čo si vôbec máme predstaviť pod pojmom kresťanská politika?
Eduard Heger (EH): Je dôležité pochopiť, že kresťan je človek, ktorý má vzťah s Bohom. Hodnoty, ktoré v sebe nesie a podľa ktorých žije, sú zároveň tie, ktorých pôvodcom je Boh. Ak by sme to chceli preniesť do kresťanskej politiky a do kresťanského žitia, tak kresťan prakticky nemôže klamať, podvádzať či kradnúť. Niežeby si to nemohol dovoliť, ale ak to urobí, automaticky je konfrontovaný so svedomím, s Bohom a obcou, v ktorej žije. Ak niečo spravíte, okamžite dostávate spätnú väzbu, ktorá vás núti buď ku korektúre, alebo vás vytesňuje. Kresťan nerobí politiku preto, aby bola kresťanská, len aplikuje kresťanské hodnoty do svojej práce.
Alojz Hlina (AH): Pred 2 000 rokmi priniesol Ježiš náboženstvo a tam sa začal tvoriť fundament kresťanskej politiky. Nadstavba toho fundamentu, evanjelia, je kresťanská sociálna náuka cirkvi, a až potom je politická práca kresťanského politika. Kresťanská politika by nemala byť fatalistická v zmysle „pomodlíme sa a uvidíme“. Pán Boh má strašne veľa inej roboty, on nemôže riešiť náš zákonník práce. On nám dal slobodu v tom, že si to môžeme upraviť my, vedomí si fundamentov.
Juraj Šúst (JŠ): Kresťanská politika je snaha zlaďovať rozličné záujmy v spoločnosti pre spoločné dobro a občianske priateľstvo. Ak sa pozrieme na moderné dejiny, môžeme si všimnúť rozličné ideológie, ktoré tejto téze protirečili. Fašisti možno mysleli na dobro árijskej rasy, ale nie na Židov. Komunisti na dobro proletárov, ale nie zamestnávateľov a cirkvi. Čiže vždy je snaha alebo nebezpečenstvo, že tí, ktorí majú za úlohu sa snažiť o spoločné dobro rozličných skupín spravodlivo, budú uprednostňovať jednu skupinu na úkor druhej. V tomto zmysle by mal kresťanský politik byť principiálne spravodlivý, založiť to na rešpekte a dôstojnosti ku každej ľudskej osobe.
často sa u kresťanských demokratov stretávame s názorom, že oni to majú ťažšie, pretože sú kresťania. Deklarujú svoj rebríček hodnôt a chcú ten rebríček napĺňať. Tým sú na politickom trhu v nevýhode, lebo ostatní nemusia mať latku nastavenú tak vysoko.
AH: Ak chce niekto byť kresťanským demokratom, nemal by podľa mňa byť trikrát rozvedený. To nesedí. Čo vyžaruješ, to priťahuješ. Je pravda, že tie meradlá na kresťanského politika sú prísnejšie. Ale ja s tým problém nemám.
„Vždy je snaha alebo nebezpečenstvo, že tí, ktorí majú za úlohu sa snažiť o spoločné dobro rozličných skupín spravodlivo, budú uprednostňovať jednu skupinu na úkor druhej.“
EH: Kresťania majú vyšší morálny štandard, preto je v poriadku, že sú na nich kladené aj vyššie nároky a nepovažujú to za neférové. Práve tento vyšší štandard však formuje celé prostredie a ovplyvňuje kultúru v krajine. V tom vidím veľký prínos kresťanov v politike.
JŠ: Pri kresťanoch sú voliči dôslednejší v tom, či politici žijú to, čo hlásajú. Zvlášť aj preto, lebo kresťanskí politici mávajú program, ktorý nie všetkým vyhovuje, napríklad keď hovoria o rodine. Samozrejme, že keď kresťanskí politici nežijú podľa deklarovaných mravných štandardov, iní na nich s radosťou poukážu. A či kresťanský charakter limituje politikov v snahe uspieť vo verejnom živote? Možno krátkodobo, pretože všetci politici sa spočiatku tvária, že sú spravodliví, ale v zákulisí konajú inak. Machiavellizmus je možno krátkodobo úspešnejší, ale dlhodobo nikdy. Vyskytli sa však aj kresťanskí politici, ktorí neodolali pokušeniu machiavellistickej politiky.
máte na mysli konkrétny príklad takého kresťanského politika?
JŠ: Nech by Jozef Tiso čokoľvek urobil dobre, vždy to bude kaziť jeho súhlas s protižidovskou politikou. A určite sa aj v súčasnosti ku kresťanskej politike hlásili politici, ktorí sú podozriví z korupcie. Nedokázali sa obhájiť a už nie sú v politike. Napríklad celá garnitúra okolo SDKÚ, ktorá tiež mala v názve „kresťanská“.
AH: Niekedy žasnem, čo všetko sa dá ospravedlniť. Počul som o veciach, ktoré údajne robil kresťanský politik, ktoré by pomaly neurobil ani komunista. Výsledky sú dôležité. Úlohou kresťanského politika nie je zabezpečiť svetový mier, na to máme venezuelskú miss. Úlohou kresťanského politika je aj chrániť ľudí, ktorí sú tu, ktorí trpia, sú v núdzi.
to robia aj politici, ktorí nie sú kresťania. V čom je však kresťanský politik odlišný od toho, ktorý sa ku kresťanstvu nehlási?
EH: Kresťan je človek, ktorý uveril v Ježiša Krista a v to, čo učil a žije podľa toho učenia. Preto nepotrebuje žiť len pre naplnenie svojich potrieb. Rozumie tomu, že žije pre spoločenstvo. Preto sú mu blízke politiky týkajúce sa rodiny, starostlivosti o núdznych, starých, ale aj rómska otázka, deti, školstvo a zdravotníctvo. Kresťanský politik sa odlišuje v prvom rade čistotou úmyslu. Kresťan už zo svojej podstaty by nemal byť „sebastredný". Hľadá riešenia pre spoločnosť.
BORIS NÉMETHAlojz Hlina, predseda KDH: „Ak chce niekto byť kresťanským demokratom, nemal by podľa mňa byť trikrát rozvedený. To nesedí. Čo vyžaruješ, to priťahuješ. Je pravda, že tie meradlá na kresťanského politika sú prísnejšie. Ale ja s tým problém nemám.“
AH: Ja si myslím, že je to predvídateľnosť. Volič u nás vie, že ste v niečom viazaný. Z kázania na hore priamo neurobíte ekonomický program na rast HDP, ale viete z neho vychádzať, je to fundament. Ten, kto chce voliť kresťanského demokrata, vie, že je tam určitá miera predvídateľnosti. Za niektoré veci jednoducho nemôže hlasovať, lebo keby hlasoval, už nebude kresťanský demokrat.
JŠ: Cieľom kresťanskej politiky je autentická ľudská spoločnosť. Jej uskutočnenie však neustále čelí hrozbám. V minulosti kresťanskí politici bojovali proti fašizmu, komunizmu, sekularizmu, ktoré vyčleňovali náboženstvo zo života spoločnosti. Otázkou je, čo je tá výzva dnes, čo narúša autentickú spoločnosť pod zámienkou, že jej pomáha. Podľa mňa je to individualizmus, podľa ktorého nám má záležať iba na našich túžbach a všetci nám majú pomáhať naplniť ich. To má dopad na vzťahy, ktoré sme si sami nevybrali: na vzťah k Bohu, ku krajine, k rodičom, starým, chorým. Stráca sa chápanie spoločného dobra. V demokracii je aj riziko, že strany sa zaujímajú iba o svoju ivoličskú skupinu a v princípe bojujú proti ostatným, čo vedie k rozdrobenosti spoločnosti. Výzvou je aj využitie technológií, prostredníctvom ktorých strany môžu manipulovať voličmi. Kresťanský politik by sa mal postaviť proti týmto trendom.
ak by sme sa teraz pýtali slovenských parlamentných strán, azda neexistuje ani jedna, v ktorej by neboli samozvaní kresťanskí politici. Zároveň, keď sa pozrieme na sociodemografiu voličov, a teda koho kresťania volia, sú rozdelení na všetky strany. Kto teda podľa vás reprezentuje kresťanského voliča na Slovensku?
AH: Bola koncepcia, že je lepšie, aby kresťania boli všade a nikde, ako niekde a sústredení. Ja si myslím, že pri presadzovaní kresťanskej politiky je lepšie, keď sú niekde a sústredení.
„Cieľom kresťanskej politiky je autentická ľudská spoločnosť. Jej uskutočnenie však neustále čelí hrozbám.“
kto teda reprezentuje kresťanov v politike?
AH: KDH.
nikto iný?
AH: Nájdite mi inú stranu, ktorá v programe reprezentuje kresťanské hodnoty, napríklad ochranu života od počatia po prirodzený koniec a ktorá to má aj v stanovách, má v stanovách kresťanský hodnotový svet.
napriek tomu nie ste v parlamente.
AH: Lebo žijeme absurdnú dobu. Máme v parlamente stranu, ktorá si hovorí Sme rodina a jej predseda má neviemkoľko detí s neviemkoľkými ženami.
EH: To, že kresťania volia rôzne strany, je realita. A ak vy hovoríte, že reprezentujete všetkých kresťanov, tak ich asi reprezentujete málo.
AH: Zle, áno. Ale lepšíme sa.
EH: Kresťanov reprezentujú v politike kresťania. OĽaNO má v súčasnosti najväčšie zastúpenie kresťanov v parlamente.
vráťme sa k číslam. Najviac kresťanov volí Smer. Sú zlí kresťanskí voliči alebo kresťanskí politici?
EH: Treba rozlíšiť, čo je obsah a ako ho vieme komunikovať. Musíme dať voličom najavo, že kresťanskí politici majú riešenia aj pre kresťanských voličov voliacich Smer.
JŠ: Ja mám pocit, že KDH a OĽaNO sa snažia aj týmto voličom priblížiť. Napriek tomu veľa z nich volí stranu, ktorá je symbolom korupcie. Ak by som reagoval na pána Hlinu, keď porovnáme históriu a stanovy, tak áno, KDH je strana, ktorá je s kresťanstvom úzko spojená. Ale každý uznáme, že je niečo iné dať si niečo do stanov a niečo iné je zas prakticky podľa toho konať. Je možné, že tento rozdiel je jednou z príčin, prečo sa ku KDH v poslednom čase voliči nehlásili. A v istom zmysle OĽaNO dosť pôsobí ako kresťanská strana. Väčšina poslancov sú kresťania, netaja sa tým a majú za sebou silné komunity.
bolo by lepšie, keby kresťania boli iba v jednom politickom subjekte?
JŠ: Asi by to bolo lepšie. Zároveň by tam bolo väčšie riziko, že ak by niečo nevyšlo, zdiskreditovalo by to celý prúd kresťanskej politiky.
AH: Jednotná forma je silnejšia a nemôže byť fatálna. Kresťanská demokracia je politická forma a to, že v tej forme sú dietky Božie, aj hriešne, tak už to raz je. Napríklad to, že bývalí francúzski prezidenti Chirac a Mitterrand boli sukničkári, neznamená, že všetci socialisti alebo konzervatívci vo Francúzsku sú sukničkári.
BORIS NÉMETHJuraj Šúst, šéf Spoločenstva Ladislava Hanusa: „Cieľom kresťanskej politiky je autentická ľudská spoločnosť. Jej uskutočnenie však neustále čelí hrozbám. V minulosti kresťanskí politici bojovali proti fašizmu, komunizmu, sekularizmu, ktoré vyčleňovali náboženstvo zo spoločnosti. Otázkou je, čo je tá výzva dnes.“
JŠ: Určite súhlasím s tým, že forma a idea je dôležitá. Otázka je, do akej miery je ten obsah živý, do akej miery sa vyprázdňuje, do akej miery sa musí nanovo vymýšľať.
dlhé roky zastupovalo kresťanov v politike Kresťanskodemokratické hnutie. Uplynul jeden rok od prekvapivej zmeny predsedu. Pán Hlina, podarilo sa vám stranu zmeniť?
AH: KDH nie je surfová doska. Je to veľká loď a keď otočíte kormidlo, chvíľu trvá, než loď zareaguje. Výhodou veľkej lode však je, že sa tam vojde veľa ľudí. Myslím si, že sa veci menia, ale nie preto, že ja chcem. Je to nevyhnutné.
zásadná reforma, ktorú sa v KDH za vášho predsedovania podarilo zaviesť, je pravidlo trikrát a prestávka z minulej soboty (pozn. red.: kandidáti do slovenského a európskeho parlamentu môžu kandidovať trikrát, potom nasleduje povinná prestávka). V strane to vyvolalo búrku, lebo ste tým „odstavili“ aj dlhoročne úspešné tváre KDH, europoslancov Annu Záborskú a Miroslava Mikolášika. Prečo?
AH: Po roku sme dokázali prijať túto reformu s 95 percentami podpory. Ak by sme to hnali rýchlejšie a skôr, bolo by to zraňujúcejšie. Pravidlo formálne pomôže tomu, aby sme v slovenskej politike našli Churchilla, alebo de Gaulla. Je totiž až úbohé, ako naši politici idú až do nedôstojného konca. Všetci sa nechali vyšachovať z parlamentu. Nikto nevedel odísť. Keď viete odísť v správny čas a vaša politika nechala pamäťovú stopu, ľud si vás vypýta späť. To sa stalo Churchillovi a de Gaullovi.
praktickým výsledkom tohto pravidla je aj to, že ľudia, ktorí reprezentujú značku KDH a sú rešpektovaní medzinárodne, ako napríklad Anna Záborská, nebudú môcť znova kandidovať – minimálne na jedno obdobie. Nebude škoda, že prídete o ľudí, ktorých tam voliči stále chcú mať?
AH: Schopnosťou lídra je vychovať si nástupcu. Stále je čas, voľby sú o dva roky. Bývalý minister financií z jednej nemeckej spolkovej krajiny chodí a rozpráva sa s nami, rozdáva skúsenosti. Nezvolený poslanec nemá sedieť za počítačom a nahnevane doň búchať, ale konať, pomáhať, odovzdávať skúsenosti. A treba si aj oddýchnuť a regenerovať. A treba si aj oddýchnuť a regenerovať.
„Je až úbohé, ako naši politici idú až do nedôstojného konca. Všetci sa nechali vyšachovať z parlamentu. Nikto nevedel odísť.“
vy ste okresali regionálne štruktúry v KDH, čo sa dlhodobo považovalo za Achillovu pätu strany. To, že 95 percent členov rady KDH hlasovalo za vaše uznesenie, je výsledkom tejto personálnej politiky?
AH: Podľa mňa je to výsledkom šiestackej fyziky. Koľko energie dáš, toľko dostaneš. Za rok som zažil a videl dosť. Stretával som sa s našimi ľuďmi. Ja totiž za nich cítim zodpovednosť. Napríklad za pani z Pastuchova. Mali sme stretnutie a ja jej volám, pretože je šéfkou nášho klubu v tej obci. Ona hovorí, že nemá auto a ani autobus jej nejde. Tak sme po ňu poslali auto, aby k nám mohla prísť.
vímate aj vy ostatní nejakú zmenu v KDH?
JŠ: Určite sa mení personálne. Politici, ktorí boli dlhodobo spájaní s KDH, sa stiahli alebo boli stiahnutí. Aj najnovšie interné pravidlo, tá reforma, naznačuje, že sa KDH snaží dať nových politikov do všetkých úrovní. Sú však už tí noví ľudia mienkotvorci? Ešte nie sú. Pravidlu „trikrát a prestávka“ sa dá rozumieť. Keď sa človek pozrie do histórie KDH, boli tam politici, ktorí žili z funkcií. Zároveň si však predstavujem, že v strane s históriou a dlhoročnými osobnosťami by mala byť komunikácia, aby sa to dalo konsenzuálne dohodnúť s oboma stranami. Formálne pravidlo je stále iba formálne pravidlo. Samo osebe neprinesie nové osobnosti.. Uvažujem teda, či by KDH viac nepomohlo, keby mladá krv radšej „porazila“ starších vo voľbách, než ich takto odstavila. Páči sa mi aj príklad z prostredia OĽaNO. Pri eurovoľbách poslanec Branislav Škripek kandidoval s Veronikou Remišovou. To bol taký pekný kresťanský model, že starší skúsenejší politik vytiahne niekoho zdola. Je to prirodzenejšie, ako to robiť nejakým čisto formálnym pravidlom.
AH: Na zjazde CDU mi hovorili, že vraj sa tam už pár rokov vie, ktorý človek o päť rokov nahradí Merkelovú. Nemecko je niekde úplne inde. Pre ochranu spoločenstva nemôžete povedať, že to stojí a padá iba na jednej osobe. Personálna politika je dôležitá. Zmyslom dobrého a vyspelého spoločenstva je, že má mechanizmy nato, aby fungovalo. V Amerike Kennedyovci pašovali rum a Morganovci boli piráti, keď začínali. Ale ich deti sa učili hrať na klavíri a rozprávať po francúzsky. Kultivovalo sa to. Proces bol prosto taký. No u nás je iný. Nekultivuje sa to, nezlepšuje sa to. Čia je to zodpovednosť? Možno aj nás, kresťanských demokratov. My sme sa často iba modlili. Nepomohlo.
BORIS NÉMETHEduard Heger, poslanec OĽaNO: „Kresťania majú vyšší morálny štandard, preto je v poriadku, že sú na nich kladené aj vyššie nároky a nepovažujú to za neférové. Práve tento vyšší štandard však formuje celé prostredie a ovplyvňuje kultúru v krajine.“
v OĽaNO kresťanská skupina dlhodobo deklaruje, že by rada vytvorila kresťanskú platformu alebo azda i vlastnú stranu. Sú zmeny v KDH pozitívnym signálom a motiváciou k tomu, že by sa kresťania v politike opäť viac združili v KDH, alebo si budú konkurovať?
EH: Pojem platforma sme použili kvôli konkrétnym veciam. Chceli sme deklarovať, že za týmto stoja ľudia s konkrétnymi hodnotami a cieľmi. Momentálne nám nenáleží nejako sa k zmenám vnútri KDH vyjadrovať. Výsledok sa ukáže. Už samotný výsledok volieb však bol pre nás veľkým prekvapením. Nikto z nás taký zlý výsledok KDH neočakával a ani si to neprial. Keď sa robia kroky, aby KDH bolo v parlamente, tak si myslím že práve pre súčasné problémy spoločnosti je dôležité, aby bola v parlamente strana s týmito hodnotami. Z tohto pohľadu by nás to iba tešilo.
črtajú sa vo vašich radoch či inde budúci kresťanskí lídri Slovenska?
AH: K tomu by pomohla prirodzenosť. Často je tu ambícia niektorých skupín lídra vytvoriť. Keby sme nemali ambíciu vybrať lídra, ale necháme ho sa vytvoriť, má to väčšiu prirodzenosť, ako keby sa to určilo.
JŠ: V KDH aj v OĽANO sú ľudia, ktorí sa snažia a majú líderské vlastnosti. Otázka však evokuje, že líder je ten, kto je najsilnejší. Ale to nie je kritérium pre kresťanskú politiku. V mojom chápaní je líder ten, ktorý inšpiruje a vytvára podmienky pre rast aj pre iných. Hneď mi napadajú v súvislosti s KDH lídri, ktorí neuspeli vo voľbách a už ani nie sú v politike. Myslím generáciu okolo Františka Mikloška, Vladimíra Palka či Jána Čarnogurského. Keď sa dnes pozriem na parlamentnú politiku, taký výrazný predstaviteľ kresťanskej politiky je Veronika Remišová. Súčasné KDH má zároveň veľkú nevýhodu, keďže je mimo parlamentu a musí riešiť „dedičstvo“ a daň celej dvadsaťročnej strany. Inak, dôležitá vlastnosť pre líderstvo je aj schopnosť vidieť za roh. Mať univerzálny pohľad na Slovensko v kontexte Európy a sveta. Dať odpoveď aj na náročnejšie témy v spoločnosti. Korupcia je určite veľký problém, ale sama osebe nezahŕňa celú politiku. V tomto zmysle by mal líder mať plnší ideový pohľad na svet a nejakú filozofiu za tým.
„V KDH aj v OĽANO sú ľudia, ktorí sa snažia a majú líderské vlastnosti.“
AH: To podpisujem. Pretože nekradnúť nie je program. My sme dospeli do takej mizérie, že keď niekto povie, že nebude kradnúť, tak ho poďme zvoliť. Ale to nie je program. To je normálne. Ľudia by mali chcieť niekoho, kto má víziu.
EH: V našom klube sa určite lídri črtajú. Myslím, že to môžeme vidieť i podľa ich výsledkov a konania. Patria medzi nich Veronika Remišová, Rišo Vašečka, Anka Verešová alebo Marek Krajčí.
toto je priama výhrada voči OĽaNO. Pán Heger, dlhodobo argumentujete, že predkladáte veľa odborných riešení, ale značka OĽaNO je najviac spätá s bojom proti korupcii. Nastavil to tak Igor Matovič, ktorý bojuje proti korupcii často aj ostrými slovami či silne emocionálnymi prejavmi. Škodí či pomáha Igor Matovič kresťanskej politike?
EH: Igor Matovič je verný svojmu poslaniu. Nesmieme zabudnúť, s čím išiel do politiky. Jasne definoval, že tam išiel politikom pozerať na prsty. A tomu je verný. Jeho komunikácia a s tým spojené spôsoby mnohokrát odrážajú vážnosť situácie. Zároveň na Igorovi veľmi oceňujem, že otvoril kandidátku, aby dal priestor pre nových ľudí, ktorí chcú prinášať riešenia do konkrétnych oblastí, čo sa aj deje.
ste spokojný so spôsobmi, akými pán Matovič svoje poslanie napĺňa?
EH: Igor komunikuje spôsobom, ktorý podľa mňa vyjadruje mieru jeho nespokojnosti s mierou korupcie na Slovensku. Sú však medzi nimi vyjadrenia, ktoré sú za hranicou môjho vyjadrovania. Na druhej strane jeho spôsob komunikácie vyjadruje postoj jeho voličov.
rozprávame sa o kresťanskej politike, ale nemáte pocit, že vám vypálil rybník Marián Kotleba? Obchádza Slovensko a tvári sa ako zástanca kresťanských hodnôt, mobilizátor kresťanských voličov. Čo s tým?
AH: Neberte ľuďom Boha, inak sa upnú na šialencov. Myslím tým aj šialenstvá typu, že pomaly sa dá zosobášiť aj s pouličnou lampou. A potom je tu šialenstvo typu Kotleba. Dajú si heslo, že za Boha a za národ. Ale neviem, za akého boha oni bojujú. My sme jasne povedali, že ich z priestoru vytlačíme.
EH: Dôvera sa ľahko stráca a ťažko získava naspäť. Myslím si, že prechod voličov ku Kotlebovi je prejavom straty dôvery. Tu sa nám triky a skratky neoplatia. Napríklad na rómsku otázku máme reálne riešenia my, a to s ľudskými prvkami. Len to musíme ľuďom ukázať.
JŠ: Účel nesvätí prostriedky. Ani v boji proti korupcii. Jedna vec je kanalizovať vášne proti zlodejom, druhá vec je inšpirovať ľudí na niečo lepšie, že tu nemusia byť len zlodeji. Trend je taký, že sa spoločnosť fragmentuje. Je rozdiel medzi úspešnými, vzdelanými, ktorí sa vedia pohybovať v globálnom svete, a tými, ktorí sa nevedia uplatniť, sú nútení robiť nie celkom povznášajúcu prácu v korporáciách a zároveň nemajú dostatočnú odvahu a guráž živiť sa sami podnikaním. Úlohou všetkých politikov je s tým niečo robiť, lebo inak menej úspešní a viac nešťastní ľudia budú oslovení tými, ktorí budú autenticky prezentovať ich hnev a nenávisť. Dnešný pápež hovorí, že tí, čo hlásajú evanjelium, majú byť cítiť ulicou. To platí aj pre politikov. Najmä kresťanských.