václavovi Mikovi sa v auguste končí jeho päťročné funkčné obdobie na poste riaditeľa RTVS. Podľa prieskumov sa pýši najobjektívnejším spravodajstvom a najvyššou sledovanosťou za posledné roky. Je táto súčasná RTVS lepšia?
Miroslava Kernová (MK): RTVS musí v súčasnom prostredí konkurovať novým médiám. Nielen televíznym, ale aj sociálnym, kde ten boj je oveľa agresívnejší a dravší. V tejto konštelácii je naozaj dobrá. Riaditeľ Mika bol počas svojho pôsobenia diplomatický, nemával konflikty s politikmi. Keď sa na jeho pôsobenie pozriem z pohľadu diváka, naozaj vzbudil pozornosť. Vrátili sa k dobrému spravodajstvu v silno konkurenčnom prostredí a prebudila sa aj tvorba. RTVS je zároveň partnerom mnohých nových projektov či filmových relácií, takže ju hodnotím pozitívne.
Mario Homolka (MH): Po Hrehovi a Nižňanskom bola televízia v takom dezolátnom stave, že stačilo pozametať a už sa to začalo blýskať. Nastavením základných štandardov televízia poskočila nahor. Na druhej strane, na konci piateho roku Václava Miku je verejná televízia malou Markízou. Vyhýba sa kauzám, ktoré súvisia so súčasnou mocou. Trochu mi to pripadá ako obdobie glasnosti, keď si novinári mohli slobodne a bez cenzúry podávať zlých mäsiarov, ale mali dať pokoj moci.
Ivan Hronec (IH): Možno by sme si mali zadefinovať hodnotiace kritériá. Prvým kritériom je dizajn, druhým je manažment a tretím je politický a informačný servis. Veľký tresk v televízii stopercentne spravil Richard Rybníček. To bolo naozaj niečo, čo malo ambíciu zmeniť televíziu na modernú európsku inštitúciu – od veľkých formátov až po skutočne profesionálny dizajn. Musím zdôrazniť, že aj cez manažment. A potom prišiel pán Mika, skúsený mediálny diplomat.
MK: Vzišiel zo Smeru, bez podpory Smeru by sa tam nedostal.
IH: Teraz hovorím profesionálne. Ja neviem, či Rádio Express bolo rádiom Smeru. Mal už nejaký základ. Bol to profík, čo sa pred tým nestávalo. Väčšinou to bol niekto dosadený. On medzitým robil v Markíze. Má vzťah k dizajnu a to je podstatné v akejkoľvek inštitúcii, najmä verejnoprávnej. Udržal úroveň komunikácie, ktorá mala isté parametre vizuálnej a evidentne aj televíznej kultúry. Čo sa týka programingu a formátového dynamizmu, tak RTVS je normálnou dobrou európskou televíziou, ktorá už nemá v sebe hrozivosti, ktoré boli predtým bežné. Neporovnávajme RTVS s Českou televíziou. Porovnávajme ju s maďarskou, poľskou, a samozrejme, s nejakými západoeurópskymi. Myslím, že z hľadiska denného spravodajstva nemáme až taký veľký problém. Čo je zásadný problém, úplne lapidárny, sú schopnosti analytickej žurnalistiky. Keď si pozriete politické diskusie, tak novinári RTVS nie sú pripravení.
myslíte reláciu O 5 minút 12?
IH: Áno. Keď si pozriete Hardtalk (relácia BBC, pozn. red), tak prvá veta nie je, že „dobrý deň, ako sa máte a tak ďalej“, ale hneď prvá veta trafí úplne presne to, o čom politik nechce hovoriť. Toto tu chýba. Ja neviem, čia je to chyba. Zvaliť to len na pána riaditeľa Miku by bolo fantastické, lebo tým pádom je všetko v poriadku, len manažment je zlý. Obávam sa však, že je to všeobecná kultúra novinárstva.
pán Hronec nastavil kritériá hodnotenia RTVS – dizajn, manažment a politický servis. Ako hodnotíte výkon riaditeľa Miku vy ostatní?
MK: Mika sa veľmi snažil aspoň „poumývať okná“, keď niekto príde. Ale to sa snažila aj riaditeľka Zemková, aby človeka, ktorý tam príde, neovalil ten puch, lebo si vytvára obraz, ako celá inštitúcia vyzerá. Spravodajstvo, žiaľ, bolo nastavené tak, že pracovať v RTVS nebolo vôbec atraktívne. Boli tu nízke platy a človek musel zvažovať, či má radšej robiť predavačku alebo pracovať v RTVS. Navyše ste ako redaktor neustále vystavený tlaku politikov. A novinárske príspevky v prípade problémov rieši Licenčná rada. V nej sedia ľudia, často predstavitelia starého režimu, ktorí si všímajú úplné hlúposti – napríklad či používate amerikanizmy. Navyše sa mnohí ľudia, ktorí v RTVS pracovali, stali tvárou manipulácií. Je známe, že keď televízii šéfoval Kubiš, tak s tými ľuďmi sa to potom ťahalo ešte roky. Desať rokov sa vravelo: „Aha, že vy ste tí, čo boli na 21. poschodí internovaní.“ Z tohto dôvodu do RTVS veľké novinárske hviezdy nešli. Mika musel vychádzať z toho, čo mal. Preto súčasní redaktori nemajú historickú pamäť. Hlavným politickým diskutérom z relácie O 5 minút 12 je redaktor, ktorý robil spíkra v komerčnom rádiu. Trvalo mu približne dva roky, kým vbehol do politiky. Čokoľvek moderátorovi odpustíte, no neodpustíte mu, že nemá politickú pamäť.
Miroslava Kernová, novinárka: „Mika toleroval mnoho zvláštnych smeráckych eventov. Šlo o zbytočné veci, ktoré nemali v televízii čo robiť. Celovečerné ódy, ktoré do 21. storočia nepatria.“
IH: Pamäť, akákoľvek, je základom dobrej analytiky. Keď chcete analyzovať, musíte postaviť voči nejakému faktu iný fakt a spraviť syntézu. Nespomeniem ani Hardtalk, spomeniem akýkoľvek iný seriózny analytický program, kde sa novinár téme investigatívne venuje niekoľko týždňov, možno mesiacov.
MK: V RTVS bola relácia .pod Lampou – a to nehovorím preto, že som teraz v .týždni. Ale šlo o charizmatickú reláciu s dôrazom na moderátora, ktorý sa nebál. Patrí tiež k ére Slovenskej televízie, tlaky tam ustála, manažmenty sa za ňu bili. Horšie je, že reláciu neudržali. Ani relácia s Michalom Havranom nie je politicky zneužívaná. Myslím si však, že on je iného razenia. Nedá sa porovnávať so Štefanom Hríbom, ale je pozitívom, že v RTVS je prítomná. V RTVS by malo byť viac relácií takýchto silných osobností. Zdá sa mi, že tu Mika použil svoj diplomatizmus – udržať si funkciu a nikoho si nenahnevať. RTVS priniesla nové formáty, navonok je pekná, aj spravodajstvo. Pritiahli kvalitné osobnosti, vychovali si nových redaktorov, ale neriskovali. Nechcem porovnávať Českú televíziu, no konflikt Babiš verzus ČT, ktorý sledujem teraz, je o tom, že televízia sa nebojí robiť reportáže a stáť si za svojím aj napriek Babišovej kritike. V RTVS mi chýba nebojácnosť.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.