Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jazyk, ktorý sa na nič nehrá

.denisa Gdovinová .rozhovory .spoločnosť

Jednoducho, priamočiaro a bez zbytočne komplikovaných slov. Takto Zuzana Kolláriková prekladá náučné materiály do jazyka, ktorému ľahko porozumejú ľudia s mentálnym postihnutím. Takto im pomáha k samostatnosti.

aj keď ľudia s mentálnym postihnutím môžu ovládať mnoho zručností, v sociálnej interakcii sa predsa len odlišujú od ľudí bez mentálneho postihnutia. Prečo?

Majú inak nastavené uvažovanie. Ale bavíme sa o veľkom spektre ľudí s rôznym stupňom postihnutia, a preto sa mi ťažko paušalizuje. Ak sa bavíme o ľuďoch so stredným mentálnym postihnutím, napríklad ľudia s Downovým syndrómom, tak je to najmä o neschopnosti abstraktne myslieť. Na to sa nabaľujú ďalšie sociálne problémy – ak sú izolovaní a pohybujú sa iba medzi svojimi rovesníkmi s postihnutím, nerozvinú svoje myslenie tak ako tí integrovaní.

môžu pomôcť pri rozvíjaní sociálnych zručností napríklad aj kultúra a umenie vo forme divadla? Na Slovensku máme napríklad Divadlo z Pasáže, ktoré sa tomu intenzívne venuje.

Určite áno. Divadlo im môže pomôcť prehĺbiť abstraktné myslenie a pomôcť hlbšie sa zamyslieť nad jednotlivými činnosťami. Pri rozhovore s ľuďmi s mentálnym postihnutím sa totiž ukazuje, ako myslia v konkrétnych kategóriách. Hociktorý vám bez problémov porozpráva o tom, ako ráno vstal, dal si rožok so šunkou a išiel do zariadenia, kde sa s kamarátmi smial. To je jeho svet. Ale keď sa ho spýtate, ako sa cítil, len pozerá, čo je to za otázku. Keď sa spýtam: Páčil sa ti ten deň? Tak naučene odpovie, že áno. No nepredchádza tomu žiadne hlbšie zamyslenie.

ako sa to prejavuje k vzťahu k sebe samým?

Nedávno sme presne v tejto súvislosti nadhodili tému o dobrých a zlých vlastnostiach. Bolo dosť ťažké niečo z nich vytiahnuť, pretože už „som dobrý” je pre nich dostatočná odpoveď. Ľahšie sa im odpovedalo konkrétne, v zmysle: pomáham mame vysávať. A keď prišlo na zlé vlastnosti, nastalo veľké ticho. Len pokrčili plecami, vraj zlé vlastnosti nemajú. Všimli sme si, že u nich pokrivkáva vnútorné sebahodnotenie. Občas sa zdôveria s tým, že „on na mňa kričal a ja som potom bol agresívny“. Ale neuvedomia si, že táto situácia by mohla poukázať na nejakú všeobecnejšiu vlastnosť.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite