Západ prežíva krízu sebavedomia

.štefan Hríb .rozhovory

Robil prokurátora v Giulianiho New Yorku, riešil mafiu a politickú korupciu, a po útokoch z 11. septembra 2001 bol zodpovedný za vnútornú bezpečnosť USA. Vraví, že Západ prežije, ak sa o to všetci pričiníme. Michael Chertoff.

Západ prežíva krízu sebavedomia JAKUB JULÉNY/SITA Veľkým teroristickým sprisahaniam sa podľa Michaela Chertoffa dokážeme ubrániť. Ťažšie je predvídať náhodné útoky jednotlivcov.

opakovane ste sa vyjadrili, že jedenásty september bol pre vás skúsenosťou, ktorá vás zmenila. V čom?

Bol som vtedy šéfom trestnoprávneho oddelenia ministerstva spravodlivosti. Vtedy ešte neexistovalo ministerstvo domácej bezpečnosti, takže úloha reagovať na teroristický útok pripadla práve ministerstvu spravodlivosti. Bolo nás tam málo, keďže vtedajšia administratíva iba začínala. Bol to pritom najhorší útok, aký sa odohral na americkej pôde – rozhodne za môjho života. Museli sme veľmi rýchlo prísť s plánom, ktorý by zabezpečil, že podobný útok sa už nezopakuje. Bola to naozaj obrovská zodpovednosť. Navyše, jedenásty september otriasol celou krajinou, ľudia si uvedomili, že za pár hodín môže byť zabitých tritisíc Američanov a môžu padnúť dva mohutné mrakodrapy. Mysleli sme si vtedy, že sa chystajú podobné útoky, takže sme sa museli veľmi rýchlo zmobilizovať, aby sme ich identifikovali a zastavili.

niekoľko rokov ste zodpovedali za domácu bezpečnosť v celých USA. Bola to zodpovednosť za kontinent.

To je pravda.

ako ste s tým vedomím žili?

Podstatné bolo, že sme mali kvalitný tím. Jedenásty september našu krajinu zjednotil a zmobilizoval. V čase, keď som prišiel na ministerstvo domácej bezpečnosti, mali sme tam 180-tisíc pracovníkov, agentov, policajtov alebo analytikov. K tomu si pripočítajte ostatné agentúry, tajné služby, ministerstvo spravodlivosti aj armádu. Všetci nám boli dobrými partnermi. Asi preto som nemal pocit, že to spočíva len na mojich pleciach. Bola to tímová práca.

ale aj tak, boli ste osobne zodpovedný za bezpečnosť Ameriky.

Áno. No jednoducho som sa venoval práci, robil som všetko, čo bolo v mojich silách, aby sme krajinu ochránili a zároveň nepodľahli panike, ktorá by viedla k prehnaným reakciám.

po jedenástom septembri sa už útok podobného rozsahu nezopakoval. To je veľká vec.

To teda je!

ako sa to podarilo?

Predovšetkým sme vybudovali systém zabezpečenia, ktorý maximálne skomplikoval teroristom možnosť nepozorovane pricestovať napríklad zo Stredného východu alebo z južnej Ázie do USA. Okrem toho sme vyvinuli analytické systémy, s ktorými dokážeme dosť dobre vypátrať teroristické sprisahanie väčšieho rozsahu. Napríklad v auguste 2006 sme spolu s Britmi odhalili plán vyhodiť do vzduchu dvanásť dopravných lietadiel, ktoré štartovali z letiska Heathrow a mierili do Ameriky. Útoku sme zabránili a jeho strojcov pozatýkali. Veľké sprisahania teda vieme prekaziť, to nám už ide. Ťažšie je zabrániť súčasným náhodným útokom, ktoré väčšinou neplánuje veľa ľudí, často ide len o radikalizovaného jednotlivca. Stále vieme dobre nachádzať teroristov, ktorí cestujú do zahraničia alebo veľa komunikujú so zahraničím. Lenže to nestačí, lebo ľudia, ktorí chcú vykonať teroristický útok, už dnes nemusia cestovať a ani komunikovať. Musíme sa teda spoliehať na to, že nás na podozrivého jednotlivca upozornia ľudia z jeho komunity alebo miestne úrady. Takže veľké sprisahania vieme eliminovať dosť dobre, do značnej miery eliminujeme aj tie menšie, ale niektoré sa predsa len teroristom podarilo uskutočniť, napríklad v Bostone.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite