čo si vôbec máme predstaviť pod pojmom kresťanská politika?
Eduard Heger (EH): Je dôležité pochopiť, že kresťan je človek, ktorý má vzťah s Bohom. Hodnoty, ktoré v sebe nesie a podľa ktorých žije, sú zároveň tie, ktorých pôvodcom je Boh. Ak by sme to chceli preniesť do kresťanskej politiky a do kresťanského žitia, tak kresťan prakticky nemôže klamať, podvádzať či kradnúť. Niežeby si to nemohol dovoliť, ale ak to urobí, automaticky je konfrontovaný so svedomím, s Bohom a obcou, v ktorej žije. Ak niečo spravíte, okamžite dostávate spätnú väzbu, ktorá vás núti buď ku korektúre, alebo vás vytesňuje. Kresťan nerobí politiku preto, aby bola kresťanská, len aplikuje kresťanské hodnoty do svojej práce.
Alojz Hlina (AH): Pred 2 000 rokmi priniesol Ježiš náboženstvo a tam sa začal tvoriť fundament kresťanskej politiky. Nadstavba toho fundamentu, evanjelia, je kresťanská sociálna náuka cirkvi, a až potom je politická práca kresťanského politika. Kresťanská politika by nemala byť fatalistická v zmysle „pomodlíme sa a uvidíme“. Pán Boh má strašne veľa inej roboty, on nemôže riešiť náš zákonník práce. On nám dal slobodu v tom, že si to môžeme upraviť my, vedomí si fundamentov.
Juraj Šúst (JŠ): Kresťanská politika je snaha zlaďovať rozličné záujmy v spoločnosti pre spoločné dobro a občianske priateľstvo. Ak sa pozrieme na moderné dejiny, môžeme si všimnúť rozličné ideológie, ktoré tejto téze protirečili. Fašisti možno mysleli na dobro árijskej rasy, ale nie na Židov. Komunisti na dobro proletárov, ale nie zamestnávateľov a cirkvi. Čiže vždy je snaha alebo nebezpečenstvo, že tí, ktorí majú za úlohu sa snažiť o spoločné dobro rozličných skupín spravodlivo, budú uprednostňovať jednu skupinu na úkor druhej. V tomto zmysle by mal kresťanský politik byť principiálne spravodlivý, založiť to na rešpekte a dôstojnosti ku každej ľudskej osobe.
často sa u kresťanských demokratov stretávame s názorom, že oni to majú ťažšie, pretože sú kresťania. Deklarujú svoj rebríček hodnôt a chcú ten rebríček napĺňať. Tým sú na politickom trhu v nevýhode, lebo ostatní nemusia mať latku nastavenú tak vysoko.
AH: Ak chce niekto byť kresťanským demokratom, nemal by podľa mňa byť trikrát rozvedený. To nesedí. Čo vyžaruješ, to priťahuješ. Je pravda, že tie meradlá na kresťanského politika sú prísnejšie. Ale ja s tým problém nemám.
„Vždy je snaha alebo nebezpečenstvo, že tí, ktorí majú za úlohu sa snažiť o spoločné dobro rozličných skupín spravodlivo, budú uprednostňovať jednu skupinu na úkor druhej.“
EH: Kresťania majú vyšší morálny štandard, preto je v poriadku, že sú na nich kladené aj vyššie nároky a nepovažujú to za neférové. Práve tento vyšší štandard však formuje celé prostredie a ovplyvňuje kultúru v krajine. V tom vidím veľký prínos kresťanov v politike.
JŠ: Pri kresťanoch sú voliči dôslednejší v tom, či politici žijú to, čo hlásajú. Zvlášť aj preto, lebo kresťanskí politici mávajú program, ktorý nie všetkým vyhovuje, napríklad keď hovoria o rodine. Samozrejme, že keď kresťanskí politici nežijú podľa deklarovaných mravných štandardov, iní na nich s radosťou poukážu. A či kresťanský charakter limituje politikov v snahe uspieť vo verejnom živote? Možno krátkodobo, pretože všetci politici sa spočiatku tvária, že sú spravodliví, ale v zákulisí konajú inak. Machiavellizmus je možno krátkodobo úspešnejší, ale dlhodobo nikdy. Vyskytli sa však aj kresťanskí politici, ktorí neodolali pokušeniu machiavellistickej politiky.
máte na mysli konkrétny príklad takého kresťanského politika?
JŠ: Nech by Jozef Tiso čokoľvek urobil dobre, vždy to bude kaziť jeho súhlas s protižidovskou politikou. A určite sa aj v súčasnosti ku kresťanskej politike hlásili politici, ktorí sú podozriví z korupcie. Nedokázali sa obhájiť a už nie sú v politike. Napríklad celá garnitúra okolo SDKÚ, ktorá tiež mala v názve „kresťanská“.
AH: Niekedy žasnem, čo všetko sa dá ospravedlniť. Počul som o veciach, ktoré údajne robil kresťanský politik, ktoré by pomaly neurobil ani komunista. Výsledky sú dôležité. Úlohou kresťanského politika nie je zabezpečiť svetový mier, na to máme venezuelskú miss. Úlohou kresťanského politika je aj chrániť ľudí, ktorí sú tu, ktorí trpia, sú v núdzi.
to robia aj politici, ktorí nie sú kresťania. V čom je však kresťanský politik odlišný od toho, ktorý sa ku kresťanstvu nehlási?
EH: Kresťan je človek, ktorý uveril v Ježiša Krista a v to, čo učil a žije podľa toho učenia. Preto nepotrebuje žiť len pre naplnenie svojich potrieb. Rozumie tomu, že žije pre spoločenstvo. Preto sú mu blízke politiky týkajúce sa rodiny, starostlivosti o núdznych, starých, ale aj rómska otázka, deti, školstvo a zdravotníctvo. Kresťanský politik sa odlišuje v prvom rade čistotou úmyslu. Kresťan už zo svojej podstaty by nemal byť „sebastredný". Hľadá riešenia pre spoločnosť.
BORIS NÉMETHAlojz Hlina, predseda KDH: „Ak chce niekto byť kresťanským demokratom, nemal by podľa mňa byť trikrát rozvedený.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.