Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fínsko je dnes iné

.marína Gálisová .rozhovory

Anna Kyppö sa narodila v Banskej Bystrici, jej bratom bol náš kolega Juraj Kušnierik. Dnes vyučuje slovenčinu na Univerzite v Jyväskylä vo Fínsku a po vyše troch desaťročiach sa jej táto krajina stala domovom. Aj tak jej je v Tatrách vždy clivo.

Fínsko je dnes iné ARCHÍV ANNY KYPPÖ Anna Kyppö: Učenie sa slovanských jazykov má vo Fínsku tradíciu aj vďaka historickým vzťahom a spoločnej hranici s Ruskom a kedysi aj s Poľskom.

si lektorka slovenského jazyka. Koľko máš študentov?

Momentálne veľa. Na slovenčine 2, čo je ročník, v ktorom študenti začali so slovenčinou na jeseň, je ich momentálne osemnásť. Štyria z nich robia aj slovenskú literatúru. Okrem toho vediem aj kurz o slovanských jazykoch a kultúrach, tam chodí okolo dvadsať študentov. Je to multilingválny a multikultúrny kurz, pre študentov z rôznych odborov, nielen jazykárov.

mala si kedysi predstavu, že budeš vyučovať niekde v zahraničí? A že tam nakoniec zostaneš žiť?

Nemala som. A nikdy som sa nemienila v cudzine usadiť.

ako si teda zakotvila v krajine tisícich jazier?

To bola viac-menej náhoda. V Bratislave som učila angličtinu a ostala som bez práce. Dozvedela som sa o lektoráte slovenčiny v Helsinkách – prostredníctvom jednej mojej študentky, ktorá pracovala na ministerstve školstva. Lektorát nebol obsadený a nebol oň záujem. Nuž tak som išla – s dvoma kuframi a päťdesiatimi fínskymi markami. V jednom kufri som mala osobné veci, v druhom knihy. V Helsinkách ma nikto nečakal, na univerzite očakávali lektora na češtinu, a päťdesiat mariek mi vystačilo akurát na taxík na československú ambasádu. Tam si ma „prevzal“ profesor slavistiky a zaviedol ma rovno na hodinu historickej gramatiky češtiny. V triede sedeli štyria študenti, z ktorých sa neskôr stali moji dobrí priatelia.

„Vlastne som chcela byť vo Fínsku len rok. Lenže jeden z mojich študentov bol Jorma a o rok neskôr sme sa zobrali.“

takže si nezačala hneď učiť slovenčinu?

Nie hneď, ale hoci sa odo mňa očakávalo najmä vyučovanie češtiny, presadila som si aj slovenčinu. Bola som tam dva roky. Potom som sa vrátila na Slovensko a robila som všeličo, aj tlmočenie a preklady na voľnej nohe.

a predsa si sa znovu vybrala do Fínska?

V roku 1983 ma oslovilo fínske ministerstvo školstva. Na Univerzite v Jyväskylä v strednom Fínsku bol voľný lektorát slovenčiny, ktorý vtedy fungoval na základe kultúrnej dohody medzi Fínskom a Československom. Mala som iné plány, ale ponuku som prijala. Vlastne som chcela byť vo Fínsku len rok. Lenže jeden z mojich študentov bol Jorma a o rok neskôr sme sa zobrali. Taký je osud.

kde sa vlastne u Fínov vzala chuť učiť sa po česky, po slovensky?

Slovanské jazyky majú vo Fínsku tradíciu, je to vďaka historickým vzťahom a spoločnej hranici s Ruskom a kedysi aj s Poľskom. V 80. rokoch boli na helsinskej univerzite zastúpené všetky slovanské jazyky okrem slovenčiny, tá tam bola len počas môjho fungovania na univerzite. Momentálne sa na helsinskej univerzite vyučuje čeština a poľština ako hlavné jazyky, z južnoslovanských jazykov sa ponúkajú len niektoré základné kurzy. Vo Fínsku sa dá takmer na každej humanitnej fakulte študovať ako hlavný predmet ruština. Ale to, že na našej univerzite je slovenčina už vyše tridsať rokov, je zázrak. (Úsmev.)

rýchlo si sa so študentmi spriatelila? Severania sú vraj uzavretí.

Sú síce trochu iní ako Slováci, ale nie všetci sú uzavretí. Ja som sa so svojimi študentmi spriatelila hneď a tie priateľstvá trvajú podnes. Inak, so študentmi si tu tykáme, tituly sa nepoužívajú a stretávame sa často aj mimo akademickej pôdy, napríklad pri behaní a podobne. Pozývam študentov slovenčiny domov, varíme spolu halušky, na Vianoce robievam večierky s kapustnicou. Raz som bežala s jednou študentkou maratón a rozprávali sme sa po slovensky. Asi na pätnástom kilometri mi povedala: „A teraz, prosím, po fínsky.“ Už asi nevládala.

čo ti bolo vo Fínsku hneď blízke? 

Hneď, keď som prišla, očarila ma príroda. Chýbajú mi naše hory, ale je tu veľa lesov a jazier – no a, samozrejme, more. Fíni sa radi pohybujú v prírode. Behanie tu nie je exkluzívny šport, ani lyžovanie – teda bežkovanie. To robí takmer každý.

„Fínske domácnosti sú oveľa skromnejšie ako slovenské.“

majú Fíni vlastnosť, ktorá ti bola od začiatku sympatická?

Oslovila ma ich skromnosť. Fínske domácnosti sú oveľa skromnejšie ako slovenské. Prevláda jednoduchý, funkčný štýl. Fíni nič doma nedržia len na okrasu. A obliekajú sa športovo, menej nákladne ako na Slovensku. Dokonca sa tu jazdí aj na starých autách, čo asi ani nie je dobre. Fínsko tuším vedie v počte ojazdených áut na obyvateľa v Európe.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite