Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rusi získali bronzové medaily. Vyhrali nad Českom 3:2 po samostatných nájazdoch.

Korupcia a amnestie

.martin Mojžiš .rozhovory

Pracuje na Špecializovanom trestnom súde, do ktorého pôsobnosti patria okrem iného prípady korupcie a organizovaného zločinu. Popri tom už niekoľko rokov spolupracuje so Sokratovým inštitútom. Ján Hrubala.

Korupcia a amnestie BORIS NÉMETH

ako sa bývalý riaditeľ Odboru boja proti korupcii a súčasný predseda senátu Špecializovaného trestného súdu pozerá na to, že korupcia sa v tejto krajine vníma ako jej najväčší problém?

Korupcia je odveký problém ľudstva a sú obdobia, keď sa jej darí viac, a obdobia, keď sa jej darí menej. Nedokážem to hodnotiť zo sociologického alebo psychologického hľadiska, ale korupcia sa zrejme bude vyskytovať za všetkých vlád. Vždy ide len o to, aby sa pre ňu systematicky zmenšoval priestor. A pokiaľ sa preukáže vina, aby bola potrestaná.

Kúpte si naše špeciálne predplatné a podporte tak nadáciu Via Iuris.

býva u nás potrestaná?

Vznikom Špeciálneho súdu a neskôr Špecializovaného trestného súdu počet prejednávaných korupčných prípadov výrazne stúpol. Môžeme sa pýtať, či je to preto, lebo sa darí korupciu lepšie odhaľovať, alebo preto, že korupcia narastá. Ja sa skôr prikláňam k tej prvej možnosti. Myslím si, že systémové zmeny prijaté okolo roku 2005 pomohli lepšiemu odhaľovaniu korupcie.

lenže všeobecný pocit je skôr taký, že korupcia v tomto štáte narastá a že dokonca celý ten štát prerastá.

Ja si napriek tomu myslím, že väčší počet prejednávaných prípadov je dôsledkom väčšej úspešnosti pri odhaľovaní korupcie. A to nielen u bežných ľudí. Súdili sme aj prokurátorov, sudcov alebo politikov na lokálnej úrovni.

no veď to, že na lokálnej úrovni. Lenže tá globálna korupcia, ktorá znamená v podstate únos štátu, sa deje na tých najvyšších úrovniach.

My súdime ľudí, ktorých obžaluje prokuratúra. Necítim sa kompetentný politicky alebo politologicky hodnotiť, na akej vysokej úrovni u nás korupcia existuje. Pre mňa je korupcia najmä ten prípad, ktorý dostanem na stôl. A to, čo dostanem na stôl, nezávisí od súdu, ale od orgánov činných v trestnom konaní a od prokuratúry.

pričom máme špeciálneho prokurátora, ktorý nepodal obžalobu ani v jednom z vyše šesťdesiatich prípadov, ktoré osobne dozoroval.

Lenže toto ja nemôžem hodnotiť. Sudca musí byť zdržanlivý vo verejných vyjadreniach, tak to stojí priamo v zákone. A preto sa nemôžem vyjadrovať k prípadom, ktoré sa ku mne nedostanú. Ja tiež čítam noviny a môžem nad tým krútiť hlavou, lenže to je všetko, čo môžem urobiť. Ale je veľmi dobré, že máme novinárov, ktorí o tom hovoria.

a je to aspoň veľké krútenie hlavou?

Myslím, že ministerka spravodlivosti sa vyjadrila v tom zmysle, že to nesedí ani so zákonmi pravdepodobnosti, a to je celkom výstižná odpoveď. Ale nijako viac to nemôžem komentovať, na to nemám dostatok informácií.

uff, toto bude ťažký rozhovor. Tak sa spýtam takto: ako sa pozerá bývalý riaditeľ odboru boja proti korupcii na dnešný stav?

Niečo sa podarilo presadiť, niečo nie. Dnes sa už napríklad ochrana whistleblowerov pretavila do konkrétnejšej podoby a celé to ide podľa mňa dobrým smerom. Trúfnem si povedať, že v mnohých protikorupčných opatreniach sa naplnilo to, čo sme vtedy navrhovali. Ja som všetkými desiatimi za zverejňovanie súdnych rozhodnutí, zmlúv štátu a podobne. Som za to, aby čo najviac vecí bolo v rozumnej miere na internete. Z hľadiska systémových zmien Slovenská republika za uplynulých pätnásť rokov podľa mňa výrazne pokročila. Ale, ako vraví môj priateľ Paľo Žilinčík, „system is important, people are everything“, čiže systém je dôležitý, ale ľudia sú všetko. Takže naše systémové kroky sú v zahraničí chválené – a to vrátane založenia Špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Niektoré personálne nominácie a rozhodnutia na Slovensku však vyvolávajú množstvo otáznikov. A chvalabohu, že ich vyvolávajú. Ale ja nie som oprávnený ich riešiť.

keď hovoríme o tých personálnych rozhodnutiach, to asi nemáme na mysli len prokurátorov, ale aj sudcov.

V sudcovskom povolaní je väčšina ľudí, ktorí si to povolanie zvolili z pozitívnej motivácie a robia ho najlepšie, ako vedia. O tom som úprimne presvedčený. A rovnako je to u lekárov aj u prokurátorov a policajtov. Väčšina z nich išla do toho povolania s nejakými ideálmi a snažia sa zostať im verní. Niekedy s väčšími, niekedy s menšími úspechmi. Ale pritom patrím medzi sudcov, ktorí nemajú problém poukázať na nešváry v sudcovskom stave. Pretože tie existujú a treba urobiť všetko pre to, aby došlo k náprave. Teraz v tom novom filme hovorí Jan Masaryk, že zlu sa treba postaviť včas, lebo potom nás zožerie. Zdržanlivosť vo verejných vyhláseniach neznamená zakrývanie si očí. Sú medzi nami aj leniví, hlúpi a skorumpovaní sudcovia. A treba urobiť všetko pre to, aby ich systém čo najefektívnejšie odhalil a zbavil sa ich. Ale to vyžaduje drobnú mravčiu a v podstate nudnú prácu, nie bombastické a urážlivé mediálne vyhlásenia, aké teraz predvádza bývalý predseda Najvyššieho súdu.

ako je to so Špecializovaným trestným súdom? Odvádza dobrú robotu aspoň v tých prípadoch, ktoré dostane na prejednanie?

Nie som nezávislý pozorovateľ a nie som nezaujatý. Ale podobne, ako som za špecializáciu vo všetkých agendách, tak som bol za to aj v prípade prokuratúry a súdu pokiaľ ide o korupciu a organizovaný zločin. Úplne iné penzum vedomostí a skúseností má totiž sudca, ktorý rieši na Špecializovanom trestnom súde ročne dve-tri zločinecké skupiny a desať až pätnásť korupčných prípadov, než sudca na okresnom súde, ktorý dostane jednu takú kauzu raz za päť rokov. A jednoznačne platí to, čo sa hovorilo od začiatku, že to prispieva k popretŕhaniu lokálnych väzieb.

skúsme teraz niečo, čo sa netýka špeciálneho, ale iného súdu. Konkrétne mám na mysli Mečiarove amnestie a zatiahnutie Ústavného súdu do ich zrušenia.

Myslím si, že amnestie sú v zásade nezrušiteľné. V zásade. Čo neznamená, že z tohto princípu sa za veľmi špecifických okolností nemôže urobiť výnimka. A v tomto spore som skôr na strane tých právnikov, ktorí hovoria, že ak je evidentné podozrenie, že štát amnestoval sám seba, tak je amnestia zrušiteľná. Nie som prívržencom právneho purizmu a defenzívneho právneho formalizmu. Myslím si, že tieto veci treba posudzovať z hľadiska prirodzeného práva. Tie amnestie sú tak za čiarou, že by naozaj mal existovať nejaký spôsob nápravy. A cesta zrušenia amnestií ústavnou väčšinou sa mi zdá najjednoduchšia a asi aj najčistejšia. Ale netrúfam si vyrieknuť nejaký definitívny záver.

ale aký zmysel má zaťahovať do celého tohto procesu Ústavný súd? Ak teda nejde o čistý alibizmus vládnej koalície alebo o jej snahu o zachovanie aj amnestií, aj svojej tváre pred rozhorčenou verejnosťou.

Politicky to nekomentujem. Možno sa chce parlament „poistiť“ a chce si nechať prostredníctvom súdnej moci „skontrolovať“ svoj názor. Priznám sa však, že mi nie je úplne jasné, čo znamená kontrola „súladu s ústavou“ v prípade individuálneho právneho aktu smerujúceho v prospech amnestovaných. Ústava v princípe chráni ľudí, nie štát. Ak teda niekde ústavný problém je, tak spočíva v možnosti zrušenia amnestie.

čiže stačilo zrušiť Mečiarove amnestie ústavným zákonom a Ústavný súd z toho vynechať?

Parlamentná moc má určite najvyššiu legitimitu odvodenú priamo od občanov. Výkonná ani súdna moc nemajú takúto legitimitu, vláda aj sudcovia sú menovaní. Takže si myslím, že najsprávnejšie by bolo, keby si to celé zobral na svoje plecia parlament. Posun do tejto roviny, v podstate politickej, je podľa mňa legálny a legitímny. Pretože nastala tá výnimočná situácia, ktorá nastáva len veľmi zriedka.

lenže Ústavný súd už je v hre a bude zrušenie amnestií posudzovať. Pričom sú tam ľudia ako Brňák alebo Macejková, ktorí rozhodne nie sú zárukou nestranného posudzovania.

No, to sú opäť veci, ktoré ja glosovať nemôžem. Od toho ste tu vy, novinári, aby ste na to poukazovali. A verejnosť, aby to vnímala. Ja mám svoje videnie sveta, ale to nemôžem dávať najavo a prezumpovať tak svoje prípadné budúce rozhodnutia. Lebo všetky, aj politické kauzy sa môžu v budúcnosti ocitnúť na stole sudcu. Preto sa veľmi snažím dodržiavať pravidlo, že k živým veciam a k práci kolegov sa verejne nevyjadrujem. Nemám však nijaké výhrady k tomu, ak nejaká skupina sudcov a právnikov vyjadrí všeobecný názor na riešenie nejakej právnej problematiky. A už som povedal, že som na strane tých odborníkov, ktorí sa podpísali pod Vyhlásenie právnikov k možnosti zrušenia Mečiarových amnestií ústavným zákonom.

išlo o nejaké verejné vyjadrenie podpory tomu vyhláseniu?

Teraz som sa vyjadril. Takže keď to zverejníte, bude to verejné.

ján Hrubala

Narodil sa v roku 1964 v Leviciach. V 80. rokoch vyštudoval právo v Košiciach, v 90. rokoch pracoval ako sudca na Okresnom a Krajskom súde v Banskej Bystrici. V roku 1996 sa stal advokátom, v rokoch 2003 až 2005 bol riaditeľom Odboru boja proti korupcii Úradu vlády SR. V roku 2005 sa stal sudcom Špeciálneho súdu.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite