Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sme zbierka mikroorganizmov

.frédérique Hazéová .rozhovory

V detstve hľadel na hviezdy a sníval, že raz bude objavovať tajomstvá vesmíru. Vyrástol však v Sovietskom zväze, v židovskej rodine, čo nebola najlepšia kombinácia. Svoj zrak preto uprel opačným smerom. Mikrobiológ, znalec primitívnych technológií a zanietený cestovateľ Slava Epstein.

Sme zbierka mikroorganizmov ALENA KUZUB/RBC Slava Epstein: 99 percent diverzity života, o ktorom vieme, že existuje, sme nikdy nevideli ani neskúmali. A to všetko sú mikróby.

vaším detským snom nebolo hľadieť cez mikroskop, ale cez teleskop – smerom nahor. Ako ste sa od vesmíru dostali k štúdiu mikrokozmu?

Od detstva ma fascinovala optika, ktorá astronómiu a mikrobiológiu čiastočne prepája, keďže ani jedna z nich by bez sofistikovanej optiky nemohla existovať. Keď som v dospelosti nemohol študovať fyziku a astronómiu, bolo takmer prirodzené presunúť sa do mikrobiológie. Navyše, baktérie pod mikroskopom vyzerajú ako hviezdy. To najväčšie a najmenšie je od seba nerozoznateľné.

prečo ste nemohli študovať astronómiu?

Narodil som sa v sovietskom Rusku s nie najlepším pôvodom – v židovskej rodine. A na tých existovali významné, aj keď nenásilné kvóty. Pre mňa by preto bolo priam nemožné dostať sa do blízkosti fyziky či matematiky. 

v čom je mikrobiológia odlišná? Prečo ste tento odbor študovať mohli, zatiaľ čo astronómia by vám bola odopretá?

To by ste sa museli opýtať Sovietov. Tieto kvóty neboli nikdy oficiálne, nikdy ste si nemohli byť istí. Všetko sa zakladalo na chýroch, dohadoch a pozorovaní. Povrávalo sa, že v biológii boli kvóty menej striktné než v odboroch, ktoré boli nejako prepojené s obranou či zbrojením. Fyzika a matematika sú k tomu najbližšie, zatiaľ čo biológia tomu vtedy bola na míle vzdialená. 

„Zložitosť alebo náročnosť situácie závisí od vášho vnímania. Niektoré sú ťažké len preto, že si to myslíme.“

po skončení štúdia ste si ako mikrobiológ nemohli nájsť prácu, podarilo sa vám to až na Kamčatke. 

Práve preto som nikdy ani na chvíľu nepochyboval, že raz emigrujeme. Otázka bola kedy. Bolo veľmi ťažké definovať ten správny moment, keďže to bolo opäť založené len na chýroch a dohadoch. Museli ste si načasovať žiadosť o odchodové vízum na okno, ktoré ešte nebolo otvorené. Ako ho odhaliť? Hovorili sme s priateľmi, ktorí hovorili s ďalšími priateľmi a tak ďalej. 

emigrovali ste do USA. Neovládali ste angličtinu a dlho ste si nemohli nájsť prácu. Čo bolo po príchode do Spojených štátov najťažšie? 

Viete, ja som optimista. Nevyliečiteľný. Všetko vidím cez ružovú šošovku. Zložitosť alebo náročnosť situácie závisí od vášho vnímania. Niektoré sú ťažké preto, že si to myslíme. Nie preto, že by také skutočne boli. Mali sme každodenné problémy a jazyk bol jedným z nich, ale učil som sa ho, vedel som, že ho raz budem vedieť, tak kde by bol problém? Žiadny som nevidel. 

nakoniec ste si našli aj prácu na univerzite a začali sa venovať zaujímavému fenoménu – temnej hmote. Makro a mikrokozmos totiž okrem optiky spája aj práve tento pojem. Tú vesmírnu si vieme čiastočne predstaviť. Čo však znamená temná hmota vo svete mikróbov?

Ľudí takmer vždy prekvapí, že 99 percent diverzity života, o ktorom vieme, že na tejto planéte existuje, sme nikdy nevideli ani neskúmali. A to všetko sú mikróby. Jediné, čo o nich vieme, je, že existujú a že sú všade. V každom kvetináči s hlinou sa skrývajú stotisíce až milióny druhov s absolútne nepoznanými vlastnosťami. Metaforicky sa tieto nepreskúmané masy mikróbov označujú ako tmavá hmota.

tušíme vôbec, čo tú tmavú hmotu tvorí?

Máme isté vedomosti, ktoré sme získali extrakciou DNA z pôdy. Vďaka tomu vieme, že tmavú hmotu mikroorganizmov tvoria obrovské skupiny, triedy a druhy, z ktorých sme nikdy neskúmali ani jediného konkrétneho zástupcu. Nejde teda o ojedinelé druhy podobné svojim príbuzným, ktorých sme už preskúmali v laboratóriách. Sú to obrovské jedinečné skupiny s absolútne nepoznanými vlastnosťami. 

prečo ich vedci nepreskúmali?

O organizme sa dozviete viac tým, že ho preskúmate v laboratóriu. Tieto bunky však v laboratóriu nevyrastú. Nevieme ako ich „vypestovať“ do kolónií, ktoré by sme mohli študovať. A jedna malá bunka, ktorú nevidíte fungovať, reagovať a pracovať v skupine, na výskum nestačí. Približne jednému percentu mikróbov sa v laboratóriu darí. Zvyšku nie. O tomto fenoméne pritom vieme desiatky rokov. Najstaršia publikácia, ktorú som objavil a ktorá o tejto nerovnosti hovorí, je z roku 1898, čo bolo len pár rokov po objave Petriho misky. Táto výzva je teda taká stará ako samotná mikrobiológia.

prečo to vedcov viac neznepokojuje? 

Chýbajúce mikroorganizmy mali pre nás len akademický význam. Až keď sa zistilo, že by mohli mať praktický význam, začali im venovať väčšiu pozornosť. Stojíme zoči-voči nedostatku nových antibiotík a stúpajúcej odolnosti baktérií voči tým existujúcim. Keďže väčšina antibiotík pochádza práve z mikroorganizmov, vyvinul sa medzi vedcami prirodzený záujem o to, čo by mohli obsahovať dosiaľ nepreskúmané mikróby. 

„Zložitosť alebo náročnosť situácie závisí od vášho vnímania. Niektoré sú ťažké preto, že si to myslíme.“

v temnej hmote teda nie sú mikroorganimy, ktoré by priamo interaktovali s ľuďmi? 

V našom tele sa nachádza len niekoľko mikroorganizmov, ktoré sa doteraz nepodarilo kultivovať a preskúmať.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite