Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rozumiem skôr Európe než Amerike

.marína Gálisová .rozhovory

Americký novinár a publicista James Kirchick považuje koniec Európy za možný. Napísal o tom knihu, ale nie preto, aby strašil. Hovorí, že Európe hrozí doba temna, ale ešte sa jej dá vyhnúť. Ako?

Rozumiem skôr Európe než Amerike PETER HOMOLA

práve vám vyšla kniha Koniec Európy (The End of Europe. Dictators, Demagogues, and the Coming Dark Age). Európa končí? Prečo si to myslíte?

Koniec Európy nevidím nutne ako rozpad Európskej únie alebo ako vojny na starom kontinente – hoci ani také niečo nie je vylúčené. V mojom chápaní je to koniec toho, čo sme si zvykli posledných 50 či 60 rokov vnímať ako Európu – ako kontinent, kde vládne mier, prosperita a liberálne hodnoty.

ak takáto Európa skončí – čo bude nasledovať?

Návrat do doby pred integráciou, ale nie v dobrom slova zmysle. Bude to éra nacionalistických vlád, neliberálnych vlád, ktoré sa už nezastávajú princípov a hodnôt, a ktoré sa vo vzťahu k Rusku správajú absolútne obchodnícky, čím si škodia.

kde vidíte príčiny toho, že starý kontinent sa ocitol v takejto zlej situácii?

Príčin je niekoľko a ich korene siahajú ešte do roku 1989. Vtedy sme totiž na Západe spravili chybu, keď sme automaticky – a mylne – predpokladali tri veci. Po prvé, že po konci studenej vojny bude v Európe už navždy vládnuť demokracia. Po druhé, že vydrží ekonomická prosperita a ten takzvaný regulovaný voľný trh, kapitalizmus, pretrvá ako v zásade nikým nespochybnený ekonomický model. A po tretie, že Európa už nepocíti žiadnu skutočnú bezpečnostnú hrozbu.

to boli príliš idealistické predstavy, nie?

Iste, dnes vidíme, že realita je naozaj iná. V Európe je dosť lídrov, ktorí volajú po nedemokratických, neliberálnych riešeniach. Čo sa týka ekonomiky, kríza eurozóny trvá, hospodársky rast sa stále neobnovil. A sú tu dve hlavné bezpečnostné hrozby. Jednou je Rusko, ktoré sa pokúša rozvrátiť liberálne svetové usporiadanie – inváziou na Krym, inváziou na východ Ukrajiny aj otvorenými snahami demontovať NATO a samotnú Európu zvnútra. Druhou bezpečnostnou hrozbou je migračná kríza, ktorá prináša nestabilitu a ohrozuje súdržnosť Európy.

prečo ľudia na Západe vlastne uvažovali tak nerealisticky? A nielen oni, ale aj my tu, v krajinách tzv. novej Európy?

Bola to naša naivita, istá samoľúbosť a hlavne neschopnosť poučiť sa správne z dejín. Každý, kto sa nestranne venuje histórii Európy, vie, že sa tu vyskytujú isté zlé idey, ktoré by sa nemali opakovať a šíriť. Napríklad nacionalizmus je zlý. Ale akoby sa na to zabudlo. Ešte aj hlavný poradca prezidenta Donalda Trumpa Steve Bannon hovorí, že nacionalizmus je dobrý. Má veľmi silnú antipatiu k liberálnemu usporiadaniu sveta.

sú ľudia až takí frustrovaní, že budú riskovať všetko – a urobia čokoľvek –, aby toto usporiadanie narušili?

To nemožno vysvetliť len frustráciou. Lebo situácia nie je taká zlá. Celkový životný štandard tomu nenasvedčuje. Posledných 25 rokov bolo napríklad pre Slovensko tých najlepších, aké táto krajina kedy zažila, je tak?

rozhodne áno. Ale tomu môže byť koniec...

Áno, a dôvodom je pôsobenie Ruska, ale tiež pre hlboko zažitý nacionalizmus, ktorý je prítomný aj u vás.

plus nezabudnite, že sme krajina, ktorá nebola nikdy denacifikovaná – tak ako napríklad Nemecko.

A bola niekedy dekomunizovaná?

kdeže. Predpokladalo sa – tiež naivne –, že komunisti odídu do zabudnutia. To sa nestalo.

Všetko to má dnes dôsledky.

pozrime sa na druhú stranu Atlantiku. Súvisí koniec Európy s tým, že sa skončil tzv. pax americana – usporiadanie sveta, v ktorom USA preberalo zodpovednosť za riešenie bezpečnostných hrozieb?

Určite súvisí. Na to, aby nastal koniec Európy, stačia apatickí Európania, agresívni Rusi a neprítomní Američania. A Američania sú prítomní čoraz menej – Amerika prechádza fázou, v ktorej sa sťahuje zo svetovej scény. Ale to začal už Barack Obama. Jeho prvou diplomatickou iniciatívou bol takzvaný reset vzťahov s Ruskom. Bolo to len šesť mesiacov po tom, čo Rusko vtrhlo do Gruzínska.

mnohí ľudia v Európe pritom vnímajú Obamu skôr ako mierotvorcu, nie ako strojcu súčasnej krízy...

Lenže práve Barack Obama počas svojho prezidentovania stále opakoval, že studená vojna sa skončila, a teda tie spojenectvá, ktoré počas nej vznikli, už nie sú podstatné. To isté o spojenectvách dnes tvrdí Donald Trump.

ako to, že sa v tejto téme tak zhodnú? Obama a Trump?

Trump k tomuto názoru prišiel vďaka svojej bojachtivej, nacionalistickej ideológii. Obama k nemu dospel z opačného konca – z akéhosi univerzalizmu a pacifizmu. Ale výsledok je veľmi podobný. Výsledkom je menej americkej prítomnosti vo svete a situácia, v ktorej si protivníci môžu robiť, čo chcú, lebo im to dovolíme.

keby ste si v otázkach bezpečnosti mali vybrať, kto videl veci jasnejšie, bol to Obama, alebo je to Trump?

Obama aspoň uznával, že spojenectvá majú istú rolu. Zato Trump... pozrite, myslím, že nebolo ani jediného svetového lídra, na ktorého by Trump počas svojej kampane útočil tak často ako na Angelu Merkelovú. A to už o čomsi vypovedá. Merkel je pritom jednoznačne najproamerickejšia líderka európskeho štátu.

spýtam sa vás ako Američana, prečo bol Donald Trump zvolený? V Európe často znie názor, že ho zvolili nevedomí ľudia, ale to mi pripadá zjednodušené...

Dôvodov bolo viac, jedným z nich bola Hillary Clinton. Ja som tradične volil republikánov, ale podporoval som Hillary. Ona však mala mnoho politických slabín a hlavne bola nesmierne nepopulárna. Strana ju nemala nominovať, žiaľ, ona na tú nomináciu čakala tak dlho, až jej na ňu akoby vznikol nárok.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite