V tomto prípade ide o taký obrovský balík, že sa nikto neodvážil verejne sa ozvať. Až kým neunikol list rektorov a nespustila sa lavína. 

je problémom aj to, že výzva udeľuje také veľké dotácie? Vyjadrili ste sa, že v zahraničí to nie je časté. 

V Rakúsku či v Nemecku by nám také projekty závideli. Aby jedna firma s akademickým partnerom dostala také obrovské peniaze, to je veľmi nezvyčajné. Keď v USA niekto dostane šesťmiliónový grant, všetci o tom vieme. Dostáva to špičkové centrum, rozhoduje o tom kompetentná komisia, je to prísne regulované a presne zdôvodniteľné. Peniaze na vedu, výskum či inovácie sa nerozhadzujú takýmto hulvátskym spôsobom hlava-nehlava, nemá to vo svete obdobu. 

minister Plavčan sa na tlačovke vyhováral, že do procesov rozhodovania nevstupuje a o ničom nevie. Kto má teda za to v komisii prebrať zodpovednosť? 

Problémom je, že verejnosť procesu rozdeľovania peňazí nerozumie. Minister stojí na jeho čele a ja nevidím zmysel v tom, aby som sa vyjadroval, či za to nesie zodpovednosť. To akoby som sa vyjadroval k tomu, či ráno slnko vychádza a večer zapadá. To sú samozrejmé veci. Systém je však brilantne vymyslený, nájsť skutočného vinníka nie je ľahké. Uvidí sa, či a ako boli porušené pravidlá a či takýto nehorázny výber je s kostolným poriadkom. Či sa nám to páči, alebo nie, minister má pravdu, keď tvrdí, že Brusel bol pri tom, keď sa nastavovali takéto absurdné pravidlá. Treba tiež pripomenúť, že peniaze išli z veľkej väčšiny z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, to spravuje jedno riaditeľstvo, ktoré zamestnáva 700 ľudí. Ak ja dávam peniaze synovi, pýtam sa ho, načo ich použil. Je otázne, ako dohliada na celý proces výberu a použitia peňazí príslušný orgán z Bruselu. A či procesy v každej krajine prebiehajú takýmto nehoráznym spôsobom? Neviem, čo si o tom mám myslieť. 

ak nechcete hovoriť o konkrétych firmách, všimli ste si nejaké všeobecné vzorce, ktoré ukazujú na ich pochybnosť? 

Po prvé, nikde na svete nie je možné, aby niekto s ročným obratom 1 700 eur dostal niekoľko miliónov na vedu a výskum. Po druhé, my sme boli s našimi PhD. zamestnancami odmietnutí, firmy s dvoma zamestnancami to získali. Po tretie výzva bola najprv zrušená a potom znova vyhlásená – vtedy si firmy narýchlo pozapisovali vedu a výskum do obchodného registra. Zrazu nastala na Slovensku inovačná eufória. Začul som argumenty, že išlo o startupy. To ale nebola výzva pre ne. Im sa šesť miliónov nikde nedáva, na to majú iné kanály, nazývané seed money. Veľmi dobre to vysvetlil na svojom videoblogu Miroslav Beblavý.

vo svojom blogu ste napísali aj to, že konanie rektorov Slovenskej technickej univerzity a Univerzity Komenského, ktorí upozornili na korupciu v otvorenom liste, nie je až také hrdinské. 

Vysvetlím kontext. Boli dve výzvy, každá zhruba po tristo miliónov eur. Prvá bola pre súkromné firmy, ktoré museli byť v partnerstve s nejakou verejnou inštitúciou. Tieto firmy si partnerov našli v univerzitách. V druhej výzve mohol byť žiadateľom ktokoľvek. V prvej výzve spomínané univerzity popodpisovali zmluvy bez slova. Keď sa v druhej výzve našli medzi neúspešnými, ozvali sa. 

„Ak má mať Nemecko ministra, ktorý vo vedeckej oblasti podvádza, potom poprieme všetko, na čom bola táto krajina vybudovaná.“

v blogu ste napísali: „Takéto rádioaktívne zmluvy by v civilizovanom svete alebo, ak chcete, v prvoligovej Európe viedli k okamžitej abdikácii.” Čo takéto správanie podľa vás o rektoroch hovorí? 

Ja to už nebudem komentovať, kvôli týmto vyhláseniam som si vypočul nejednu vyhrážku. Teraz sú na rade akademické senáty, je tam dostatok inteligentných ľudí, aby posúdili motívy a dôsledky. Situácia sa však dostala tak ďaleko, že rektori sa stávajú v tomto príbehu nepodstatní, problém je obludný systém. 

opozícia za tento škandál žiada Plavčanovu hlavu. Dokáže podľa vás veda a výskum rozbúriť davy? Nie je to príliš vágna téma, pri ktorej občania nemajú pocit, že sa ich priamo dotýka? 

Pred šiestimi rokmi bol v Nemecku veľký škandál ministra obrany Karla-Theodora zu Guttenberga. Bol najväčšou hviezdou nemeckej politiky, populárnejší než Angela Merkel. Bola to superstar. Jedného dňa však vyšlo najavo, že jeho dizertačná práca bol plagiát. Kancelárka sa ho zastávala slovami, že do vlády prijala ministra, a nie vedeckého asistenta. No v parlamente zaznel iný názor: „Nemecko nemá ani ropu, ani zlato, má len obrovský vedecký potenciál. Ak má mať Nemecko ministra, ktorý vo vedeckej oblasti podvádza, potom poprieme všetko, na čom bola táto krajina vybudovaná.” V Berlíne boli demonštrácie a Guttenberg do pár dní padol. A pritom nespreneveril ani cent. To odzrkadľuje, ako k vede pristupujú inde.

Róbert Mistrík

Vyštudoval Chemicko-technologickú fakultu STU, doktorandské štúdium ukončil na Viedenskej univerzite v roku 1994. V roku 1998 založil firmu HighChem, ktorú dodnes vedie, zameriava sa vývojom softwarových modulov pre hmotnostnú spektrometriu. Bol zakladajúcim členom SaS v roku 2009, krátko na to zo strany odišiel. Je ženatý, má dve deti. 

.diskusia
.neprehliadnite